Viac ako dvadsať rokov patrí k medzinárodnej špičke. Prísny režim športovca mu neprekáža, preteky si užíva a rád trávi čas s mladými ľuďmi.

Desaťnásobný majster sveta v rýchlostnej kanoistike ERIK VLČEK nechýbal ani na III. Európskych hrách v Krakove a Malopoľsku.

V disciplíne K2 500 m skončili s Ákosom Gacsalom na ôsmom mieste. Bezprostredne po finálovej jazde sa 41-ročný veterán podelil o pocity a myšlienky aj o očakávaných zmenách v štvorkajaku či o politických ambíciách.

Na vašich tretích Európskych hrách ste skončili vo finále K2 500 metrov s Ákosom Gacsalom na ôsmom mieste. Ako hodnotíte finálovú jazdu a výsledok?

Byť v takejto konkurencii vo finále je fantastické. S Ákosom sme si to veľmi užívali, dobre sa nám išlo, dali sme do toho všetko.

Preteky boli veľmi vyrovnané a ťažké. Stačilo to na ôsme miesto. Úprimne poviem, bral hocičo, len nie posledné miesto, takže som spokojný.

Dobre sme si zasúťažili, nemôžem nič vytknúť ani Ákosovi, ani sebe. Spravili sme všetko tak, ako treba, nebola tam ani najmenšia chybička. Súperi sú však na inej úrovni.

Som rád, že som tu mohol byť, že sme súťažili vo finále, bol to skvelý zážitok.

Na jazere Kryspinów ste absolvovali tri štarty, rozjazdu, semifinále a finále. Ktorá bola najvydarenejšia?

S finálovou jazdou naozaj môžeme byť spokojní. Mali sme dobrý štart, to bol jeden z našich cieľov, aby sme na ňom nezaspali. Myslím si, že sa to aj podarilo. Celú trať sme mali dobre nastavenú, aj v strede sa nám išlo dobre a v závere sme vedeli ešte pridať.

Cítil som, že aj Ákos ide dobre, že mal sily aj v závere, čo je inak trocha podozrivé, možno počas trate trochu šetril silami... (smiech)

Ale žarty bokom, bolo to dobré, užíval som si to. Nemáme byť prečo smutní, aj keby sme išli ešte raz, nedosiahli by sme lepší výsledok. Je to veľmi nabitá a vyrovnaná disciplína.

Zvyčajne sedíte v dvojkajaku s Adamom Botekom. Po týchto skúsenostiach by ste si vedeli predstaviť aj dlhodobú spoluprácu s Ákosom?

Naše partnerstvo s Ákosom bol akýsi plán B. Na týchto Európskych hrách sa nedala skombinovať disciplína K4 s K2, program to nedovoľoval.

Mal som tento nápad, že by bolo fajn vyskúšať to s Ákosom a súťažiť tu. Od začiatku sme boli takto nastavení, že tu z toho chceme vydolovať maximum.

Čo sa týka budúcnosti… Myslím si, že budú nejaké zmeny aj preto, lebo štvorkajaku sa teraz nedarí.

Vlajková loď slovenskej rýchlostnej kanoistiky sa nedostala na Európskych hrách do finále a zmeny avizovali obaja tréneri Andrej Wiebauer i Peter Likér. Aké sú podľa vás možné scenáre?

Tréneri mali poradu už večer po semifinále K4, ale ešte neviem, čo z toho vzišlo. Pred pretekmi nás asi tým nechceli zaťažovať. Sám som zvedavý, aké nové informácie sa dozviem.

Je možné, že si budem musieť sadnúť do lode, v ktorej by som bol nerád, ale to sa ešte uvidí.

Prečo by ste nerád sedeli v štvorkajaku?

Necítim sa v tom prostredí dobre. Nefunguje chémia, nefunguje ani vzájomný rešpekt. Je to ťažké.

Bol som už v takej situácii a viem, že sa to dá spraviť, človek môže zatnúť zuby a sústrediť sa na svoju robotu, ale to je vždy určitá nevýhoda.

Ide o olympiádu a aj tréner Wiebauer povedal, že nezhody v takejto situácii treba dať bokom. Dokázali by ste to v záujme úspešnej olympijskej kvalifikácie?

Samozrejme, už som raz povedal, že pre slovenskú kanoistiku je veľmi dôležité, aby sme mali štyri olympijské miestenky.

Ale zatiaľ neviem ani to, čo vzišlo z tej porady, takže možno tu hovorím hlúposti a vôbec sa ma štvorkajak nebude týkať.

Ale ak by som si mal vybrať, chcel by som zabojovať o olympiádu v dvojkajaku.

Neuvažujete nad tým, že by ste sedeli v „káštvorke“ aj v „kádvojke“?