LONDÝN. Tenisový svet sa nedávno stal svedkom dojemného lúčenia. Jedna z najviditeľnejších postáv tohto športu, Fabio Fognini, oznámil svoj odchod do športového dôchodku.
Stalo sa tak po vyčerpávajúcej päťsetovej bitke proti neskoršiemu finalistovi Carlosovi Alcarazovi v 1. kole Wimbledonu 2025.
Talian oznámil koniec na tlačovej konferencii v All England Clube.
Striedal lepšie momenty s horšími
Pôvodne neplánoval skončiť práve teraz. Predtým naznačoval, že by mohol odísť neskôr, s ideálnou predstavou rozlúčky na turnaji v Monte Carle v budúcom roku.
Na mieste, ktoré má pre Fogniniho hlboký osobný význam. Kvalita a symbolika jeho posledného zápasu vo Wimbledone, päťsetová bitka proti obhajcovi titulu na centrálnom dvorci, nakoniec prevážili a ponúkli neopakovateľnú a nezabudnuteľnú scénu.
Táto voľba podčiarkuje jeho súťaživú povahu a túžbu po dramatickom odchode, ktorý sa zhoduje s jeho temperamentnou osobnosťou.
Zároveň to bola reakcia aj na ďalšiu skutočnosť. Jeho telo v posledných rokoch trpelo zraneniami, čo by predĺžené "rozlúčkové turné" urobila náročným.
VIDEO: Zostrih zápasu Carlos Alcaraz - Fabio Fognini (Wimbledon 2025)
Wimbledonský odchod preto nečakane ponúkol dôstojné, hoci možno predčasné zakončenie.
Preto sa teraz hlbšie ponoríme do kariéry hráča, ktorý neustále vzdoroval konvenciám. Fognini bol skutočným umelcom na kurte, ktorého záblesky geniality boli však často prepletené s kontroverznými výbuchmi.
Na to nadväzovala kreativita, enormná vášeň a schopnosť produkovať momenty a údery, ktoré fascinovali nielen fanúšikov, ale aj hráčov.
Toto nepredvídateľné správanie ale prispievalo k jeho nekonzistentnosti. A to bolo určujúcou charakteristikou jeho bohatej kariéry.
Od talentovaného mladíka k elite
Fognini sa narodil v roku 1987 v prístavnom meste Sanremo v Ligúrii. Jeho vrodený talent bol zrejmý už od útleho veku.
V máji 2004 sa dostal na 8. miesto juniorského rebríčka a postúpil do štvrťfinále juniorských súťaží na Australian Open aj Roland Garros. Profesionálnu kariéru odštartoval titulmi na okruhu Futures v roku 2005.
VIDEO: Zostrih zápasu Fabio Fognini - Dučan Lajovič (finále Monte Carlo 2019)
O rok neskôr sa po prvý raz kvalifikoval do hlavnej súťaže na ATP Tour a zaznamenal prvé víťazstvá na najvyššej úrovni. Rok 2007 zakončil premiérovo v TOP 100 rebríčka.
Prvý veľký prelom prišiel v roku 2011, keď sa prebojoval do štvrťfinále Roland Garros. Stal sa tak prvým talianskym tenistom od roku 1995, ktorý dosiahol takýto výsledok. Svoj prvý singlový titul na ATP získal v Stuttgarte v roku 2013, vzápätí pridal ďalší v Hamburgu.
Neodškriepiteľným vrcholom jeho singlovej kariéry bol triumf na prestížnom turnaji Monte Carlo Masters 1000 v roku 2019.
Historické víťazstvo z neho urobilo prvého Taliana, ktorý ovládol turnaj tejto kategórie. O to výnimočnejšie bolo, že na ceste za titulom zdolal "kráľa antuky" Rafaela Nadala. Tento triumf spečatil jeho status špecialistu na antuku.
V tom istom roku sa ako 32-ročný prvý raz prebojoval do TOP 10 rebríčka ATP. Stal sa tak najstarším hráčom, ktorý to dokázal od vzniku rebríčka v roku 1973. Jeho kariérnym maximom bolo 9. miesto.
VIDEO: Zostrih zápasu Fabio Fognini - Rafael Nadal (Monte Carlo 2019)
Tento úspech bol dôkazom jeho znovuzrodenia v pokročilom tenisovom veku. Víťazstvo v Monte Carle nebolo len jeho osobným triumfom, ale aj kľúčovým momentom pre celý taliansky tenis.
Pomohol mužskému tenisu v krajine späť na výslnie a inšpiroval novú generáciu hráčov - Jannik Sinner, Lorenzo Musetti či Flavio Cobolli.
Okrem deviatich titulov vo dvojhre na ATP okruhu oslávil aj grandslamový úspech - vo štvorhre.
Spolu s krajanom Simonom Bolellim vyhrali Australian Open 2015. Bolo to prvé talianske grandslamové víťazstvo vo štvorhre mužov od roku 1959.
Umelec s raketou
Herný štýl Fogniniho bol skutočne výnimočný. Bol známy svojou hrou, ktorá kombinovala cit, kreativitu a výbušnosť. Najmä na jeho obľúbenej antuke predstavoval hrozbu pre elitných hráčov.
Jeho obrovský talent často narúšala mentálna nestálosť. Jeho "vnútorné ja" malo na výkon rovnaký vplyv ako fyzické schopnosti, čo mu bránilo v dosiahnutí konzistentnejšieho, elitného úspechu.
Jedinečný štýl mu však umožnil dosiahnuť víťazstvá proti najväčším tenisovým menám.
VIDEO: Zostrih zápasu Fabio Fognini - Rafael Nadal (US Open 2015)
Vrcholom kariéry bolo jeho pamätné päťsetové víťazstvo s Nadalom na US Open 2015. Bola to vzácna príležitosť, pretože Nadal vtedy prvýkrát prehral grandslamový zápas po tom, čo viedol 2:0 na sety.
Slávne tiež zdolal svetovú jednotku Andyho Murrayho v Ríme v roku 2017. Tieto víťazstvá podčiarkujú, že vo svoj najlepší deň, keď sa uňho všetko stretlo, ako malo, mohol skutočne poraziť hocikoho na svete.
Búrlivák s talianskym srdcom
Fognini bol preslávený tým, že jeho profesionálnu kariéru sprevádzali časté výbuchy na kurte a kontroverzné momenty.
Tie veľmi často pútali značnú pozornosť médií a viedli k vysokým pokutám, dokonca aj k suspendáciam z turnajov. Sám seba označoval za „horúcu hlavu“.
VIDEO: Zostrih zápasu Fabio Fognini - Andy Murray (US Open 2015)
Medzi jeho najznámejšie incidenty rozhodne patrí wimbledonský komentár o „bombe“. Počas zápasu v All England Clube v roku 2019 bolo počuť Fogniniho, ako hovorí, že si praje, aby „na klub vybuchla bomba“.
Táto poznámka, vyslovená v záchvate frustrácie, sa stala jedným z jeho najviac spomínaných a neslávne preslávených momentov, čo viedlo k pokute vo výške 3-tisíc dolárov.
V roku 2014 na tom istom mieste dokonca čelil vtedy rekordnej pokute 27.500 dolárov za sériu nešportových výbuchov.
Ďalej môžeme spomenúť napríklad urážku hlavnej rozhodkyne na US Open 2017. Tento vážnejší incident viedol k jeho diskvalifikácii zo štvorhry a k dvojročnej podmienke od Grand Slam Boardu.
Menej známy incident zahŕňal jeho pokrikovanie talianskych, údajne homofóbnych nadávok na vlastnú adresu počas zápasu na olympijských hrách v Tokiu.
Neskôr sa verejne ospravedlnil prostredníctvom príspevku na Instagrame a následne nosil dúhové oblečenie na niekoľkých turnajoch, čím demonštroval verejnú snahu o nápravu.
Napriek jeho dobre zdokumentovanej nestálej povahe na kurte, tí, ktorí ho poznali dôverne, ho často opisovali inak.
Napríklad Claudio Pistolesi, bývalý hráč, ktorý Fogniniho poznal od detstva, ho opísal ako "neuveriteľne láskavého a veľkorysého človeka".
Dalo by sa tak povedať, že viac bojoval sám so sebou ako so svojimi súpermi. Jeho vášnivé, často vulgárne výbuchy, potvrdzovali tú jedinečnosť, ktorú si udržal napriek - alebo možno práve vďaka - svojmu temperamentu.
Sám na rozlúčkovej tlačovej konferencii povedal, že by si spätne želal, aby sa s rozhodcami toľko nehádal.
Životné zvraty a rodina
Pre Fogniniho bol významným životným momentom sobáš s talianskou tenisovou hviezdou Flaviou Pennettovou, víťazkou US Open 2015.
Pár odvtedy privítal na svete tri deti. Hoci niektorí spočiatku verili, že ako manžel a otec sa možno zmení aj jeho temperament na kurte, jeho pokračujúce výbuchy naznačovali, že jeho základná súťaživá povaha zostala do veľkej miery nezmenená.
Fognini však sám výslovne uznal hlboký vplyv rodiny, keď počas pandémie prehlásil: "Už nie som sám. Som otec a manžel."
Dojímavým gestom po jeho poslednom wimbledonskom zápase bolo požiadanie o Alcarazovo tričko ako darček pre jeho najstaršie dieťa. To podčiarkuje ústrednú rolu, ktorú jeho rodina zohrávala na sklonku jeho kariéry.
Jeho rozhodnutie odísť do športového dôchodku, ovplyvnené bojom so zraneniami, možno chápať nielen ako fyzické obmedzenie, ale aj ako vedomé zváženie priorít.
"Dokonalé rozlúčenie" vo Wimbledone mu umožnilo odísť za vlastných podmienok, zachovať si zdravie a uprednostniť rodinu, namiesto toho, aby znášal pomalý, potenciálne bolestivý a nenaplňujúci úpadok.
Fyzické trápenie a kritika moderného tenisu
Záverečnú časť jeho kariéry významne ovplyvnili pretrvávajúce fyzické problémy. Tiež poznamenal, že po 35. roku života je zotavenie a udržiavanie špičkovej formy čoraz náročnejšie.
Tieto narastajúce fyzické ťažkosti mu čoraz viac sťažovali súťaženie na elitnej úrovni. Táto "fyzická daň" tak napokon urýchlila jeho rozhodnutie ukončiť kariéru.
Fognini nikdy nemal problém verejne vyjadriť svoje silné názory na stav moderného tenisu.
V roku 2021 na Roland Garros otvorene vyjadril hlboký obdiv a preferenciu pre herný štýl Rogera Federera, pričom povedal, že by zaplatil vstupenku, len aby videl Federera hrať.
Naopak, jasne prejavil nechuť voči tomu, čo vnímal ako monotónne zameranie súčasnej éry na forhendy a servisové "bomby", čo považoval za nudné - dokonca vyhlásil, že po svojom odchode do tenisového dôchodku nebude profesionálny tenis sledovať.
Čo zanechal tenisu?
Fognini zanecháva významnú a nepopierateľnú stopu, najmä pre taliansky tenis. Bol kľúčovou postavou pozoruhodného vzostupu talianskeho mužského tenisu.
Hoci nemusel mať obrovskú zbierku trofejí ako legendy tohto športu, Talian si nepochybne vydobyl výnimočné miesto v histórii tenisu.
Bol hráčom, ktorý naozaj hral podľa vlastných pravidiel, neustále uchvacoval fanúšikov svojou odvážnou hrou a prinášal jedinečnú taliansku charizmu na každý kurt, na ktorý vstúpil.
Bol v podstate tenistom, ktorý - bez ohľadu na výsledok - vždy zaručoval šou. Fanúšikovia si navždy zapamätajú jeho extravagantné výlevy, no ešte viac jeho famózne výkony a veselé momenty.
Fogniniho povaha "tenisového búrliváka", zďaleka nie čisto negatívna vlastnosť, bola neoddeliteľnou súčasťou jeho jedinečnej príťažlivosti a napokon aj jeho trvalého odkazu v tomto športe.
Tenis dokázal urobiť vzrušujúcim spôsobom, aký zvládol len málokto. Možno predstavoval štýl hry, ktorý pomaly mizne - štýl plný rozmanitosti, citu a emócií, v kontraste so stále dominantnejšou silovou hrou od základnej čiary.
Jeho posledný zápas proti Carlosovi Alcarazovi, päťsetový triler na centrálnom kurte vo Wimbledone, mu poskytol dojímavé a dôstojné zakončenie kariéry.
Odchádzal z kurtu so vztýčenou hlavou. Ako sám Fognini zaspomínal: „Tento šport budem stále milovať. V hlave mám množstvo spomienok.“ Tým krásne uzavrel svoju bohatú a originálnu kariéru.
Autor píše pre portál tbtennis.cz
