Mnohí si myslia, že sa iba váľame po tráve a skackáme po betóne, tvrdí držiteľka Krištáľového krídla

BRATISLAVA. Je držiteľkou ocenenia Krištáľové krídlo v kategórii filantropia a spoluautorkou knihy Autizmus od A po S.

Ako pracovníčka výkonného výboru Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) sa zúčastnila na desiatich olympijských hrách.

Je mimoriadne aktívna a činorodá a uvedené je len zlomkom toho, čo v živote dokázala.

Nadobudnuté skúsenosti, energiu, čas a v neposlednom rade svoje srdce už niekoľko rokov venuje organizácii Špeciálne olympiády Slovensko, ktorej je národnom riaditeľkou.

Reč je o Eve Gažovej, hostke najnovšieho vydania relácie V športovom SITE.

„Špeciálne olympiády sú v podstate národná športová organizácia. Olympijský výbor je pre zdravých športovcov, paralympijský výbor je pre športovcov s telesným postihnutím a zrakovým postihnutím.

Potom je tu deaflympijský výbor, ktorý sa stará o športovcov so sluchovým postihnutím. My sme národná športová organizácia, ktorá sa stará o športovcov s intelektuálnym znevýhodnením.

To znamená, že máme športovcov s Downovým syndrómom, športovcov na spektre autizmu, športovcov s viacnásobným zdravotným znevýhodnením," zadefinovala v úvode Gažová.

Identita športovca

Jednou z najdôležitejších vecí v živote intelektovo znevýhodneného človeka je inklúzia. Veď všetci ľudia so zdravotným znevýhodnením majú právo byť bezpodmienečne začlenení do prirodzeného prostredia.

„V praxi to však nie je jednoduché naplniť. Tieto deti sú totiž často vylučované z kolektívu. My im v podstate dodávame istú identitu športovca a nachádzame im správny kolektív.

Ak máte intelektovo znevýhodnené dieťa, teda so zníženým IQ, neznamená to, že nemôže byť aktívnym športovcom," uviedla Gažová, absolventka Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.

Emócie dobíjajú baterky

Zatiaľ čo vo svete neznevýhodnených športovcov sú pomerne často kľúčovými slovami profesionalizmus, financie, sponzoring a podobne, vo svete "špeciálneho športovca" je oveľa väčší, a celkom prirodzený dôraz, na úprimných emóciách.

„To musí každý zažiť. Každý, kto k nám raz vstúpil, či už ako dobrovoľník, alebo ako podporovateľ a zúčastnil sa na našom podujatí, tak zostal s nami.

Ja i moje kolegyne niekedy vykonávame aj prácu za stolom v kancelárii, ale sme aj trénerky a sme priamo na športoviskách, takže tie emócie dostávame a môžem povedať, že z nich čerpáme aj v našich životoch a dobíjajú naše baterky.

Naši športovci sa vždy tešia, či už na preteky, všetko okolo nich i na súperov.

To asi o zdravých športovcoch nemôžeme vždy skonštatovať," doplnila Gažová, ktorá vo vedení Špeciálnych olympiád Slovensko spolupracuje s bývalými olympioničkami - volejbalistkou Dominikovu Nestarcovou aj rýchlostnou kanoistkou Martinou Kohlovou Gogolovou.

Sociálna stigma

Aj napriek tomu, že športovci s intelektovým znevýhodnením sú plnohodnotnými ľuďmi so všetkými právami, Špeciálne olympiády pracujú aj s prvkom "inakosti", ktorého sa pomerne výrazná časť populácie bojí a tým pádom ho má tendenciu ´hejtovať´, či v horšom prípade sa na na jeho adresu vyjadrovať hanlivo.

„Aj nám niektorí funkcionári či dokonca politici povedali, že načo chceme dotáciu, keď sa len tak váľame po tráve a skackáme po betóne.

Na jednom štadióne nám otvorili šatne, ale sprchy zostali zatvorené, pýtali sa nás, že či aj my ich potrebujeme.

V jednom zariadení nám zasa povedali, že sa máme naobedovať už o 10:30 h, pretože napoludnie prídu ostatní zákazníci...

Takže áno, aj my sa s týmto prístupom, či lepšie povedané so stigmou, pravidelne stretávame," doplnila.

Niekto kompetentný by sa mal zamyslieť

Špeciálne olympiády sú od roku 2018 prijímateľom štátnych dotácii, no podstatnú časť rozpočtu si vykrývajú z iných zdrojov.

„Máme dotáciu, s ktorou sme my spokojní, lebo si vieme našim marketingovým programom získať aj zdroje zo zahraničia alebo z lokálnych zdrojov.

Ale pri porovnaní zdravotne znevýhodnených a nás to nie je o rovnocennosti. Stále je medzi nami obrovská priepasť.

Ja verím, že tí paralympionici majú dostať najviac, ale nech nie je medzi nami taký veľký finančný rozdiel.

Nejde tu len o nás ale napríklad aj o deaflyolympionikov. Bola by som rada, ak by sa niekto kompetentný na Ministerstve športu zamyslel či by tá diera medzi nami a paralympionikmi nemala byť o čosi menšia," uzavrela Eva Gažová.