BRATISLAVA (SFZ) – Majú za sebou skvelý turnaj, splnili cieľ a ukázali veľký posun. Reč je o dievčatách a realizačnom tíme reprezentácie WU19. Na turnaji 2. kola kvalifikácie ME vo veľmi ťažkej skupine A6 síce podľahli favoritom Francúzsku 1:2, Nemecku 2:4, ale v záverečnom dueli zdolali Írsko 2:1 a medzi elitou budú hrať aj v nasledujúcej sezóne. Po návrate z Nemecka sme sa rozprávali s asistentkou trénera Viktóriou Čeriovou.

Začnime  prvými dvoma duelmi s favoritmi – Francúzskom a Nemeckom. Pred odchodom na turnaj ste hovorili, že aj ako hráčka, aj ako trénerka, ste mali rady takéto duely po sebe. Potvrdili sa vaše slová?
„Ja si myslím, že áno a dievčatá boli takto nastavené a to bolo výborné. Už do prvého zápasu vstúpili maximálne koncentrované a boli na to pripravené, čo ich vlastne čaká s tým, že boli odhodlané bojovať, ale hlavne plniť naše pokyny a vedeli, že to bude v 90 % o defenzíve. A potom, ako som teda už spomínala, že teda pre mňa to je výhoda a spravili sme si z toho výhodu. V druhom zápase sme už len opravili nejaké chybičky, pripravili sa ešte lepšie na toho súpera a presne sme sa odpichli od kvalitnej defenzívy. Na začiatku to bolo ťažšie, škrípalo nám to trochu, lebo sily zasa ubúdali, regenerácia bola náročná. Ale využili sme výhodu, že sme opravovali len pár taktických vecí, tak určite bola pre nás dobrá tá báza z toho zápasu.“ 

Po dvoch zápasoch – po dvoch dobrých výkonoch, ale nula bodov v tabuľke. Ako ste vnímali fakt, že pred posledným duelom s Írskom sme boli v horšej východiskovej pozícii, keďže náš súper mal na konte bod?
„Bolo to opäť náročné, ale zase na druhej strane my sme vedeli, čo nás čaká. Boli sme na to pripravené, že to je náročné, dievčatá si plne uvedomovali silu tejto skupiny, takže my sme sa stále skôr bavili o tom, že poďme si spraviť z toho výhodu, že sme na toto pripravené, že môžeme len prekvapiť. Ale sledovali sme poriadne aj naše súperky a ony tiež odohrali ťažké, psychicky náročné zápasy, ktoré im dali zabrať. Mali sme odsledovanú aj zostavu, že ju veľmi nerotovali, takže z toho tiež sme sa snažili vyťažiť. A ono v zápase to aj bolo vidieť, že už aj Írkam ubúdali sily. Pred turnajom sme sa bavili o tom, že ak budeme mať pevné morálno-vôľové vlastnosti, tak to môžeme dotiahnuť do víťazného konca. Jednoducho dievčatá tento zraz boli jedna perfektná partia aj mimo ihriska, v hoteli, na tréningoch a to krásne dokázali preniesť. Takže nielen by som to dala do tej trénerskej roboty, že my sme ich na to chystali, ale fakt aj tá partia bola ako jeden tím a preniesli to na ihrisko a to sa presne ukázalo aj v tomto poslednom zápase, že toto bolo to, čo sme potrebovali aj od tých dievčat my zasa.“

Bol práve tento faktor rozhodujúci v dueli o všetko?
„Ja si myslím, že presne o tom sa budeme baviť, o tej partii, že ako som ich tak sledovala tých 15 dní, urobilo svoje, že fakt bolo toho veľa. Takže sme sa tu snažili stále prispôsobiť, aby aj v tých tréningoch bola pohoda, ale najdôležitejšia je pohoda teda aj mimo kabíny a krásne to preniesli. Hecovali sa, zaujímali sa o každý jeden detail, čiže aj mňa alebo ostatných trénerov sa stále niečo pýtali a to boli tie rozhodujúce detaily a ony hlavne chceli. A futbal to dokáže vrátiť a teraz aj šťastíčko bolo na našej strane priklonené, za čo sme veľmi radi, ale my sme hlavne kráčali oproti tomu šťastiu. Takže si myslím, že to bol základ úspechu, že dievčatá chceli, kráčali oproti tomu a nechali tam všetko. Dokázali aj ony zo seba vyžmýkať to posledné a myslím si, že si tak siahli na dno síl, že samé neverili, čo sa v nich skrýva.“

Kam sa posunuli tieto dievčatá v svojom futbalovom či ľudskom vývoji?
„Teraz sa niektoré dievčatá lúčili, mali sme záverečné video, kde som si uvedomila, že s niektorými hráčkami už som bola v pätnástke v reprezentácii, čo bol tiež môj prvý zraz s nimi, tak to bolo veľmi milé a tam som si dokázala asi tak najviac rekapitulovať, že ako sa posunuli. V pätnástke boli ešte deti, ktoré len snívali, ale kráčali si za tým snom a postupne sa im teda plní. Takže každá jedna, ako ich sledujem, tak stále futbalovo rastie, ale aj mentálne. Už sú to v podstate také veľké baby, už nie sú deti, už sa dá s nimi trošku aj inak porozprávať v takej vážnejšej rovine, už rozmýšľajú nad životom. Čo ma veľmi teší, že rozmýšľajú stále nad tým futbalom, stávajú sa z nich už profesionálky. Vidíme, že na tom pracujú a plus si donesú ešte aj niečo z klubu a neustále sa posúvajú, veľa sa pýtajú, majú záujem o futbal a hlavne snívajú, takže si kráčajú za tým snom aj pomocou tohto. Takže posunula sa každá jedna aj mentálne, vyrástli, vidieť to na nich, sú to super kočky, usmievavé a hlavne futbalovo sa chcú učiť a to je asi to najpodstatnejšie.“

Čo im dal tento turnaj do ďalšej kariéry, do života?
„Ukázal im, kam sa ešte musia posúvať, čo všetko musia preto robiť, aby futbal prinášal ovocie, ale je to drina. Určite ich to posunulo vpred a asi aj zistili to, že fakt tá partia drží spolu, tak to proste ide, že sa dajú spraviť veľké veci, lebo pre nás ako pre krajinu to bola obrovská vec, čo sa týka tých výsledkov. Takže si myslím, že tento turnaj ich výborne posunul a je to jeden z turnajov, na ktorý budú určite spomínať.“