Bola juniorskou svetovou jednotkou vo dvojhre i štvorhre. Následne zvládla aj prechod k ženskému tenisu a bola prvou Slovenskou v top 10 rebríčka WTA.

KARINA CÍLEKOVÁ-HABŠUDOVÁ sa dnes teší zo svojej nástupkyne, keďže v týchto dňoch je podľa rebríčka najlepšou juniorkou sveta Renáta Jamrichová.

Na prvú priečku sa dostala najmä vďaka sérii dobrých výsledkov na grandslamových turnajoch, ktorá vyvrcholila titulom na Australian Open.

"Je veľa vecí, na ktorých v poslednom období zapracovala a zlepšila sa. To je už úroveň ženského tenisu," povedala Cíleková-Habšudová pre Sportnet.

Ako vnímate úspech Renáty Jamrichovej? Sledovali ste finále?

Nie som typ človeka, ktorý si v noci privstane, ale čo sa dalo spätne pozrieť, tak som si pozrela. Videla som ju aj na tréningu pred odchodom do Austrálie a myslím si, že urobila v príprave veľmi dobrú robotu.

Som veľmi rada, že potvrdila svoju pozíciu. Už minulý rok vyhrala juniorskú štvorhru, dvakrát bola v semifinále dvojhry, teraz stratila na turnaji iba set.

Renátka potvrdila svoju tenisovú úroveň a vyspelosť. Nie každému sa podarí získať grandslamový titul, aj keď len v juniorskej kategórii.  

Finále nezačala dobre, v prvom sete prehrávala 1:4. Pripísali by ste to nervozite, prípadne rešpektu z veľkého štadióna?

Určite mala šancu si v Rod Laver Arene zatrénovať, ale ja vám poviem vlastnú skúsenosť. Pamätám si na svoje prvé semifinále na Australian Open, kde som nehrala proti súperke, ale proti priestoru.

Myslím si, že aj jej adaptácia na priestor chvíľu trvala. Jej súperka mala tento kurt určite viac zažitý, Renátka sa potrebovala zorientovať. Každopádne, už len tá skúsenosť, že hrala na centrálnom dvorci, je úžasná smerom do budúcna.

Nemyslím si, že na ňu doľahlo to finále, ale skôr to prostredie. Už len to, že máme NTC je veľká devíza, pretože ten dvorec je trošku iný. Za mojich čias sme taký na Slovensku nemali a keď som z tých malých kurtov hrala vo väčšom priestore, tak som podávala na základnú čiaru.

V čom Jamrichová vyčnieva oproti rovesníčkam, čo sú jej prednosti? 

Je všestranná. Úderová škála, ktorou disponuje, je veľmi veľká. Je veľa vecí, na ktorých v poslednom období zapracovala a zlepšila sa. To je už úroveň ženského tenisu. Mne sa na nej páči, že sa nesnaží nič uponáhľať a ide krok za krokom.

Ján Matúš je s ňou od jej ôsmich rokov. Nechcú preskočiť žiadnu fázu jej kariéry, idú na to postupne a tým tenisovo rastie. Neženú sa za nejakými výsledkami a rebríčkami. Ono to príde, ale teraz je dôležitejšie, že zdokonaľujú jej hru.

Na tenis má aj dobré fyzické parametre...

Určite áno. Fyzika nepustí, nemôžete dosiahnuť nejaký uhol úderu, pokiaľ nie ste vysoký. Renátka má dobre fyzické predpoklady, aby mohla ťažiť z podania. Na svoju výšku je veľmi atletická a pohyblivá - to je jej veľká prednosť.

Vám sa podarilo úspešne prejsť z juniorskej do ženskej kategórie, boli ste desiata na svete. Aké rady by ste dali Renáte, aby bola podobne úspešná?