Pretláčanie rukou? Vnímali ma ako chlapa, priznáva úspešná Slovenka

Je výnimočný zjav. Úspechy žne v dvoch absolútne rozličných odvetviach - pretláčaní rukou a maľovaní obrazov. Okrem toho fotografuje, píše články a dokonca aj knihy.

VERONIKA FERENCOVÁ dokazuje, že pretláčanie rukou nie je len mužský šport. A už vôbec nie krčmový.

Vo zbierke má úspechy z majstrovstiev sveta, Svetového pohára a je viacnásobná majsterka Slovenska.

„Ak ma niekto z juniorov pretlačí, viem, že z neho niečo môže byť,“ vraví fitness trénerka a členka klubu AWK Prešov, ktorá sa prednedávnom podieľala na organizovaní prvého kola Slovenskej národnej ligy v rodnom Veľkom Šariši.

Ako by ste charakterizovali pretláčanie rukou?

Veľa ľudí si myslí, že je to krčmový šport. Ak by však prišli na majstrovstvá sveta, či iné vrcholné podujatia, videli by, že úroveň je vysoká.

Je to silový, úpolový šport, ktorý sa výrazne posúva vpred a vyžaduje si špeciálne cviky. Len tlaky na lavičke nestačia. Okrem mužov sa tomu na Slovensku úspešne venujú aj ženy. Máme viacnásobné majsterky sveta. 

Rozhoduje pri pretláčaní rukou sila alebo zohráva úlohu aj technika?

Určite je to o sile, ale aj o technike a nastavení v hlave. Keď som vystresovaná a neverím si, aj slabšia súperka môže nado mnou vyhrať. Dôležitá je koncentrácia na štart a rýchlosť.

Ako vyzerá tréning?

Máme ho rozdelený na fázy. Ak mám súťaž o pol roka, dva-tri mesiace sa môžem venovať klasickým cvikom. Avšak tri mesiace pred jej začiatkom už prídu na rad špecifické cviky. Zamerané sú na prsty, zápästie i biceps, aby celá ruka od ramena držala.

Doba pokročila, dnes už máme napríklad stroj, ktorý meria výkonnosť jedného opakovania. Keď hodnota klesne pod osemdesiat percent, stroj začne pípať. To je znak, že cvičenie je neefektívne.

Vďaka tomu nemusím urobiť desať opakovaní, ktoré sú neefektívne. Stačia tri efektívne, čím zároveň nestrácam čas. A nepotrebujem sparing.

Ako vyzerá zápas? Existuje časový limit?