Olympijský štadión, ktorý v súčasnosti slúži ako viacúčelové športové zariadenie, sa rozprestiera na brehoch rieky Tiber v Ríme a patrí k najvýznamnejším športovým stavbám v Taliansku.
Kapacita štadióna je približne 70 000 divákov a nachádza sa v areáli Foro Italico, rozsiahleho športového komplexu z 30. rokov minulého storočia.
Ten mal pôvodne oslavovať cisársku minulosť Talianska a dodnes v sebe nesie výrazný historický a architektonický rukopis.
Prechádzku týmto areálom možno len odporučiť, pretože ponúka množstvo veľmi pekných a fotogenických miest.
Od Cipressi k Olympicu
Práce na výstavbe športového svätostánku sa začali v roku 1927, prvé časti štadióna dokončili už v roku 1932, keď ho na krátky čas otvorili.
Pre druhú svetovú vojnu však zostal dlho nedokončený. K finalizácii stavby a následnému otvoreniu došlo až v roku 1953.
Otvorenie bolo skutočne slávnostné – štadión bol cieľom 6. etapy cyklistických pretekov Giro d’Italia a zároveň sa tu stretli futbalové reprezentácie Talianska a Maďarska.
Dnešné meno získal štadión pri príležitosti olympijských hier v roku 1960, keď sa stal hlavným dejiskom atletických súťaží. Zásadnou prestavbou prešiel ešte v roku 1990 pre majstrovstvá sveta vo futbale. Vtedy ho zastrešili a prakticky nanovo vybudovali do podoby, ktorú poznáme dnes.
Posledné väčšie modernizácie sa uskutočnili v rokoch 2007 až 2009, keď bol štadión upravený podľa štandardov UEFA.
Tunel plný legiend
Vstupenky na prehliadku štadióna sa dajú kúpiť buď vopred, alebo na mieste za príjemných 18,50 eur.
Na každý deň je vypísaných niekoľko časových slotov a pred začiatkom každej prehliadky už pri pokladni čakajú sprievodcovia, ktorí každému návštevníkovi dajú na krk kľúčenku a svoju skupinu okamžite zavedú do útrob štadióna.
Po vstupe dovnútra je prvou zastávkou tunel, cez ktorý hráči prichádzajú na štadión. Z diaľky pôsobí celkom obyčajne, no pri prechádzke si všimnete skutočne vzácne artefakty.
Po oboch stranách sú totiž vystavené zasklené podpísané dresy slávnych športovcov. Nechýba Francesco Totti, legenda AS Rím, ani Ciro Immobile, ikonický strelec Lazia.
Okrem futbalových artefaktov tu nájdete aj dres Usaina Bolta či platne hudobných umelcov, ktorí na štadióne vystupovali.
Z priľahlej garáže sa po vzhliadnutí krátkeho úvodného filmu o histórii štadióna dostanete priamo do klubovej siene slávy.
História klubov na vlastné oči
V klubovej sieni slávy sú vo vitrínach vystavené ďalšie historické artefakty oboch rímskych klubov. Nechýba lopta podpísaná Robertom Mancinim, ani permanentka, ktorú vlastnila dcéra kráľa Viktora Emanuela II.
Táto časť však pôsobí trochu rozporuplne – exponáty sú síce nesmierne zaujímavé, no celé prostredie je trochu ošumelé a nie úplne dôstojné veľkosti a tradícii AS Rím ani Lazia.
Ďalšou zastávkou je press zóna, kde sa odohrávajú rozhovory s hráčmi pred zápasom, aj po ňom.
Keďže štadión využívajú dva kluby, talianska reprezentácia aj atléti, nachádzajú sa tu hneď štyri rôzne motívy zodpovedajúce jednotlivým tímom a udalostiam.
Všetko sa však dá ľahko prispôsobiť konkrétnej akcii, keďže po obvode celej chodby sú elektrické panely.
Šatne troch tímov: funkčné, ale sterilné
Cez chodbu vyzdobenú fotografiami historických momentov oboch klubov sa dostávame do priestoru šatní. Nachádzajú sa tu tri prakticky totožné šatne.
Vpredu je vždy miestnosť pre fyzioterapeutov, vedľa samotná šatňa s kúpeľňou. Všetko je moderné a vyšperkované, no pomerne sterilné.
Samotné priestory šatní sú podľa môjho názoru veľmi malé, po obvode lemované pohodlnými stoličkami, nad ktorými visia dresy. Nie je tu žiadne miesto na osobné veci, úplne tu totiž chýbajú skrinky.
Prvá je šatňa AS Rím, uprostred šatňa určená pre taliansku reprezentáciu, prípadne hosťujúci tím, a vzadu šatňa Lazia. Všetko pôsobí na prvý pohľad veľmi funkčne, no zároveň ma prekvapilo neosobné prostredie.
Chýba výraznejšia klubová identita aj atmosféra, žiadne motivačné nápisy a absencia osobných vecí hráčov dodáva priestoru trochu ponurý dojem.
Každopádne, do všetkých troch šatní sa dalo len nazrieť – dovnútra sprievodca nikoho nepustil, obľúbené fotenie na miestach hráčov sa tu teda, žiaľ, nekonalo.
Sklamanie vystriedalo nadšenie
Sklamanie z toho, že sa fanúšikovia nemohli odfotiť na miestach svojich idolov, však rýchlo vystriedalo nadšenie, pretože nasledoval zlatý klinec prehliadky.
Priamo zo šatní sa totiž vstupuje do tunela, ktorým hráči vychádzajú na trávnik.
Tunel je rozdelený na dve časti – pravá strana vyzdobená červenou farbou patrí AS Rím, ľavá, modrá, Laziu. Aj tu však prevažuje skôr sterilný dojem.
Nie sú tu žiadne motivačné nápisy, symboly či prvky, ktoré by hráčov pred zápasom nabudili.
Fanúšikovia sa však mohli postaviť na stranu svojho obľúbeného tímu a za zvukov klubovej hymny nastúpiť na ihrisko.
VIDEO: Fanúšikovia AS Rím spievajú klubovú hymnu
Na trávniku Olympijského štadióna
Z tunela sa vychádza priamo na ihrisko a práve tento moment patrí k najsilnejším. Pohľad na trávnik a tribúny zdola má vždy svoje nepopierateľné čaro.
Po prvotnom obdivovaní trávnika si človek začne všímať aj ďalšie detaily – napríklad to, že v tesnej blízkosti ihriska sa nachádzajú dve striedačky s pohodlnými, mäkkými sedačkami, presne takými, aké boli aj v šatniach.
Všetci sme si ich mohli vyskúšať. Bolo zaujímavé sedieť na mieste, kde sedávali legendy ako Francesco Totti, Cafu či Carlo Ancelotti. Aj tu sú striktne farebne odlíšené – na pravej strane červené, na ľavej modré.
Celkový monumentálny dojem trochu kazí atletická dráha, no aj tak, keď sa človek rozhliadne po tribúnach, úplne sa teší na zápas, keď sa všetky miesta zaplnia a zaznejú nenapodobiteľné chorály.
Tribúny Olympijského štadióna sú dnes rozdelené do niekoľkých sektorov s jasnou funkciou.
Po oboch stranách ihriska sa nachádzajú kotly najaktívnejších a najhlasnejších fanúšikov – Severná tribúna tradične patrí priaznivcom Lazia, zatiaľ čo Južná tribúna je domovom fanúšikov AS Rím.
Tieto kotly sú centrom dychberúcej atmosféry na každom zápase.
Komfort a výhľad v skyboxoch
Pri odchode zo štadióna sa ešte prechádza VIP zónou. Tá sa, rovnako ako na iných štadiónoch, vyznačuje veľmi pohodlnými sedačkami a skvelým výhľadom na ihrisko.
Zaujali ma však televízne obrazovky, ktoré majú k dispozícii návštevníci skyboxov – sú umiestnené pred každou sedačkou a ich účel som úplne nepochopila.
O niečo jasnejšie už boli minichladničky, ktoré sa tu takisto nachádzajú. Každopádne, jedno sa VIP hosťom uprieť nedá – výhľad na ihrisko majú skutočne najlepší.
Vo fanshope iba základná ponuka
Po skončení prehliadky sme sa ešte zastavili vo fanshope, ktorý ponúka tovar s motívmi AS Rím, Lazia, talianskej reprezentácie aj Olympijského štadióna.
Ponuka je však pomerne obmedzená, dajú sa tu kúpiť skôr základné kúsky. Ak hľadáte širší sortiment alebo originálnejšie produkty, odporúčam navštíviť klubové obchody v meste, kde je výber omnoho pestrejší.
Atmosféra na štadióne? Neopakovateľná
Prehliadka Olympijského štadióna bola síce pomerne krátka a nezaviedla nás do všetkých zákutí, kam sa fanúšikovia počas podobných akcií môžu dostať.
Ani sprievodkyňa nebola príliš zdielna, napriek tomu to však bol fascinujúci zážitok – stáť na mieste, kde sa písala história talianskeho futbalu, cítiť pod nohami trávnik, na ktorom hrali legendy, a sledovať monumentálne tribúny, to všetko má bezpochyby čaro.
Skutočná atmosféra štadióna sa však nedá zažiť počas prehliadky. Mňa opantala až na druhý deň, počas zápasu.
Keď som sa postavila na tribúnu a počula nezabudnuteľnú pieseň „Roma, Roma, Roma“ z úst 70 000 fanúšikov, cítila som zimomriavky na chrbte.
Severná aj Južná tribúna ožili, oba kotly fanúšikov AS Rím burácali, všetci v tejto magickej chvíli spievali a mávali vlajkami. Energia bola doslova hmatateľná a úplne jedinečná.
V tejto chvíli je pohľad na tribúny ešte silnejší – vidíte, ako sa vlnia, počas zápasu sa objavujú menšie choreografie a nápisy, pyrotechnika, znejú rôznorodé pokriky a každý sektor, každý kotol má svoj jedinečný vibe.
Napriek tomu, že je štadión obrovský, táto vášeň a jednota fanúšikov vás úplne pohltí. Zrazu zabudnete na sterilné tunely či moderné, čisté šatne, pretože teraz je štadión živý a pulzujúci.
Energia, nadšenie a láska ku klubu, ktoré sa tu miešajú s históriou a legendami, robia z Olympijského štadióna skutočný chrám futbalu.
Tento článok vznikol v spolupráci s FutbalTour. Kompletnú ponuku futbalových zájazdov nájdete na ich oficiálnom webe.
