Slovenská snoubordistka KLAUDIA MEDLOVÁ vynechala minulú sezónu pre zranenie kolena. Nad návratom do kolotoča Svetového pohára tuho rozmýšľala.

Nakoniec jej rozhodovanie uľahčili materské povinnosti. Čoskoro tridsaťročná reprezentantka sa stane na začiatku budúceho roka prvýkrát mamou. 

Pred rokom ste sa podrobili operácii kolena. Ako ste prijali rozhodnutie vynechať celú sezónu? 

Pred rokom som absolvovala už piatu operáciu, tentokrát pravé koleno. Všetko som mala naplánované, dokonca som mala pripravenú letenku za prvým snehom na Nový Zéland. Chcela som ísť ďalej, aj keď ma koleno neustále bolelo. Myslela som si, že to ešte sezónu vydržím.

Bolesť ma sprevádzala už niekoľko sezón, tak som ju už brala, ako niečo, čo tam jednoducho je.

Po konzultácii s fyzioterapeutom a lekárom sme dospeli k názoru, že by bolo vhodnejšie podstúpiť chirurgický zákrok. Odporučili mi operáciu, dať si potrebný čas na regeneráciu a potom sa vrátiť k sezóne. Mysleli na to, že ak by sa mi niečo stalo alebo by som si znovu zranila koleno, musela by som čeliť náročnejšej operácii.

Zrazu ste mali veľa voľného času. Čo všetko ste stihli? 

Jeden celý mesiac som sa spoliehala na barly. Na nohu som nemohla vôbec priložiť váhu, ani ju zohnúť do určitého uhla. Trvalo nejaký čas, než som začala s rehabilitáciou.

Bolo to dlhé a pomalé zotavovanie, než na aké som bola zvyknutá z minulosti, ale išlo to. Neskôr som sa začala venovať mladej českej snoubordistke a asistovala som jej počas niekoľkých pretekov.

Rozmýšľali ste vtedy nad koncom kariéry? 

Vtedy som ešte neriešila koniec kariéry. Hlavnou prioritou bolo mať zdravé koleno, keďže som s jeho bolesťou zápasila už niekoľko rokov. Nikdy som nepremýšľala o tomto scenári, ale tehotenstvo mi otvorilo oči a zmenilo môj pohľad na veci.

V športe chcem zostať aj naďalej. Budem sledovať celú sezónu a držať palce slovenským jazdcom. Mám šťastie, že mám aj naďalej podporu niektorých sponzorov, ktorí ma neponechali v štichu ani počas tehotenstva. Chcem byť aktívna, či už ako trénerka alebo poradkyňa v metodike.

Keď ste sa novinku dozvedeli, pripravovali ste sa už na nový ročník? 

Nechala som prípravu tak a čakala, ako sa budem cítiť. Verila som, že mi operácia pomôže a prinesie úľavu, keďže bolesti boli intenzívne. Ak by sa moja noha zotavila skutočne rýchlo a dobre, možno by ma to lákalo na pokračovanie v sezóne. Avšak ani po operácii moja noha nie je v takej kondícii, aby som mohla skákať obrovské skoky a absorbovať tlaky pri dopadoch.

Ako ste sa cítili, keď ste sa prvýkrát od operácie postavili na snowboard? 

Cítim ešte veľkú neistotu, moja noha je určite stále slabá. V podstate až na konci sezóny, niekedy koncom apríla, som si verila na to, aby som sa odlepila snowboardom od zeme a skočila si mini skok. Svaly mi ochabli a potrebujú neustály tréning.

Máte v pláne podporiť slovenských reprezentantov osobne ako metodická poradkyňa na okruhu Svetového pohára? 

Ak by bol Svetový pohár niekde blízko, tak by som rada šla. Išla by som chalanov podporiť aj na olympiádu do Milána. Držím im palce, aby sa tam nominovali.

Účasti na zimných olympijských hrách vám nevyšli podľa predstáv. Chceli ste sa predstaviť aj v Miláne 2026? 

Snoubording sa posúva vpred každú sezónu. Konkurencia je obrovská, súperenie náročné. Ak by som cítila, že by som vymetala posledné priečky a nemala šancu na prvú päťku, tak by som už nemala v sebe motiváciu. Nikdy mi nešlo o výsledky, ale o dobré a štýlové jazdenie. Nechcela by som tam ísť iba pre to, aby som bola na tretej olympiáde. Nemrzí ma teda, že tam nejdem. 

Ako sa zmenil šport počas vašej kariéry?