najviac vychutnať doma. Veď k Vianociam patrí nielen stromček, kapustnica, ale aj prítomnosť najbližších. Hokejisti sú však práve o teplo domova neraz ukrátení. Viacerí východniari sa však v tomto roku dočkali Vianoc o ktorých možno ešte pred rokom ani nesnívali. Neveríte? Tak čítajte.
Nagy po siedmych rokoch doma
Útočník Phoenixu Coyotes Ladislav Nagy sa už od septembra tešil na Štedrú večeru podávanú v Košiciach. Predchádzajúcich sedem rokov bol počas sviatkov vždy za morom. Či už ako hráč v juniorskej súťaži, vo farme, alebo v NHL. Rodné mesto v zimných mesiacoch už dlho nepoznal. Lockoutu v zámorí môže vďačiť, že to tak nie je. Ani odchod z Košíc do švédskej Mory ho o maminu kapustnicu nepripravil. Na sever spoločne s bratmi Mariánom a Marcelom Hossovcami a Rastislavom Pavlikovským odlietal až v prvý sviatok vianočný.
"Je tomu už sedem rokov čo som nesviatkoval doma. Nie že by v Amerike Vianoce neboli, no počas nich, ak ste niekde v cudzine, sa akosi častejšie vraciate k tomu, čo by bolo doma. Kapustnica, rezne, šalát, zákusky, ani u nás to v piatok nebolo iné ako vo väčšine slovenských rodín. Ja si zvyknem k večeri dať dobré vínko. No teraz som si doprial naozaj len symbolicky, veď pár hodín po večeri som odchádzal," prezradil nám Laco. V piatok si spomenul aj na to, aké to bolo o tomto čase pred rokom. "To sme boli vo Phoenixe. Sviatky trávili s jednou slovenskou rodinou. Spolu sa nás zišlo deväť. Aj moji vtedajší spoluhráči z tímu Coyotes Branko Radivojevič a Rado Suchý. Na tanieroch sme mali presne to isté, na čo sme boli zvyknutí zo Slovenska. Spomedzi všetkých amerických Vianoc boli tie vlaňajšie najkrajšie. No a tuším na prvý sviatok vianočný prišla za mnou do Arizony aj mama," zalovil v pamäti od tohto víkendu hráč švédskej Mory.
Biceka má manželka v oku
Tak isto ako Nagy aj jeho, do uplynulého týždňa aj košický spoluhráč Jiří Bicek mal za sebou sedem Vianoc strávených v štátoch. Zakaždým mu však robila spoločnosť spočiatku priateľka a neskôr už manželka Lenka, takže pocit odlúčenia od najbližších nebol až taký strašný, hoci..."Kto nebol mimo rodného hniezda nevie čo to je. Sme radi, že sme mohli chystať večeru doma. Aj v Ameriku sa o prestretý stôl starala Lenka. Je fakt dobrá kuchárka. No pozháňať všetky potrebné suroviny je oveľa jednoduchšie tu. Časom sme však našli v New Yorku slovenské, ruké obchody. V poľskom sme kupovali klobásku do kapustnice, tak aby nič na čo sme zvyknutí z domu na nechýbalo."
Jirko si v posledných hodinách doprial viac ako inokedy. Vraj ťažké sa je krotiť pri toľkých dobrotách a preplnenom stole. Jedno dve kilá sa na neho nalepia, no tréning ho vždy vráti do tradičných rozmerov. "Dodržiavame isté tradície. Pred večerou sa pomodlíme, dáme si oplátky a tak postupne prejdeme od jedenia kapustnice, rýb, rezňov, zemiakového šalátu k darčekom. Ja som bol po celý rok dobrý ako anjel, takže 24. decembra sa mi to zakaždým vráti. Ježiško je bohatý, najmä na praktické darčeky. Manželka ma má zjavne v oku, lebo aj teraz boli jej podarúnky na mieru. Od svetra, cez zimnú bundu. Ešte sa nestalo, aby sme museli niečo vracať do obchodu. A asi ju v oku mám aj ja. Oblečenie pre ňu pravidelne štyrikrát pohľadom premeriam, no i tak sa bojím ako jej sadne. A zase som sa strafil," pochválil sa hráč New Jersey Devils, ktorý sa po rokoch vrátil do klubu v ktorom vyrastal. V piatok k Bicekovcom zavítali na návštevu aj svokrovci. Pohodu si tak vychutnávali v rodinnom kruhu. Tú spravili aj dvom členom domácnosti psom. Tí dostali kosti a hračky, vraj nech vedia, že sú Vianoce.
Štrbák mal kapustnicu s predstihom
Obranca Martin Štrbák trávil predchádzajúce Vianoce tak isto v zámorí, v Pittsburghu. Aj jeho priviedol hráčsky štrajk späť na starý kontinent, no v Košiciach pôsobil len čo asi viac ako mesiac, od novembra hrá v CSKA Moskva. Bolo mu tak súdené prežiť tieto sviatky v Rusku.
"Ja som mal svoj Štedrý deň už pred pár dňami, keď som bol na Slovensku kvôli reprezentácii. U nás bola kapustnica i všetko ostatné skôr, aj Ježiško sa ku Štrbákovcom poponáhľal. No kvôli synovi musel prísť ešte raz, no ja som pri tom nebol," musel sa prešovský odchovanec zmieriť s realitou. Nebolo mu veru do smiechu, veď kto by chcel byť v uplynulých dňoch bez najbližších, ďaleko od domova, no v Rusku sa o body bojovalo veselo aj počas víkendu, v Superlige prestávka nebola. CSKA hral aj 24. decembra a 5:3 na Štedrý deň zdolal Nižnekamsk.
"Rusi majú svoje Vianoce až v januári, takže my z iných končín sme sa museli prispôsobiť. Nie je jednoduché byť v čas vianočný sám, no každá práca si vyžaduje aj obete. Za normálnych okolností by za mnou prišla manželka, no lekári jej už neodporúčali cestovať lietadlom, tak som to nejako musel vydržať," neťahal Martin tehotnú manželku do ruskej metropoly. Už s predstihom si stabilný hráč slovenskej reprezentácie rozbalil podarúnky. Najviac ho asi potešilo oblečenie, zrejme má jeho polovička podobný vkus ako manžel.
Slovák sviatkoval aj s kanadskou priateľkou
Aj obranca HC Košice Tomáš Slovák, ktorý len nedávno ukončil svoje pôsobenie vo farme v Hershey a vrátil sa domov si pochvaľoval, že uplynulé dni prežil v rodnom meste. "Dvoje predchádzajúce som strávil za oceánom. Pred dvoma rokmi na svetovom šampionáte dvadsaťročných v Halifaxe a vlani som bol s priateľkou v New Yorku. Stretli sme tam dvoch vo farme pôsobiacich Čechov, tak sme na Štedrý večer zavítali do českej reštaurácie. Aj tam podávali kapustnicu šalát, no nie také ako mamine," netajil starší z bratov Slovákovcov.
"Návrat do Košíc má viacero pozitív, okrem iného aj Vianoce. I naši boli radi, že sme sa všetci zišli pri jednom stole. A z Kanady prišla aj moja priateľka. Na Slovensku už bola, no cez sviatky tu pobývala po prvý raz. Naša kuchyňa jej chutí." Tomáš si pochutil na všetkom, má rád bobaľky s orechami. Rád rozbaľuje darčeky, no ešte radšej ich dáva. "Asi som nebol najhorší, keďže Ježiško mi nadelil. Ale skrátka neobišli ani moji najbližší. Spoločne s otcom a bratom sme mame kúpili zlatú retiazku. Priateľka si pod stromčekom našla kozmetiku a ešte čosi, ale nechcel by som ísť do detailov," zasmial sa odchovanec košického hokeja.
Suchý postrádal len bielu perinu
V rodnom Poprade sa Tichej noci dočkal obranca Colombusu pôsobiaci v popradskom mužstve Radoslav Suchý. "Až sa tomu nechce veriť, no predchádzajúcich osem rokov som bol počas Vianoc ďaleko od domova. Vravím si teraz, že predsa len je na niečo ten lockout dobrý, konečne sme mohli sviatkovať vo svojom," povedal nám slovenský reprezentant. Spoločne so svojou polovičkou si naplno užívali prvé Vianoce malého Markusa. " Mal len osem mesiacov, ale očká mu už žiarili. Najskôr keď mohol trhať papiere z darčekov, lebo to šušťanie sa mu veľmi páčilo. No a dnes sú hračky, ktoré pískajú, bzučia, blikajú skáču a to ho fascinovalo."
Suchý to mali na Štedrý deň perné. Chceli byť tu i tam, navštívili tak obe babky. "Mali sme tak troch Ježiškov. Stihli sme to, lebo sme sa presúvali autom. Pochopiteľne nemohol som tak vypiť, ale to nie je problém. No dva symbolické vaječné koňaky ako prípitok som si dal. No a potom som už len ochutnával. Ja mám rád všetko z vianočného menu, no najradšej koláčiky a zákusky. Viete si predstaviť koľko som si ich dal v troch rodinách," prehodil so smiechom. Predsa len však Rado mal jednu "sťažnosť" v súvislosti s týmito sviatkami. "Po rokoch som doma, tešil som sa, že všetko bude zakryté bielou perinou, tak ako kedysi, no snehu bolo poskromnúčko. Vo Phoenixe, kde som bol posledných päť rokov som stále sníval o bielych Vianociach, lebo tam je ešte aj o tomto čase teplo. Tak azda sa dočkám o rok v Colombuse."
Jenčíkovi darčeky dodatočne
Na rozdiel od ostatných hráčov, ktorí sa tento rok dostali späť do Európy, útočník HC Košice Richard Jenčík trávil posledné dni za oceánom. Je totiž súčasťou reprezentačného tímu a ten vstupoval do svetového šampionátu dvadsaťročných v Spojených štátoch práve počas sviatkov stretnutím s Kanadou. "Ja som vlastne dlho dúfal, že na Vianoce nebudem doma. Nie že by som si s najbližšími nevedel najviac vychutnať sviatočnú náladu, ale bola to posledná možnosť štartovať na majstrovstvách sveta tejto vekovej kategórie. Vianoc v Košiciach si ešte užijem, na tie v Amerike tak skoro nezabudnem," poznamenal jeden z dua hráčov Košíc, ktorí sa stali súčasťou národného mužstva. Keďže termín šampionátu dvadsaťročných je tradične na prelome rokov, v našom tíme bolo aj v minulosti zaužívané, že si hráči na Štedrý deň dávali darčeky navzájom. Kto komu, o tom rozhodol ešte žreb na Slovensku. "Sviatočné menu bude doma na stole ešte raz, keď sa vrátim. Aj darčeky ma azda počkajú. No a okrem toho Štedrú večeru, či skôr obed, sme mali s chlapcami aj tak, hoci priznávam, že doma je doma. No tri a pol týždňa zbehne rýchlo, najmä keď sa bude toho bojovať o naplnenie našich cieľov," poznamenal 19-ročný odchovanec Košíc, ktorý bol v štátoch aj pred dvoma rokmi, no vtedy sa turnaj skočil ešte pred sviatkami, takže mu 24. decembra clivo nebolo.
ne 07:30
