AKTUALIZOVANÉ O 14:05
Športoví novinári vedeli, že keď im internet nedokázal pomôcť s informáciami z rokov minulých, majú dve možnosti. Zájsť do archívu alebo osloviť Eugena Magdu.
Chodiaca futbalová encyklopédia dokázala sypať fakty z rukáva. Aj také, ktorými nedisponovala ani najlepšia knižnica.
Na konte má desiatky kníh
„Chodíte ešte na futbal?“ - zdanlivo nevinná otázka v časoch, keď ho už sužovali výrazné zdravotné problémy spustila prednášku. Nenútenú. Takú, ktorá dokázala človeka okamžite pohltiť.
„Samozrejme. Napríklad predminulý víkend som bol v Trebišove na stretnutí druhej ligy so Skalicou. Pripomenul som si rok 1955, keď v Trebišove hrala Tatabánya a v jej bráne chytal Grosics, člen legendárneho Aranycsapatu,“ chŕlil zo seba s úsmevom.
Bolo to v jeseni 2018. Krátko po tom, čo pokrstil už svoju šestnástu knižnú publikáciu. Na trávniku košického štadióna v Čermeli k tomu došlo symbolickým spôsobom, trávou z futbalového ihriska.
Človek sa nestačil čudovať, s akou vervou a nasadením sa púšťa do práce, hoci už nemusel.
Žiaľ, ďalšiu knihu už nepridá. Legenda športovej žurnalistiky navždy opustila tento svet v stredu 17. marca 2021. Jej zdravotný stav sa zhoršil po prepuknutí ochorenia Covid-19.
Je jedno, koľko máte rokov
Eugen Magda sa narodil pred 81 rokmi v obci Hraň v okrese Trebišov.
Po ukončení štúdia na vysokej škole v Bratislave pracoval v Denníku Šport, Večerníku a špecializovaním týždenníku Tip, kde bol vedúcim futbalového oddelenia i zástupcom šéfredaktora.
V 90-tych rokoch 20. storočia sa vrátil na východ Slovenska a postupne písal pre Slovenský východ, Lúč, Košický denník a Korzár.
„Do Korzára som už ako penzista chodil s potešením. Keď mi chlapci v redakcii naznačili, že niečo nemajú, tak som ochotne pomohol.
A veľmi rád som si s nimi vymieňal skúsenosti. Je jedno, koľko máte odrobených rokov, od každého sa môžete niečo naučiť a odkukať,“ vravela výrazná osobnosť slovenskej športovej scény, ktorej okrem futbalu učaroval aj basketbal.
Debata s ním bol zážitok
Dodnes si pamätám na naše prvé stretnutie. Uskutočnilo sa pri príležitostí vyhlásenia Jedenástky roka Východoslovenského futbalového zväzu v Sabinove.
Ja ako novinárske ucho a on ako velikán tohto fachu sme debatovali asi hodinu. A bolo by o čom aj týždeň.
Stačilo by spomenúť jeho účasť pri triumfe Slovana Bratislava v Pohári víťazov pohárov 1969 i množstvo ďalších pamätných zápasov, cestu 1. FC Košice pri postupe do skupinovej fázy Ligy majstrov, alebo to, ako viedol tlačovku pri návšteve Pelého na Slovensku v roku 1994.
Ak by ešte ostal čas, dalo by sa to dotknúť jeho funkcionárskej dráhy, Ceny fair play MUDr. Ivana Chodáka, Zlatej medaily SFZ a ďalších ocenení, ktoré za svoj mimoriadne aktívny život získal.
Fakty, fakty, fakty. To bol pre Eugena Magdu vždy základ. Ešte aj to, že Európu precestoval krížom-krážom mal podložené presnými údajmi. Navštívil 26 krajín a 68 európskych miest.
Žeňo, zostaneš navždy v našich spomienkach!
Posledná rozlúčka s Eugenom Magdom sa uskutoční v utorok 23. marca o 11:00 hod. na Verejnom cintoríne v Košiciach.
Vzhľadom na aktuálne platné protipandemické opatrenia sa pohrebu v priestoroch obradnej siene bude môcť zúčastniť len najbližšia rodina.