Česká lyžiarka so slovenskými koreňmi MARTINA DUBOVSKÁ prežila turbulentné obdobie prípravy. 

Najprv vymenila trénera Livia Magoniho, potom sa navždy rozlúčila s milovaným otcom, ktorý bol neodmysliteľnou súčasťou jej lyžiarskeho života a pri atletickej abecede si vyvrtla členok, ktorý stále nie je stopercentne v poriadku. 

„Ocino bojoval do posledných chvíľ. Vravel mi, že sa chce dožiť pódiového umiestnenia. Budem mu to musieť splniť už inak,“ povedala v rozhovore pre Sportnet. 

V lete ste prišli o otca. Úprimnú sústrasť. Ako ste zvládli prekonať toto náročné obdobie? 

Ocino bol chorý už šesť rokov. Bolo to náročné. Vedeli sme, že to nie je veľmi dobré. Na sklonku života som za ním cestovala častejšie ako zvyčajne. Napríklad, v júni som lyžovala päť dní na ľadovci, tri dni doma a potom opäť päť dní na ľadovci a tri dni doma. 

Vracala som sa za ním, aby som s ním strávila čo najviac času. Vedeli sme, že je to zlé, ale aj tak sme to nečakali tak rýchlo. Nedá sa na to pripraviť. Zaskočilo ma to. Aj sestra za otcom priletela z USA, aby spolu boli. 

Myslím, že teraz bez neho to bude ešte ťažšie. Stále niečo robím, aby som na to nemyslela. 

Ako veľmi sa zapájal počas lyžiarskej sezóny? 

Trénoval ma od malička a stále sa zapájal, aj keď som už mala iných trénerov. Minulý rok so mnou absolvoval skoro všetky preteky a tréningy v Jasnej. Bol súčasťou môjho tímu. Chodil so mnou aj na sústredenia. Pokiaľ mu to zdravotný stav dovolil, tak s nami bol. 

Aj keď ma niekedy hneval, vždy tam bol. Teraz to bude náročné, ale nejak to musím zvládnuť. 

Nemohol s nami ísť až na posledné dva preteky v minulej sezóne, pretože sa mu zdravotný stav zhoršil. Bojoval do posledných chvíľ. Vravel mi, že sa chce dožiť pódiového umiestnenia. Budem mu to musieť splniť už inak. 

Určite vám pomáha, že sezóna klope na dvere a sústredíte sa na iné myšlienky. 

Keď bol otec v nemocnici, tak som mu povedala, že nepôjdem lyžovať do Francúzska a zostanem s ním. Absolútne to nepripustil a spýtal sa ma, či som normálna? Investoval do mňa veľa peňazí a času. Povedal mi, že mám lyžovať a konečne vyhrať. 

Je to cesta, ktorú chcem dokončiť. Uvidíme, ako to pôjde. Pre celú rodinu bol šport na prvom mieste. Aj ocinovu rozlúčku sme preložili zo soboty na nedeľu pre športový zápas môjho nevlastného brata. 

Otec nás vždy viedol k športu. Chcem si ho uctiť tým, čo som celý život robila a lyžovať na maximum. 

Vo vašom tíme prišlo po minulej sezóne k zmenám. Odišiel tréner Livio Magoni a po dvoch rokoch ste sa vrátili k slovenskému koučovi Andrejovi Prevuzňákovi. Prečo ste sa rozhodli pre túto zmenu? 

S Liviom to na konci nebolo úplne ono. Nebolo to jednoduché rozhodnutie, ale povedala som si, že to opäť vyskúšam s Andrejom. Navzájom sme sa poučili a vždy nám to spolu dobre fungovalo. Myslím, že to môže byť iba dobré, že sme si obaja od seba oddýchli.