Sajmonov pohľad: Zapol niekto stroj času?

Päť ocenených ľudí, tri trofeje. A z toho jeden Čech a jeden Slovák. Zapol niekto stroj času a vrátil nás o pätnásť-dvadsať rokov späť, keď naši hokejisti kraľovali NHL, alebo ako si to mám vlastne vysvetliť?

Nie, nič také sa nekonalo. Kým Česi majú v Pastrňákovi prísľub do budúcna, pre Slovákov môže platiť, že Halákov zisk William Jennings Trophy, ktorú si vyslúžil za to, že spoločne s kolegom Tuukkom Raskom inkasovali najmenej gólov, bude posledná na najbližšie roky.

Napriek tomu si túto skutočnosť užívam. Málokomu by som doprial nejakú cenu tak, ako Jarovi. Dojmy, štatistiky i pokročilé štatistiky mi dávajú za pravdu, že je to najlepšia dvojka v NHL a jediný kto do tohto súboja môže prehovoriť, je Anton Chudobin.

Aj tak v tom ale je rozdiel. Trebárs presne pred dvadsiatimi rokmi, v sezóne 1999/00, vyhral Jaromír Jágr Art Ross Trophy a Lester B. Pearson Award. Roman Turek získal William Jennings Trophy a Slovensko malo zastúpenie v "najväčšom gentlemanovi" Pavlovi Demitrovi, ktorý si odniesol Lady Byng Trophy.

A predsa to bolo iné. V prvej štyridsiatke bodovania boli piati Česi a traja Slováci, pričom všetci sa dostali cez hranicu 65 bodov. Mali sme v NHL veľa hviezd, čo dominovali. Dnes ich nemáme. Preto mi odpusťte môj mierny pesimizmus. Alebo, vlastne to nie je pesimizmus, skôr odzrkadlenie reality.

Z Pastrňáka a Haláka mám radosť. Kým nedôjde na medzinárodné zápolenia, fakt sa z českých úspechov teším. Stroj času sa ale nezapol a chvíľková radosť z toho, že má najlepší klub základnej časti hojné československé zastúpenie a že naši reprezentanti si odnesú individuálne trofeje nesmie prekonať pocit a skutočnosť, že máme pred sebou ako hokejové krajiny (hlavne Slovensko) ťažkú cestu späť na vrchol a na úroveň, na ktorej sme boli pred 15-20 rokmi.

A preto sa najprv potešme z krásnych úspechov našich "medveďov" a potom poďme makať, aby sme sa v budúcnosti mohli cítiť tak, akoby niekto naozaj zapol stroj času a preniesol nás späť do krásnych rokov.