Veľký chlap s dobrým srdcom, na ľade sa naňho vždy dalo spoľahnúť. Tak si spomínajú spoluhráči na obrancu Slovana, Košíc i Zvolena Milana Gregora (29. 3. 1942 - 14. 11. 2012).
Minimax
"Volali sme ho Mini, lebo bol mladším bratom Františka, ktorý vynikal dlhé roky v zadných radoch bratislavského mužstva," spomínal Milanov kolega z dorastu Vladimír Lukscheider.
"Ja som mu potom natiahol prezývku na Minimax - podľa hasiaceho prístroja - keďže stále hasil pred bránkou chyby za spoluhráčov."
Často ho porovnávali s bratom. Boli to dva rozdielne typy hokejistov. Fero hral rýchlo, agresívne, strieľal góly, dostal sa do reprezentácie. Má medaily z majstrovstiev sveta aj zo zimnej olympiády. Milan vynikal dôrazom pred bránkou, kde uplatnil svoju silu. Vypracoval sa na solídneho ligového hráča.
Meno Gregor mu po prechode od juniorov k mužom v Slovane nepomohlo, skôr naopak, a tak si hľadal miesto inde. Išiel na vojenčinu do Jihlavy, odtiaľ ho v roku 1964 stiahli do tímu nováčika I. ligy Dukly Košice.
Na východe republiky nakoniec odohral deväť sezón so spoluhráčmi ako Holeček, Machač, Metelka, Brunclík, Kolláth, Faith, Michalec, Kordiak a ďalšími.
Hokejový pracant
Gregor vytvoril silnú dvojicu s Karlom Metelkom. "Dobre sa dopĺňali. Jeden bol ľavák, druhý pravák. Karel bol ofenzívny bek, Milan to vzadu istil," poznamenal Lukscheider, ktorý si tiež dva roky zahral v Košiciach.
"Aj keď Milan prišiel do Košíc z tábora veľkého rivala z Bratislavy, veľmi dobre zapadol nášho kolektívu," pridal spomienku bývalý hráč a neskôr úspešný tréner Ján Selvek.
"Bol nekompromisný pred bránou. Poctivý hokejový pracant s tvrdými strelami, pri ktorých sa niekedy lámali hokejky v jeho rukách ako zápalky."
Posledné tri sezóny kariéry odohral Milan Gregor vo Zvolene, potom si doma v Bratislave zvykol zahrať za starých pánov. Hokej ho bavil po celý život.