Prečo slovenskí futbalisti nepostúpili cez kvalifikáciu na majstrovstvá Európy 2020?
Príčina je jasná. Keď nezískame body s tímami ako Chorvátsko a Wales, len veľmi ťažko sa môžete dostať na pozície, ktoré zaručujú priamy postup. Pri matematických prepočtoch to boli najpodstatnejšie zápasy. Za rozhodujúci považujem domáci zápas proti Walesu, ktorý sme výsledkovo nezvládli a skončil sa iba remízou.
Kým v zápasoch proti rebríčkovo slabším tímom, ako sú Azerbajdžan a Maďarsko, dosiahla reprezentácia plný počet bodov, proti favorizovaným súperom získala len bod. Prečo Slováci nezvládli súboje proti Walesu a Chorvátsku?
Nie sme taká veľká krajina, ktorá bude pravidelne postupovať na šampionáty. Ľudia si zvykli, že chceme porážať takýchto súperov alebo sa s nimi aspoň rovnocenne konfrontovať. Prišlo však ku generačnej výmene.
Za krátke obdobie odišli štyria dôležití hráči reprezentácie Ján Ďurica, Martin Škrtel, Tomáš Hubočan a Adam Nemec. Treba si spomenúť na to, ako začínala stopérska dvojica Škrtel a Ďurica.
Títo chlapci to nemali jednoduché a na začiatku tiež robili chyby. Všetko má svoj vývoj. Výkonnosť bude kolísať, lebo mužstvo je mladé. Nejaké skúsenosti už má, ale nemáme takých hráčov, ktorí dokážu hneď nahradiť Škrtela či Nemca.
V reprezentácii je silná stredová os, ktorá sa začína od brankára Martina Dúbravku a pokračuje cez Milana Škriniara, Stanislava Lobotku, Juraja Kucku až k Marekovi Hamšíkovi. Nie je medzi nimi a ďalšími hráčmi až priveľká výkonnostná medzera?
To je daň generačnej výmeny. Mnoho ľudí, vrátane trénera Hapala, sa spoliehalo, že úspešná generácia z dvadsaťjednotky plynulo prejde k seniorom a nadviaže na svojich predchodcov.
V reprezentácii teraz máme dosť hráčov ako Pekarík, Vavro, Hancko či Mak, ktorí nehrávajú pravidelne vo svojich kluboch. Tiež sú tam hráči, ktorí nie sú v kluboch takými lídrami, akými ich chceme mať v reprezentácii. Tu sa nám to začína trieštiť. A to je len začiatok.
Čím to pokračuje?