Šport bol v minulosti záležitosťou elít

Dovtedy niečo nevídané. Desaťtisíce ľudí sa dobrovoľne organizujú, cvičia, súťažia medzi sebou, verejne vystupujú a prezentujú svoju telesnú zdatnosť. V lete sú na to ideálne podmienky.

Po prvej svetovej vojne vznikajú na Slovensku prvé športové kluby, telovýchovné jednoty a spolky, ktoré združujú desaťtisíce ľudí. Každý chce byť zdatný, „vyzbrojený mravne, rozumovo aj fyzicky pre všetky možnosti nepokojného zajtrajška“.

Dôvodom je vznik prvej republiky a prílev českej inteligencie. Pokusy o zakladanie športových jednôt boli aj predtým, ale neúspešné, uhorská vláda zakazovala akékoľvek spolky, v ktorých by sa príslušníci jedného národa stretávali a národne zjednocovali.

Ani kluby, ktoré vznikli po roku 1918, si nedávali za cieľ len telesné cvičenia a športové výkony. Snažili sa aj o výchovu k mravnosti, občianskej a národnej uvedomenosti. Každý klub má politické pozadie alebo naopak, každá politická strana či politický prúd sa snaží vybudovať si silné športové zázemie.

Propagačný leták s názvom ‚Sen malého sokolíka‘ opisuje chlapca, ktorý túži počas svätojánskej noci nájsť poklad zakopaný za vojny v lese. Daroval by ho na stavbu novej sokolovne.

Sníva sa mu o vílach, rusalkách a vodníkoch, keď ho zo sladkého sna zobudí šík sokolov s cvičiteľom. Od neho sa dozvedá, že ‚iba prácou, obetavosťou a nadšením možno dosiahnuť všetko, čo si Sokol praje‘.

Preteky Sokolov. FOTO: SNA

Orli svoje telocvične volali orlovne, Sokoli sokolovne. Sokolovňa na Sokolskej ulici v Bratislave sa dostala aj na poštovú známku. REPROFOTO: SNA

Brat Sokol

Spolok Sokol vzniká v Česku už v roku 1862, pri jeho zrode stál Miroslav Tyrš a inšpiroval sa nemeckými turnerovskými spolkami, ktoré vychádzali z učenia Fridricha Ludwiga Jahna a obdivovali antickú kalokagatiu, čiže harmóniu tela i ducha.

Česká obec sokolská si ako hlavné zásady vytýčila silu, mužnosť, činnosť, vytrvalosť, lásku k voľnosti a vlasti, dobrovoľnú prácu a kázeň a vzájomný bratský vzťah členov. Tí si navzájom tykali a oslovovali sa brat a sestra.

Na Slovensku založil prvý sokolský zbor lekár a športový funkcionár Pavel Blaho v Skalici v novembri 1918. Zameriaval sa na náraďový telocvik, postupne sa presadzovali aj iné športy ako volejbal, lyžovanie, basketbal, plávanie. Futbal bol stále zakázaný.

Sokoli organizovali aj výlety do prírody, turistické akcie, jeho členovia nacvičovali divadelné predstavenia, zakladali čitárne a knižnice.

Silný bol i politický podtón. Hnutie bolo pro-československy orientované, z jeho radov vzišlo mnoho legionárov, účastníkov protifašistického odboja a Slovenského národného povstania. Šport bol spojený s brannosťou a prípravou na ochranu vlasti.

Františkán P. Libor Mattoška, jeden zo zakladateľov Orla v Malackách, s deťmi na turistickom výlete v Malých Karpatoch. FOTO: MCK Malacky - Múzeum Michala Tillnera

Hromadné cvičenie Orlov v Malackách. 20. roky. FOTO: MCK Malacky - Múzeum Michala Tillnera

Čo Orol - to katolík

Ak mal spolok Sokol v čase najväčšej slávy v Česku takmer dvestotisíc členov, na Slovensku to bolo v roku 1920 niečo vyše osemnásťtisíc a v roku 1937 necelých päťdesiattisíc.

Oveľa silnejšie zastúpenie mal spolok Orol, konkurenčná telovýchovná organizácia, vychádzajúca z kresťanských ideológií. V Čechách to bolo naopak.