Dvakrát mu spôsobili otras mozgu. Nehnevá sa, chytá so špeciálnou helmou

Takmer celú kariéru strávil v jednom klube. V regióne je známou osobnosťou, ľudia ho prezývajú Petr Čech. Pre špeciálnu masku, ktorú nosí na hlave pre vážne zranenia hlavy.

PETER MAKO (35) je legendou OFK Čakajovce, za ktoré chytá takmer dvadsať rokov.

Na zápasy nastupujete so špeciálnou prilbou. Prečo?

Dvakrát som mal otras mozgu. Pred siedmimi rokmi som v Rumanovej vybiehal na prízemnú loptu, domáci hráč ma preskakoval, no kopačkou ma zasiahol do hlavy.

Zápas som dochytal, no po skončení som nevedel ani výsledok.

Podobná vec sa mi stala aj pred štyrmi rokmi v Močenku. Bol blatistý a šmykľavý terén. Po jednom centri do malého vápna som išiel na zem, no domáci hráč do mňa vletel sklzom a trafil ma kolenom do hlavy.

Odchytal som ešte desať minút, no musel som byť vystriedaný a zamieril som rovno do nemocnice.

Našťastie som nemal krvácanie do mozgu, ale odvtedy som si pre bezpečnosť a ochranu zdravia zaobstaral ochrannú helmu. Po tretíkrát by som už nemusel mať šťastie.

Hneváte sa na hráčov, ktorí vám spôsobili zranenia?

Určite nie, také veci sa vo futbale stávajú. Odvtedy ma fanúšikovia volajú Peter Mako alias Petr Čech (smiech).

Párkrát som započul z tribún, výborný zákrok Petr Čech (smiech).

Predsa, nebojíte sa po takýchto udalostiach hrať futbal?

Určitý rešpekt tam je, ale keď som v zápale boja, človek to tak nevníma. Napriek tomu si dávam pozor, pretože zdravie je len jedno.

Vraj ste legendou OFK Čakajovce. Prečo?

Odmalička som vyrastal na čakajovskom ihrisku. Až na polročnú výnimku z roku 2006, keď som bol na hosťovaní v Chrenovej, som verný Čakajovciam.

V šestnástich rokoch ma klub ostaršil, a tak som v A tíme už devätnásty rok. Za ten čas som zažil postupy aj pády. Vystriedalo sa tu množstvo hráčov, niekedy to bolo lepšie a inokedy horšie.

Čakajovský futbal pre mňa znamená veľmi veľa.

Ako sa vám darí aktuálne, aké máte ambície?

V tíme máme starších aj mladších hráčov, ktorí si pomáhajú. Snažia sa, aby to na ihrisku fungovalo.

Keďže šiesta liga ObFZ Nitra je najsilnejšia šiesta liga na Slovensku, dôležité bude, aby sa nám vyhýbali zranenia. Pretože len v kvalitnom zložení môžeme konkurovať silným tímom.

A čo vaše osobné ciele?

Keďže nie som najmladší, v prvom rade si želám, aby mi slúžilo zdravie a pomáhal som chalanom čo najdlhšie.

Máte obľúbeného brankára, vzor?

V minulosti sa mi páčil Iker Casillas a zo slovenských brankárov Štefan Senecký.

Aké najväčšie úspechy ste počas kariéry zažili?

Rád spomínam na dorast, v ktorom sme vyhrali okresnú súťaž. V baráži štyroch mužstiev sme vo finále porazili Močenok na penalty. Najskôr som dve chytil a poslednú premenil.

Čo sa týka dospelých, najväčšie úspechy som dosiahol v roku 2009, kedy sme po dlhom období postúpili z vtedajšej III.A triedy do II.A triedy, dnešnej siedmej ligy.

Veľký úspech sa nám podarilo dosiahnuť aj v roku 2018, kedy sme postúpili do šiestej ligy.

Spomínate si aj na zaujímavý moment?

Ako brankárovi sa mi podarilo streliť tri góly z hry. Jeden na turnaji, kde som hlavou po rohu vyrovnával na 3:3 a ďalšie dva už padli v majstrovských zápasoch.

Prvý som strelil v Lukačovciach, kde som v poslednej minúte išiel na rohový kop a nohou v páde som upravil na 2:2.

A pred štyrmi rokmi už v šiestej lige sa mi podaril husársky kúsok v domácom zápase s Lehotou, keď som v nastavenom čase pribehol do šestnástky a po centri som hlavou vyrovnal na 2:2.

Vtedy som ešte našťastie nenosil helmu, pretože neviem, kde by lopta letela teraz (smiech). 

Zážitkov vďaka dedinskému futbalu mám množstvo a preto sa skončiť nechystám. Priniesol mi ťažké, ale aj množstvo príjemných chvíľ. Všetkým hráčom prajem, aby boli zdraví a tolerantní k sebe na ihrisku, ale aj mimo neho.