Raducioiu, Popescu a Karpatský Maradona. Rumuni spomínajú na zlaté časy a chcú prekvapiť

BRATISLAVA. Futbaloví pamätníci si hádam ešte na ten zápas spomenú. Nad Európou sa vznášal rádioaktívny mrak zo zničeného reaktora Černobyľskej jadrovej elektrárne, no v televíznych správach vo vtedajšom Československu mali prednosť baníci, čo opäť prekročili plán, či vodič autobusu, ktorý prešiel bez nehody milión kilometrov.

Na finále Európskeho pohára majstrov nastúpili večer 7. mája 1986 v Seville tímy FC Barcelona a Steaua Bukurešť.

Gól nepadol ani po 120 minútach a o víťazovi rozhodli penalty. Za rumunského majstra skórovali Lacatus a Balint, brankár Ducadam chytil všetky štyri pokusy súpera a Steaua oslavovala ako prvý klub z východnej Európy triumf v najprestížnejšej pohárovej súťaži.

Pre rumunský futbal to bol výnimočný úspech. V rokoch 1970 až 1990 sa rumunská reprezentácia predstavila na jedinom finálovom turnaji - ME 1984, kde stroskotala už v skupine.

Všetko sa zmenilo po páde komunistického režimu diktátora Nicolaea Ceaușesca, ktorého aj s manželkou zastrelili po krátkom procese počas krvavej revolúcie na sklonku roku 1989.

Rumunský národ sa nadýchol k slobode a rumunský futbal do svojej zlatej éry, na ktorú v krajine spomínajú dodnes - aj zopár dní pred začiatkom EURO 2024, kde budú Rumuni v skupine jedným z troch súperov slovenských futbalistov.

Futbalom proti chudobe

Kým na MS 1990 bol v rumunskom tíme jediný legionár, o štyri roky neskôr už pôsobila väčšina kľúčových hráčov v popredných zahraničných kluboch. Răducioiu v AC Miláno, Popescu v PSV Eindhoven, Petrescu v Janove a Hagi v Brescii.

Rumunsko - Argentína 3:2 na MS 1994

Gheorghe Hagi, najslávnejší rumunský futbalista všetkých čias prezývaný Kráľ alebo karpatský Maradona, hral na šampionáte v USA v životnej forme. Rumuni vyhrali svoju základnú skupinu a v osemfinále vyradili Argentínu. Vo štvrťfinále ich zastavili až po napínavom penaltovom rozstrele Švédi.

Ulice Bukurešti a ďalších rumunských miest zaplavili po víťazných zápasoch na MS 1994 tisíce ľudí.

 „Naše futbalové víťazstvá boli viac ako šport. Stelesňovali spôsob, akým sme bojovali proti nášmu osudu, našej chudobe a nedostatku perspektív. A futbalisti boli viac ako športovci. Boli to naši chlapci, naša hrdosť. Pripojila som sa s k davu a oslavovala som. Nikdy som nemala strach, lebo aj neznámi ľudia si neboli cudzí. Vďaka rumunskému futbalovému tímu sme si v tom dave boli všetci rovní, bez ohľadu na vzdelanie, vek alebo sociálne postavenie,“ spomínala na 90. roky antropologička Cristina Plecadite pre kajetjornal.com

Cesta Rumunska na EURO 2024

Videokazety ako motivácia

Jeden z najpopulárnejších hráčov najúspešnejšej éry rumunského futbalu bol brankár Bogdan Stelea.

„Na šampionáte vo Francúzsku to bolo jednoduchšie. Telefonoval som pravidelne domov, momenty z turnaja sme sledovali v televízii. V roku 1994 to bolo inak. Do Ameriky nám z Rumunska posielali videokazety, na ktorých boli zábery z námestí a ulíc, kde fanúšikovia oslavovali naše víťazstvá. Tréner nám ich púšťal pred zápasom proti Argentíne, aj Švédsku. Vidieť toľko šťastných ľudí nás nesmierne motivovalo,“ vravel.