Súperi trénovali, on sa sústredil na štúdium. A urobil svetový rekord

BRATISLAVA. Je ťažké ich dosiahnuť, prekonať, či udržať si ich. Svetovo známi atléti o tom vedia svoje. Rok čo rok prekonávajú svoje hranice, dosahujú maximá počas tréningov a dúfajú v najimpozantnejšiu satisfakciu v podobne nového svetového rekordu.

Emotívny, veľkolepý a svojim spôsobom aj prchavý. Taký je zážitok, ktorý športovec prežije pri podaní výkonu znamenajúcom nové číslo v tabuľke svetových rekordov.

Prečítajte si tiež:

Helsinki sú späté s atlétmi. Vyhrali tu Zátopek aj Kratochvílová

Výkony niektorých popredných atlétov vzbudzujú dojem, že sa ako držitelia svetových rekordov už narodili. Usain Bolt je šprintérom, ktorý zabehol svetové maximum po kuracích nugetách.

Momentálne je držiteľom svetových rekordov v behu na 100 i 200 metrov.

Prečítajte si tiež:

Má skoliózu, nebehá najrýchlejšie časy. Bolt nie je favoritom MS

Jeden zo svojich nadľudských výkonov zaznamenal Jamajčan na OH v Pekingu v roku 2008. Vtedy prekonal skvelého Michaela Johnsona. Ten zabehol dvojstovku v Atlante 1996 s časom 19,32 s.

Boltova kariéra však nie je jediná, ktorá v sebe nesie útočisko pre nejeden svetový rekord. Vybrali sme päť športovcov, ktorých výkon hrdo dominoval na elektronickej tabuľke pod písmenami "NEW WR".

Medzi najstaršie neprekonané svetové rekordy atletickej histórie patrí jednoznačne výkon Jarmily Kratochvílovej na trati 800 m. Pamätný čas 1:53,28 zabehla v Mníchove v roku 1983.

Povzbudená týmto fenomenálnym výkonom a pocitom novopečenej rekordmanky štartovala na MS v Helsinkách. Zabehla druhý najlepší čas v histórií ženskej štvorstovky. Jej čas 47,99 v roku 1985 prekonala Marita Kochová s časom 47,60.

Pravdou je, že československá atletika roky nezaznamenala bežkyňu takéhoto kalibru. Kratochvílová utvorila 43 rekordov ČSSR. Majsterkou republiky bola dvadsaťkrát a v svetovej desiatke bola pätnásťkrát.

Esta mujer, Jarmila Kratochvilova, marcó en 1983 el récord mundial de 800, aún vigente. Pero eso no era dopping. pic.twitter.com/nnR8Wsy9t6

— José Luis Piqueras (@jl_piqueras) August 20, 2015

Jej extrémne ťažké tréningy preklenuli do viac ako tridsaťročného výročia jej svetového rekordu. V roku 2013 oslávila okrúhlych tridsať rokov legendárneho rekordu so slovami pre isport.cz.

"Tak som sa toho nakoniec dočkala. Ale - pravdu povediac - nemyslela som si, že to vydrží tak dlho," priznala.

"Muž, ktorý sa v momente, kedy pocíti bolesti, prinúti ísť ďalej, je mužom, ktorý vyhráva," vravieval Sir Roger Bannister.

Presvedčil vedcov, lekárov a fanúšikov atletiky, ktorí skalopevne tvrdili, že je nemožné zabehnúť míľu pod štyri minúty, že ľudské telo je schopné prekonávať určité fyzické limity.

Šanca prekonať ich prišla 6. mája 1954 v Oxforde. Viacerí bežci sa pripravovali na preteky dôkladnejšie ako Bannister, ktorý sa v tom čase sústredil na ukončenie štúdia medicíny.

Jeho hlavným súperom bol Austrálčan John Landy (prekonal Rogerov rekord, trvajúci 46 dní, o viac ako sekundu). Bannister - Rodák z Middlesexu a bežec za Amatérsku atletickú asociáciu - však dokázal neuveriteľné.

Roger Bannister was the first man to run the sub-four-minute mile. Read on about his journey: http://t.co/PZCXEX2UoX pic.twitter.com/qaAmmcMIcv

— WellPath Solutions (@GoWellPath) August 18, 2015

Na vlhkej trati, za nepriaznivého počasia, v tieni za pretekármi Brasherom (viedol prvú polovicu míle) a Chatawayom, pokoril čas štyri minúty. Historickú míľu zabehol za 3:59,4.

Dnes je Sir Roger Bannister uznávaným neurológom, no jeho úspechy v oblasti atletiky rezonujú vo svete dodnes.

Mnohí o ňom hovoria ako o najlepšom žrdkárovi storočia, iní ho označujú za kráľa laminátovej éry. Na majstrovstvách sveta v roku 1994 vyhral svoj druhý titul.

Skočil šesť metrov a porazil svojich ruských protivníkov (Igora Trandenkova či Maksima Tarasova, pozn.), ktorí mali v deväťdesiatych rokoch viac medailí ako Bubka.

Dva zo svojich tridsiatich piatich svetových rekordov (sedemnásťkrát vonku, osemnásťkrát v hale) dokonca vytvoril v Bratislave. Tam prvý raz zdolal 605 centimetrov.

Ako hrdý držiteľ svetového rekordu odchádzal koncom júla 1994 z talianskeho Sestriere. Vtedy skočil 614 centimetrov.

Sergeja Bubku mnohí označujú za najlepšieho žrdkára storočia. FOTO - SITA/AP.

Nový halový rekord sa v tejto disciplíne zrodil na mítingu v Donecku (sám Bubka je organizátorom) pred dvoma rokmi. Na svedomí ho má francúzsky atlét Renaud Lavillenie, ktorý skočil fenomenálnych 616 centimetrov.

Bubka je však naďalej držiteľom svetového rekordu pod holým nebom.

Rekord, ktorý budí kontroverzie už štvrťstoročie, vytvorila americká atlétka Florence Griffithová-Joynerová v behu na sto metrov. Čas, ku ktorému sa nevedia priblížiť atlétky dnešnej doby, má hodnotu 10,49 s.

Na digitálnej časomiere zasvietil v roku 1988 v meste Indianapolis počas štvrťfinále pretekov US Olympic Trials. A niektorí atléti boli voči tomuto výkonu viac ako nedôverčiví.

"To nie je možné, aby Florence zabehla 10,49. Jednoducho tomu neverím. Uveril, by som maximálne času 10,71," vravel Ben Johnson.

Prekvapujúcim faktom je, že šprintérka orientujúca sa najmä na 200m zabehla stovku tak neuveriteľne rýchlo. V septembri toho istého roku si zo Soulu odniesla tri zlaté medaily.

#ThisDayInBlackHistory July 17, 1988 Florence Griffith Joyner set the 100m women’s record (10.49). pic.twitter.com/D9TPNuRc26

— CIAA (@CIAAForLife) July 17, 2015

V Južnej Kórei vytvorila rekord na 200 m - 21,34 s. Bola upodozrievaná z brania podporných látok, čo umocnila aj jej predčasná smrť vo veku tridsaťosem rokov. Udusila sa v dôsledku náhleho epileptického záchvatu.

Následne však boli vyvrátené akékoľvek tvrdenia o tom že by počas svojej kariéry požívala anaboliká. Toxikologické testy preukázali výskyt Tylenolu a Benadrylu, ktoré sa nedajú považovať za anaboliká.

Mnohí o ňom hovoria ako o najlepšom oštepárovi všetkých čias. Patrí mu päť najlepších hodov v histórii s novým typom oštepu, tri zlaté medaily za sebou z olympiád a tri prvé miesta z majstrovstiev.

Otec hádzanár a mama oštepárka mu boli jednoznačne ideálnymi učiteľmi a mentormi v oblasti športu. Svoj prvý svetový rekord hodil v roku 1987 - 87,66 metrov.

Jan Železný je najlepším oštepárom všetkých čias. FOTO - TASR/AP.

Zo svojej prvej medaily sa tešil na bronzovom stupienku na MS v Ríme. O tri roky neskôr hodil ďalší svetový rekord (89,66).

Jan Železný sa postupne prepracovával k jednému zo svetových rekordov, ktorých životnosť je predpokladaná na veľmi dlhú dobu. V Nemecku v roku 1996 predviedol výkon z ríše snov - 98 metrov a 48 centimetrov.

"Vedel som, že mám formu. Predtým som hodil 91 metrov. Navyše - i podmienky boli skvelé - vietor zozadu z pravej strany, teplota okolo dvadsaťsedem stupňov," vravel pre rozhlas.cz Železný.

Skvelé formy niektorých športovcov jednoznačne ašpirujú na nový svetový rekord. Kladivárka Anita Wlodarczyková prednedávnom vo svojej rodnej zemi hodila 81,08 metrov.

Je pravdepodobné, že na majstrovstvách v Pekingu sa pokúsi svoj osobný rekord prekonať.

#Poland's Anita Wlodarczyk during her attempt in the women's hammer throw to break the record in Cetniewo - 81.08m!! pic.twitter.com/yVYPWsZyHe

— All About Poland (@AllAboutPoland) August 10, 2015

V mužskom trojskoku dýchajú na krk dvadsaťročnému rekordu Jonathana Edwardsa atléti Christian Taylor (tohtoročnú sezónu zahájil 18,04 metrami) a dvadsaťjedenročný Pedro Pablo Pichardo.

Kubánec v Katare predviedol špičkový výkon - skočil 18 metrov a šesť centimetrov.

V trojskoku drží svetový rekord Jonathan Edwards.

Domáce prostredie môže inšpirovať a motivovať aj pretekárku Liu Hong v chôdzi na dvadsať kilometrov k zníženiu nového svetovému rekordu 1:24:38. Dosiahla ho tento rok.

Veľké derby bude v súťaži štvorčlenných družstiev na 4x100 metrov - v štafete, v ktorej bude rekord Jamajskej zostavy jednoznačne ohrozovať americký tím na čele so šprintérom Justinom Gatlinom.