BRATISLAVA. Do otvorenia zimných hier ostáva rok, do začiatku letných menej ako šesť mesiacov. Dvojo olympijských hier v takom krátkom slede sa naposledy uskutočnili v roku 1992. Ale v opačnom garde.
Najskôr boli zimné v Albertville a následne letné v Barcelone.
Odvtedy Medzinárodný olympijský výbor (MOV) zmenil cyklus, aby boli medzi olympiádami aspoň dvojročný odstup.
Zmenila to svetová pandémia covidu. MOV spolu s organizačným výborom tokijskej olympiády vlani v marci rozhodol o presune hier o jeden rok.
Takto pred rokom aj neskôr po vypuknutí pandémie bol postoj MOV i jeho prezidenta Thomasa Bacha jednoznačný. Hry budú v riadnom termíne.
Nič iné nepripúšťal. Napokon však po dohode s organizačným výborom podujatie presunuli.
Ak sa situácia zhorší, môže byť Tokio bez Slovákov
Dnes je v mnohom situácia podobná. Bach opakuje, že hry sa uskutočnia. Žiadny plán B nie je.
„Nestrácame čas špekuláciami, či sa hry uskutočnia, ale pracujeme na tom, aby sme ich zorganizovali,“ potvrdil Bach tento týždeň.
„Ak by sme neverili, že olympijské hry môžu byť bezpečné, nešli by sme do toho,“ zdôraznil.
V Japonsku však bol vyhlásený výnimočný stav, počet nových prípadov koronavírusu rastie a obyvatelia Japonska sa začali vyjadrovať proti konaniu olympiády.
Prezident Slovenského olympijského a športového výboru Anton Siekel vraví, že dnes sú MOV aj organizátori lepšie pripravení na to, aby sa olympijské hry uskutočnili.
„Majú oveľa viac skúseností s tým, čo sa deje a čo to znamená zabezpečiť také veľké podujatie v čase pandémie. Našou jedinou podmienkou je, aby všetci športovci aj fanúšikovia išli do prostredia, kde je zabezpečený zdravý návrat. Táto podmienka sa ukázala pred rokom ako diskvalifikačná,“ reagoval Siekel.
Podľa neho táto podmienka platí aj dnes.
Ak sa situácia vo svete zhorší, SOŠV športovcov do Tokia nepošle.
„Dnes je pre organizátorov bezpečnosť prioritou. Ale ak by sme mali pochybnosti, nepustíme športovcov do rizika. Radšej by sme sa olympiády nezúčastnili, ako by sme mali riskovať,“ uviedol Siekel.
Doplnil však, že ak by k tomu prišlo, zrejme by rovnaký postoj zaujali aj organizátori a MOV.
Podmienky sú nerovné, no treba to prijať
Pol roka pred plánovaným otvorením hier je najväčším problémom pokračovanie kvalifikačného procesu a nerovných podmienok v príprave športovcov.
Pandémia obmedzila aj šport. Niekde sú športoviská zatvorené, inde platia rôzne výnimky pre olympionikov. Komplikované je aj cestovanie na preteky.
Rozdiely na súťažiach môžu byť väčšie ako v minulosti a bez adekvátnych podmienok na prípravu môžu teraz prepadnúť aj bývalí majstri sveta.
„Podmienky vo svete sú veľmi odlišné v možnostiach prípravy a bude veľkou výzvou, ako sa s nimi športovci vysporiadajú. Ťažko mi je posudzovať, či to bude spravodlivé, ale treba to prijať. Športovci sa s tým musia vysporiadať čo najlepšie, aj so zavretými športoviskami a obmedzeniami v príprave.
Bude pre nich náročné súperiť so svetovou špičkou a ukázať, čo v nich je, keď nemajú rovnaké podmienky v príprave ako ich súperi,“ vraví Siekel.
O konaní hier by nemalo rozhodovať OSN
Konanie hier v čase pandémie je pre niektorých ľudí nemysliteľné. Počet úmrtí na covid je v niektorých krajinách stále vysoký.
Aj preto podľa prieskumov v Japonsku klesá podpora olympiády. Bývalý viceprezident MOV Kevin Gosper si myslí, že by o jej konaní mala rozhodnúť nezávislá inštitúcia, napríklad Organizácia spojených národov.
Podľa Siekela by to bolo zlé rozhodnutie. „Rozhodnutie by malo byť podložené kvalifikovanou znalosťou. Neviem si predstaviť, že by o organizovaní hier rozhodoval niekto iný ako organizačný výbor v spolupráci s MOV. Ten výsledok by som považoval za nedôveryhodný,“ tvrdí.
V aktuálnej situácii sú podľa neho len dva možné scenáre. Buď sa hry v Tokiu uskutočnia od 23. júla do 8. augusta, alebo budú bez náhrady zrušené.
„Ďalší odklad neprichádza do úvahy. Sú za tým najmä ekonomické dôvody. No aj športový kalendár je tak nastavený, že takéto podujatie nie je možné odložiť o pár mesiacov. Také bolo aj stanovisko prezidenta Bacha,“ dodal Siekel.