Dvadsaťštyriročný obranca MICHAL IVAN bojuje o svoj štvrtý hokejový šampionát. V prvej polovicu prípravy niesol na drese kapitánske céčko. 

Novej úlohy sa zhostil dobre a snažil sa byť lídrom, ktorý drie na ľade i mimo neho. „Priznám sa, že som to úplne nečakal. Boli tam chalani, ktorí majú takisto dosť skúsenosti,“ uviedol v rozhovore pre Sportnet. 

• Program a výsledky - Slovensko v príprave na MS v hokeji 2024

Odchovanec zvolenského hokeja zobral svoju úlohu veľmi zodpovedne a pomáhal novým hráčom, aby lepšie zapadli do zabehnutého systému.  

V prvých štyroch prípravných zápasoch reprezentácie ste mali funkciu kapitána tímu. Ako ste sa jej zhostili? 

Prvýkrát som bol kapitán v seniorskom hokeji. Bola to pre mňa nová úloha a skúsenosť. Bolo potrebné, aby si zo mňa ostatní hráči brali príklad a bol som správny líder na ľade i mimo neho. 

Som rád, že som dostal dôveru od trénerov a mohol som to zažiť. Snažil som sa to robiť čo najlepšie a odvádzať dobrú prácu, aby som pomohol tímu.  

Mali ste nejakú spätnú väzbu od trénerov, či ste sa tejto funkcie chopili dobre? 

Zatiaľ sme sa o tom nebavili, ale nikto nehovoril nič zlé, tak hádam to bolo v pozitívnom duchu (smiech).

Prvú skúsenosť s funkciou kapitána ste mali vo februári na prípravných zápasoch s Nemeckom. Cítili ste rozdiel oproti prvému zápasu s céčkom? 

Bolo to prvýkrát a naviac v domácom prostredí. Som odchovanec zo Zvolena, takže tam som si to ešte viac užil. Možno som si až tak veľmi nepripúšťal, že mám céčko.

Sústredil som sa na svoj výkon a na dvojzápas vo Zvolene. Až po zápasoch mi to došlo, akú som mal úlohu v tíme a zodpovednosť. 

Prekvapilo vás rozhodnutie trénerov, že si vás v prvej fáze prípravy zvolili za kapitána tímu? Čakali ste to po skúsenosti z domáceho prostredia? 

Priznám sa, že som to úplne nečakal. Boli tam chalani, ktorí majú takisto dosť skúsenosti – Lukáš Cingel, Mário Grman alebo Róbert Lantoši. Nerátal som s tým, ale čakal som, že budem jeden z lídrov v kabíne, keďže mám už niekoľko reprezentačných štartov na svojom konte. 

Trochu ma to prekvapilo. Je to pre mňa česť, že mi dali tréneri túto úlohu. Snažil som sa jej správne zhostiť. 

Nastala nejaká zložitá situácia, ktorú ste museli riešiť? Prípadne zdvihnúť hlas v kabíne? 

Prvý zápas s Nemeckom nám nevyšiel. Bolo to trošku ťažšie. Snažili sme sa ako tím nevešať hlavy dole a spraviť si v kabíne lepšiu atmosféru, aby sme v ďalšom stretnutí odviedli lepší výkon. Bola to pre mňa nová skúsenosť – prvý prehraný zápas s kapitánskym céčkom. 

Musel som na to, čo najlepšie zareagovať. Po prehre sme museli nájsť nové sily do ďalšieho zápasu a navodiť atmosféru na najlepší výkon. 

Bolo pre vás prirodzené ujať sa slova v kabíne alebo ste skôr tichší typ hráča?