BRATISLAVA. Martin Rančík, ktorý v rokoch 2001 a 2002 získal ocenenie pre najlepšieho basketbalistu Slovenska, aktuálne pôsobí ako “player development specialist” v tíme NBA Chicago Bulls. Má za úlohu pracovať individuálne s hráčmi, ako aj pripravovať tím na súpera, proti ktorému bude najbližšie hrať.
Jeho syn, SEBASTIAN RANČÍK, je v súčasnosti pravdepodobne najtalentovanejší slovenský basketbalista. Stále má len sedemnásť rokov. Na minuloročných ME do 18 rokov B-divízie priemeroval 14,7 bodu, 5,9 doskoku a 3,1 asistencie na zápas.
Po pôsobení na škole JSerra Catholic High School budú jeho kroky smerovať na University of Colorado.
Podľa On3 Indrustry Rankings je Rančík 65. najlepší prospekt ročníka 2024, jedenásty najlepší hráč v štáte Kalifornia a desiaty v celej krajine v rankingu hráčov na jeho pozícii (power forward - pozícia číslo štyri).
Doteraz ste študovali na katolíckej škole JSerra. Ako hodnotíte toto obdobie, z basketbalového, ale aj z mimošportového pohľadu?
Pre mňa bolo veľmi prospešné. Odišiel som do Ameriky ako 14-ročný, takže zo začiatku to bolo veľmi náročné, byť bez rodiny či kamarátov. Počas posledných troch rokov som mal ťažké chvíle, tie ma ale spravili mentálne odolnejším a silnejším.
V Amerike je dosť iná mentalita a iný štýl basketbalu ako v Európe. Hrá sa tu viac individuálne. Prvé dva roky som s tým mal problémy, pretože som chcel hrať európsky basketbal v Amerike, ale neskôr som pochopil, že ak tu chcem byt úspešný, musím sa prispôsobiť ich hre.
Rozhodli ste sa pre University of Colorado. Čo vás v najbližšom čase a neskôr v tejto sezóne čaká?
Čaká ma moja posledná stredoškolská sezóna, takže na to sa aktuálne najviac koncentrujem. Máme výborný tím, tento rok by sme chceli dosiahnuť dobré výsledky pre školu.
Zároveň sa budem pripravovať na budúci rok, z fyzickej aj mentálnej stránky. Prídem medzi mužov a musím byť pripravený, aby som mohol hrať veľa minút od prvej sezóny.
Na medzinárodnej scéne ste zaujali na minuloročnom turnaji B-divízie ME do 18 rokov. Čo sa po nich zmenilo? Rozprávali ste sa so skautmi?
Zmenilo sa to, že sa viac o mne začalo rozprávať, viac špičkových univerzít sa začalo o mňa zaujímať a ponúkať mi štipendiá. Rozprával som sa s niekoľkými skautmi a všetci mi povedali, že mám veľký talent a nech pokračujem v tvrdej práci a všetko zapadne.
Prvé ponuky od univerzít ste dostali už v máji minulého roka, prvú od Ole Miss. Dali ste prednosť Coloradu pred známymi univerzitami UCLA, USC, San Diego či TCU. Čo rozhodlo?
V Colorade budem mať najlepšie podmienky, aby som bol najlepším možným hráčom aj študentom. Mám výborný vzťah s trénermi a viem že ma budú tlačiť vpred.
Colorado ide od budúceho roka do Big12 konferencie, ktorá je považovaná za najlepšiu v Amerike. V Colorade budem mať príležitosť hrať veľa minút ako prvák. Kampus mi pripomínal Slovensko a cítil som sa tam ako doma.
Pomohli vám s rozhodovaním aj rodičia?
Mamina bola pre mňa veľká opora v štádiu rozhodovania. Absolvovala so mnou všetky návštevy škôl a bola v neustálom kontakte s trénermi. Ale nakoniec nechala rozhodnutie na mňa.
Váš otec, Martin Rančík, v jednom rozhovore povedal, že keď prišiel do USA, nevedel po anglicky, všade chodil so slovníkom. Predpokladám, že u vás to nehrozí?