Rozhovor s trénerom slovenskej futbalovej reprezentácie.
Pred piatimi rokmi zažil európsky šampionát ako asistent trénera Jána Kozáka. Teraz povedie ŠTEFAN TARKOVIČ národný tím ako hlavný tréner.
„Iba hlúpy človek urobí tú istú chybu dvakrát. V reprezentačnom futbale sa takáto chyba mnohokrát ešte aj znásobí. Nemáte veľa možností na opravu,“ vraví v rozhovore pre Sportnet.
Bývalý tréner reprezentácie Vladimír Weiss povedal, že pri zostavovaní nominácie na majstrovstvá sveta 2010 zažil dve bezsenné noci. Dodal, že z večera do rána sa stanete nepriateľom na celý život a dotknutý hráč vám neodpustí. Ako to zvládate vy?
Áno, súhlasím s ním. Nominácia na záverečný turnaj je veľká zodpovednosť pre trénera. Majstrovstvá Európy sú snom a zároveň cieľom, každého hráča, ktorý sa futbalu venuje profesionálne. Každý z nich sa na to pozerá subjektívne a chce byť v tíme. Nominácia je však limitovaná určeným počtom hráčov.
Dôležitú úlohu zohráva aj tímová chémia a sociálny charakter hráčov. Jedna vec je byť v nominácii na ME. Iná vec je byť súčasťou základnej zostavy v konkrétnom zápase. Všetky rozhodnutia robí hlavný tréner a berie za nich aj zodpovednosť.
Majstrovstvá Európy ste už zažili v pozícii asistenta. Vnímate to ako veľkú výhodu?
Nie len ja. Aj ďalší členovia realizačného tímu zažili ME vo Francúzsku. A niektorí dokonca aj majstrovstvá sveta v Juhoafrickej republike (JAR). Sú to skúsenosti, ktoré sa dajú získať iba tým, že ich prežijete. Slovensko nie je pravidelným účastníkom záverečných turnajov. A preto si treba vážiť ľudí, ktorí tieto skúsenosti získali účasťou na takých turnajoch. To isté platí aj o hráčoch.
Aké najväčšie ponaučenie si beriete z predošlého ME?
Berieme si hlavne skúsenosti. Tie sa nahradiť nedajú. Chceme sa vyvarovať veciam, ktoré neboli úplne optimálne nastavené. Pre konečný efekt je to veľmi dôležité. Dôležité je aj nadviazať na to, čo fungovalo a malo želateľný efekt.
Jedno porekadlo hovorí, že iba hlúpy človek urobí tú istú chybu dvakrát. V reprezentačnom futbale sa takáto chyba mnohokrát ešte aj znásobí. Nemáte veľa možností na opravu. Preto je tlak na každé rozhodnutie veľký.
Tím z roku 2016 a ten súčasný. V čom sú najväčšie rozdiely?
Dá sa povedať, že veľká časť hráčov z ME 2016 je stále súčasťou terajšieho tímu. V porovnaní s tímom z ME 2016, však už nie sú hráči, ktorí boli na ihrisku, ale aj mimo neho silné osobnosti. Martin Škrtel, Jano Ďurica, Adam Nemec, Viktor Pečovský, Dušan Švento, Stano Šesták, Martin Jakubko, Kornel Saláta, Jano Mucha, Maťo Kozáčik. Všetci boli dôležitou súčasťou mužstva. A aj keď nenastúpili v základnej zostave, stále tvorili jednoliaty kolektív, idúci za svojimi cieľmi.
Súčasný kolektív je mladší. Automaticky je v ňom energia a ambícia hráčov presadiť sa. Dôležité je, aby hráči dozreli aj na klubovej úrovni a pravidelne hrávali. Máme talentovaných futbalistov, ktorí sa podľa mňa budú postupne v kluboch presadzovať. Veľa záleží na ich každodennej tvrdej práci a postoji nielen k futbalu, ale aj k životu.
Budovanie kolektívu v reprezentácii má svoje špecifiká. Žijeme špecifickú dobu. Mužstvo budujeme pod tlakom výsledkov v kvalifikácii MS a ME. Navyše v dobe korona krízy. Vybudovanie strategických princípov hry a zosúladenie hráčov v rámci blokov aj celého družstva na ihrisku trvá určitý čas. Ten je v reprezentácii značne obmedzený.
Nakoľko si potrpíte na detaily. Podľa analýz môže výsledok ovplyvniť aj nevhodná hudba v kabíne pred zápasom, či teplota ľadového kúpeľa. Čo si o tom myslíte?
Reprezentácia je v tomto ešte špecifickejšia. Každý má zaužívaný svoj postup v príprave na zápas. A každý má individuálne potreby. Tu sa naplno prejavia skúsenosti zo vzájomnej spolupráce. Dôležitý je každý člen realizačného tímu. Masáž, pitný a stravovací režim. Regenerácia, správna intenzita a objem cvičení v tréningu. To všetko môže zohrať významnú úlohu v príprave. Poznať dokonale hráčov a dokázať ich zladiť je nesmierne náročné.
Beriete na ME vlastného kuchára? Odporúčate hráčom, že ako sa majú stravovať?
Áno, súčasťou realizačného tím v príprave na ME je aj kuchár Braňo Križan. Po vyhodnotení záverečných turnajov na MS 2010 a ME 2016 sme sa rozhodli osloviť kuchára, ktorý s reprezentáciou spolupracoval pred MS. Vo vyspelejších asociáciách je to štandard aj pri mládežníckych kategóriách. Je zodpovedný za stravovací režim. Spolupracuje s doktorom Baťalíkom. Dozerá na kvalitu surovín, asistuje pri príprave jedál a je zárukou, že na stôl sa dostane to, čo sme chceli. Zároveň koordinuje prípravu stravy hráčov s rôznymi obmedzeniami a diétami.
Trebárs tréner Weiss si potrpel na bontón. Hráči museli byť pred každým duelom oholení. Po jedle nesmel nikto odísť od stola skôr ako hlavný tréner. Potrpíte si na niečom podobnom?
Nie, na to si nepotrpím.
Na čom si potrpíte najviac vy?
Na disciplíne, tímovosti a vzájomnom rešpekte. Bez týchto aspektov podľa mňa reprezentácia nemôže byť úspešná.
Niektorí tréneri sú liberálnejší a povolia na šampionáte hráčom návštevy manželiek a priateliek, ďalší sú striktne proti. Čo si o tom myslíte?
V „bubline“ budú pravidlá pre všetkých rovnaké. Pre hráčov a realizačný tím bude kontakt s vonkajším prostredím obmedzený. V hoteli máme samostatné poschodie. Vlastné transferové koridory a privátnu časť, kde sú konferenčné miestnosti a reštaurácia. Celá logistika je postavená na princípe uzavretej bubliny, do ktorej sa nikto okrem hráčov a realizačného tímu nedostane.
Za normálnych okolností by som s návštevami nemal absolútne problém. Pôvodne som mal dokonca pripravený program, aby som hráčom umožnil počas ME kontakt s rodinou. Je to dôležité. Ale musíme vydržať. Neoplatí sa nám riskovať.
Niektoré výskumy ukazujú, že sex hráčom pred zápasom pomáha. Čo vy na to?
Je to značne individuálna a aj intímna vec každého hráča. Každý sme v tomto smere iný a záleží na mnohých aspektoch. Nemyslím si však, že by sa táto téma mala verejne komunikovať.
Určujete hráčom striktne večierku? Kontrolujete, či ju dodržiavajú?
Určujeme denný program reprezentácie. Ten vymedzuje program hráča počas celého dňa, aj s večierkou. Pracujeme s dospelými ľuďmi, ktorí sú profesionálni športovci a tí vedia, čo pre nich spánok znamená. Disciplína je jedným z pilierov, na ktorom v reprezentácii staviam.
Tréner Joachim Löw hráčom povolil pivo a víno. Prirodzene, s mierou. Vraj aj z medicínskeho hľadiska jeden pohár neuškodí. Čo si o tom myslíte?
S jedným pohárom po zápase nemám absolútne problém.
Löw dokonca hráčom nezakazoval ani fajčiť. Dokázali by ste také niečo tolerovať?
Neviem o tom, že by niekto z hráčov fajčil. Ak áno, tak to dobre skrývajú. Je to zlozvyk, ktorý môže negatívne ovplyvňovať výkonnosť. Určite by som sa o tom s hráčom rozprával.
Tréner Atlética Madrid Diego Simeone príde pred veľkým zápasom za každým hráčom na izbu. Bývalý tréner Brazílie Scolari hráčov motivoval heslami na papierikoch. Máte podobný rituál?
Každý hráč má svoje intímne prostredie, do ktorého keď vstúpite, tak môžete ohroziť vzájomný vzťah. Klubové prostredie sa od reprezentácie veľmi líši. Tréner – hráč nie sú v každodennom kontakte. S hráčmi sa snažím komunikovať priebežne. S niektorými formálne, s inými neformálne. Motiváciu sa snažíme riešiť častejšie tímovo, ale samozrejme sú situácie, keď aj individuálne.
Povedzme, že máte v tíme na jeden post typovo dvoch podobných a kvalitných hráčov. Snažíte sa pre toho druhého nájsť iné miesto? Alebo beriete tím ako skladačku?
Toto je značne špecifická otázka, ktorá záleží od konkrétnej hráčskej funkcie a konkrétnych hráčov. Nevylučujem ani jeden zo spomenutých postupov.
Stalo sa vám, že ste hráča nepostavili preto, lebo bol z rodinných problémov v zlom psychickom stave?
Áno, stalo. Je to normálne. Pre seniorský profesionálny futbal je výsledok zápasu vrcholom snaženia všetkých hráčov, celého kolektívu. Jedinec – hráč sa tomu musí podriadiť a hlavný tréner je ten, ktorý o tom musí rozhodnúť. Výhoda je poznať zázemie hráča, problémy, ktoré ho trápia a aj jeho samotného.
Tréner musí vedieť, v akom psychickom rozpoložení sa nachádza. Sú takí, ktorých negatívna životná situácia vyburcuje k ešte lepšiemu výkonu a naopak. Zasa sa vrátim k značne rozdielnym možnostiam pracovať s hráčmi v klube a v reprezentácii.
Cením si na ňom (Marekovi Hamšíkovi) najmä to, že má bohaté skúsenosti, je disciplinovaný. Vždy na sto percent pripravený pomôcť reprezentácii. Sú to veľmi dôležité vlastnosti, ktoré sú pre preňho typické.
Štefan Tarkovič
Niektoré tímy využívajú pomoc mentálneho trénera. Nakoľko je to podľa vás dôležité?
Veľmi dôležité. Na Slovensku je to otázka blízkej budúcnosti. Mentálne nastavenie hráča nechápem len ako psychologickú oblasť prípravy. Je to skôr postoj hráča k životu profesionálneho futbalistu a životným hodnotám. Hráč musí vedieť čo mu pomáha, čo škodí, ako sa správne nastaviť na zápas. Oblastí je veľmi veľa a ak hráč dokáže progresívne myslieť a konať, jeho výkonnosť stúpa. Netreba zabúdať, že reprezentáciu tvoria nie len hráči, ale aj členovia realizačného tímu, ktorí hráčov formujú a pripravujú. Je to vzájomne veľmi tesne prepojený proces. V mentálnej oblasti intenzívne spolupracujeme s odborníkmi.
Viac ako desať rokov mal Marek Hamšík zásadný vplyv na hru tímu. Nakoľko je od neho reprezentácia stále závislá?
S Marekom sme sa bavili o jeho prestupe do Švédska. Pre mňa aj pre neho bola priorita, aby pred ME mal pravidelnú zápasovú prax. Jeho prestup bol špecifický tým, že Marek už nemohol odísť do iných líg, keďže prestupové okno už bolo zatvorené. Pre slovenský tím je Marek dôležitý, je to výrazná osobnosť.
Cením si na ňom najmä to, že má bohaté skúsenosti, je disciplinovaný. Vždy na sto percent pripravený pomôcť reprezentácii. Sú to veľmi dôležité vlastnosti, ktoré sú pre preňho typické. Skúsenosti, ktoré počas kariéry nadobudol môžu byť v ťažkých zápasoch povestnou miskou na váhach. Každý hráč, ktorý má zodpovedajúcu kvalitu, môže reprezentácii pomôcť. Ja vnímam slovenskú reprezentáciu v prvom rade ako tím. Marek Hamšík je jeho súčasťou.
Niektorí odborníci tvrdia, že bez jeho formy má Slovensko veľký problém. Ako to vidíte vy?
Musíme si uvedomiť, že sme malá futbalová krajina. Každý hráč, ktorý spĺňa kritéria na reprezentáciu a má adekvátnu hernú formu, v prípade neúčasti reprezentácii chýba. Reprezentácia hrala zápasy s Marekom Hamšíkom aj bez neho.
Marek je jeden z hráčov, ktorý dokáže mužstvo strhnúť svojim výkonom a skúsenosťami aj v prípade zlého vývoja. To sú dôležité aspekty, ktoré v konečnom dôsledku môžu rozhodnúť o výsledku zápasu. Posledný zápas proti Rusku s nami Marek nebol, dokázali sme ho zvládnuť. S Hamšíkom budeme ešte silnejší.
Nakoľko si dovolíte po zlom výkone skritizovať najväčšie hviezdy v tíme?
Tu nejde o to, čo si dovolím a čo nie. Ide o to, aký to bude mať dopad na ďalšie výkony hráčov a mužstva ako celku. Kritika patrí k životu a aj k profesionálnemu futbalu. Hráči sú na ňu zvyknutí. Ja uznávam konštruktívnu kritiku, ktorú človek môže prijať a od ktorej sa treba odraziť ďalej.
Váš bývalý tréner Bohúň o vás povedal, že ste na trénera (klubového) až príliš slušný človek. Čo vy na to?
Tréneri sa nedelia na slušných a neslušných, skúsených a neskúsených, starých, či mladých, ale na úspešných a neúspešných. Podľa mňa mám rebríček životných hodnôt postavený dobre. Ten ale nezaručuje, že budem úspešný tréner. Určite chcem byť slušný človek.
Stali ste sa známou osobou. Oslovujú vás ľudia na ulici, či v obchode? Chvália vás, alebo vám skôr dohovárajú?
Vnímam to ako súčasť trénerskej práce. Vážim si každý názor fanúšika, ktorý reprezentácii fandí, aj keď je negatívny. Som rád, že ľudia o futbale diskutujú, vymieňajú si svoje názory a ak sa futbalom aj bavia, je to ideálna situácia. Na Slovensku je momentálne vplyvom reštrikcií a rôznych sociálnych obmedzení veľa negatívnej energie. Ľudia si ju kompenzujú rôznym spôsobom. Zväčša na sociálnej sieti v anonymite. Ja osobne som nemal negatívnu skúsenosť z osobnej konfrontácie.
Sú reakcie verejnosti na vašu osobu iné, keď sa vrátite na východ Slovenska v porovnaní s anonymnejšou Bratislavou?
Vplyvom korona krízy som od zvolenia do funkcie hlavného trénera na východe Slovenska nebol. Veľmi mi to chýba, mám tam rodičov, súrodencov a veľa osobných kamarátov. Na druhej strane od osemnástich rokov žijem s manželkou a dcérami v Bratislave, na východ chodievam skôr pracovne. A nie až tak často.
Po úvodných zápasoch kvalifikácie o postup na majstrovstvá sveta 2022 ste čelili veľkej kritike. Ako to vnímate?
Počas reprezentačného zrazu média a akýkoľvek vonkajší vplyv absolútne neriešim. Snažím sa byť koncentrovaný na aktuálne dianie v mužstve. Chápem výhrady po polčasovom výsledku doma oproti Malte. Boli oprávnené. S tým, čo sme ukázali v prvom polčase nemôže byť nikto spokojný. Takýto priebeh zápasu zanechá stopy aj na kvalitnejších tímoch, ako sme my.
Malte vyšlo absolútne všetko a realizovali to fakt dokonale. Keď chcem byť pozitívny, musím vyzdvihnúť zmenu prístupu hráčov od polčasovej prestávky, ktorá pokračovala aj v zápase proti Rusku. S mužstvom som krátko. Na prácu s ním som mal päť zápasov. Pred zápasom s Cyprom sme boli všetci spolu veľmi krátko a na prípravu sme mali len jeden a pol dňa. Počas zrazu sa obmenilo až jedenásť hráčov. Nevyhováram sa. Vysvetľujem možnosti, ktoré som mal k dispozícii a tie neboli ideálne. Problémy, ktoré sa ukázali v pravej nahote na marcovom zraze má reprezentácia už dlhší čas. Nevznikli počas neho. Určite je potrebné ich riešiť.
Niektorí žiadali váš odchod. Nebrali ste to ťažko?
Každý tréner, ktorý si v profesionálnom futbale niečo odžil vám povie, že je jednou nohou zbalený a musí sa dokázať vysporiadať aj s takouto situáciou. Do funkcie ma vymenoval výkonný výbor Slovenského futbalového zväzu (VVSFZ). Po marcovom zraze som predložil analýzu momentálneho stavu aj východiská do budúcnosti. Tento tím momentálne potrebuje čas a trpezlivosť bez ohľadu na to, kto bude jeho tréner.
Dokonca vznikli vtipy a koláže na vašu adresu. Ako ste to prijali?
Slováci sú veľmi kreatívny a tvorivý národ, čo sa len potvrdilo. Nevidel som asi všetky, niektoré sa ku mne dostali. Musím uznať, že niektoré boli ozaj originálne.
České médiá na adresu Slovákov poznamenali, že pôsobili ako starí páni. Čo si o tom myslíte?
Česi a Slováci sú v rôznej fáze budovania, resp. prebudovania kádra. Pamätám si zápas proti Česku, v marci 2015. V Žiline sme vyhrali 1:0. Vtedy českí hráči v porovnaní s nami pôsobili horšie. Od tej doby prešla česká reprezentácia výraznými zmenami, ktoré jej veľmi pomohli. Hráči sa začali presadzovať na klubovej úrovni v zahraničí. Navyše sa začali v európskom futbale presadzovať české kluby s českými hráčmi, ktorí získali potrebné skúsenosti, sebavedomie a samozrejme aj kvalitu. Dnes má Česko konsolidované a konkurencie schopné mužstvo vo svetovom meradle.
Po triumfe nad Ruskom za vami ihneď utekal Juraj Kucka a pevne vás objal. To ukazuje, že ste medzi hráčmi zrejme veľmi obľúbený. Je to tak?
Na to sa musíte spýtať hráčov, nie mňa. Zápas s Ruskom bol dôležitý a reakcie po ňom, keď sme vyhrali spontánne. Podarilo sa nám v kvalifikácii zvládnuť ťažký zápas proti veľkému favoritovi skupiny. Zároveň to bolo víťazstvo po dvoch nevydarených zápasoch. Objal som sa s Jurajom, ale aj s viacerými hráčmi. Aj hráči medzi sebou, ale aj všetci členovia realizačného tímu. Pre mňa to bol veľmi dôležitý moment.
Prezident SFZ Ján Kováčik na vašu adresu vlani povedal: Štefan Tarkovič vie o futbale takmer všetko. Ako to vnímate?
Vnímam to ako ocenenie mojej doterajšej práce, ktorú prezident SFZ pozná. Vážim si, že sa na moju adresu takto vyjadril. Pri reprezentáciách SR na rôznych úrovniach a rôznych vekových kategóriách pracujem od roku 2002. Myslím si, že som nadobudol dostatok skúseností aj poznatkov, ktoré sa budem snažiť pri práci s reprezentáciou zúročiť.