Tréner: Deti nezaujíma, či majú výplatu alebo nie, oni futbal zbožňujú

Na výzvu Sportnetu, aby nás čitatelia upozornili na výnimočných mládežníckych trénerov, prišli desiatky podnetov.

Čitateľ Peter do redakcie napísal:

„Chcem vás upozorniť na dvoch skvelých trénerov z FK Pohronie – Michal Fabian, Michal Košuda. Pán Fabian našich chlapcov trénoval v kategórii U8-U11. Spolu s pánom Košudom ich trénovali v kategórii U11, a teraz ich trénuje v U12 pán Košuda.

Neviem vybrať iba jedného pretože obidvaja milujú futbal a trénovanie. Často sme chodievali hrať aj do Trnavy, Žiliny a chlapci, aj keď z menšieho klubu, sa mohli porovnávať a zahrať si proti najlepším. S chlapcami vždy chceli hrať futbal a nielen odkopávať lopty.

S chlapcami chodili na sústredenia, turistiku, plávať a popritom sa aj z nás, rodičov, stala dobrá partia. Nedávno sme s trénerom a deťmi boli na futbale Slovensko – Slovinsko, chlapci mali obrovský zážitok a ešte im daroval dres Martin Dúbravka.

Trénerom patrí veľké poďakovanie za to, že keď chlapci nemohli pre koronu v zime trénovať, tak sa im pravidelne venovali cez videoaplikáciu, riešili s nimi futbalové úlohy, pravidelne im volali.

Aj v skromnejších podmienkach sa venujú chlapcom profesionálne a sú to fanatici do futbalu.“

Zanietenú dvojicu predstaví Sportnet v dvojrozhovore.

Čo vás priviedlo k trénovaniu?

Michal Fabian: V 17 rokoch som mal zranenie chrbtice. Bol som vtedy v staršom doraste Zvolena. Nemohol som hrávať futbal, mal som stopku asi na rok a pol. Uvažoval som nad rozhodcom, ale zrazu je zo mňa tréner. Vždy som trénoval vyslovene mládež.

Michal Košuda: Hrával som futbal na okresnej úrovni. Nebol som nikdy výnimočný futbalista, ale dokázal som drieť na ihrisku. V dospelosti som utrpel zranenie, keď som si dosť poškodil koleno.

K trénovaniu ma priviedol súčasný tréner dorastu pán Giertl, ja som mu robil asistenta. Neskôr som si našiel nejakú cestu, čo chcem deťom ponúknuť a je to Coerver coaching. Táto metóda mi zmenila pohľad na trénovanie. Vždy som sa chcel odlíšiť od iných trénerov, a to bola cesta, ako to robiť inak, než každý.

Mnoho ľudí sa mi smeje, či mám vôbec čas na vlastný život. Okrem toho, že trénujem futbal, robím aj pohybovú prípravu pre škôlkarov do šesť rokov a k tomu vediem aj akadémiu, kde za mnou chodia hráči z rôznych klubov a rôznych miest, a majú extra tréning navyše so mnou. Nehovorím, že v budúcnosti nechcem robiť pri mužoch, ale zatiaľ to vôbec nemám v pláne. Zatiaľ je mládež priorita.

V čom sú podľa vás najväčšie výhody trénovania mládeže? Má to aj nejaké nevýhody?

Michal Fabian: Výhody sú jednoznačné. Nemáte tlak na výsledok, a môžete deti rozvíjať, vychovávať. K nevýhodám poviem len toľko, že nesiete obrovskú zodpovednosť za výchovu a bezpečnosť každého dieťaťa... Ale to by som nenazval nevýhodou.

Michal Košuda: Nevýhody to nemá žiadne! Výhody sú obrovské. Keď trénujete deti, v priebehu dvoch dní vidíte progres, ako sa zlepšujú. Deti nezaujíma, či majú výplatu alebo nie, oni futbal zbožňujú.

Prednedávnom mi mamina jedného môjho hráča napísala, že jej desaťročný syn spravil na počítači projekt, kde vlastnými slovami opísal, ako zbožňuje futbal a svojho trénera, ako rád chodí na tréningy. Toto je odmena pre trénera, nie nejaké pos...té tri body zo zápasu, po ktorých niektorí tréneri tak bažia.

Aký veľký je záujem v Žiari nad Hronom o futbal? Môžete robiť výber, alebo je to skôr nábor?

Michal Fabian: Praktizujeme nábor, posledné tri roky sme mali rekordnú účasť, kde sa na nábore vždy zúčastnilo okolo 50 detí. Takže myslím, že záujem je.

Michal Košuda: Futbal v Žiari má veľký ohlas, záujem je veľký. V každej kategórii máme 15 až 20 detí. Áno, je otázka, či robiť nábor alebo výber. Toto je však skôr otázka na šéfov klubu. Niekedy mám pocit, že k nám chodia všetky tie deti, ktoré nikde inde nechcú. Tie však sú ešte vďačnejšie.

Chcem vychovávať športovcov na profesionálnej úrovni, aby som ich videl hrať aj prvú ligu, na druhej strane sa veľmi teším zo všetkých detí, ktoré majú úprimnú lásku k športu.

Sledujú deti aj prvoligový tím Pohronia?

Michal Fabian: Určite to vnímajú, chodia s radosťou na zápasy áčka, keď môžu ísť podávať lopty, alebo vyvádzať hráčov. Osobnosti medzi hráčmi majú. Dnes je to možno Miloš Lačný, Badolo, ale v nedávnej minulosti bol veľkou ikonou pre deti Lukáš Pellegrini, ktorý veľmi rád prišiel aj medzi drobcov na tréning a aj sa zapojil. Aj pre mňa ako trénera mládeže je veľká osobnosť.

Michal Košuda: Áno, hoci naše A-mužstvo je špecifické, zložené z hráčov rôznych národností. Chalani sa však o to zaujímajú, no musel som im ísť príkladom. Od prípravky som sa snažil ich zobrať na A-mužstvo, ísť fandiť, zbierať lopty. V mojej súčasnej kategórii je tiež kopec chlapcov, ktorí poznajú hráčov áčka a fandia im.

Aké je vaše trénerské krédo?

Michal Fabian: Viesť a rozvíjať deti z osobnostnej a futbalovej stránky. Nech ich to, čo robia, napĺňa a majú z toho radosť. Rozvoj hráča po individuálnej stránke. Aby bolo dieťa šťastné, vtedy sa sním skvele pracuje, a rovnako keď je tak nastavený celý kolektív.

Michal Košuda: Možno to znie ako klišé, ale snažím sa byť najlepším možným tréner pre svoje deti a robím pre to všetko. Nechcem chodiť na tréning len preto, aby som si odfajkol, že som tam bol, ale chcem tam chodiť preto, aby som z tých detí robil aj ľudí, aj futbalistov.

Máte trénerský vzor?

Michal Fabian: Áno, určite. Na Slovensku sú to dvaja tréneri, ktorí mi dali veľmi veľa. Rasťo Urgela, ktorý ma kvázi „vychovával“ ako mládežníckeho trénera a nesmiem zabudnúť na pána trénera Milana Nemca, s ktorým som mal česť aj chvíľku spolupracovať a dodnes na to spomínam.

Vo svetovom veľkom futbale to je Sir Alex Ferguson.

Michal Košuda: Sledujem Pepa Guardiolu a Jürgena Kloppa. Ale možno je dôležitejšie, kto sú tí traja-štyria ľudia, ktorí ma nasmerovali. To je pán tréner Milan Nemec, ktorý je momentálne v Banskej Štiavnici. Taký futbalista a taký vzdelaný človek mi robil asistenta ako mladému uchu, ale s veľkým rešpektom a úplne bol stotožnený s tým, ako vychovávam malé deti, čo mi znamenalo veľmi veľa. Veľmi dobre sme si rozumeli.

Ďalej je to Paľo Gregora, nositeľ Coerver coachingu na Slovensku, a Roman Kuzemka. Určite by som spomenul aj asistenta trénera pri našom áčku Radoslava Vanka, s ktorým sme už dlhé roky na jednej futbalovej vlne.

Aké sú podľa vás atribúty dobrého mládežníckeho trénera?

Michal Fabian: Pri deťoch je dôležitý prejav trénera, pravidelná komunikácia s deťmi aj o inom ako je futbal. Užívať si s nimi každý jeden tréning a zápas. Neriešiť výsledky, ale rozvíjať dieťa ako správneho človeka a hráča. Zo samotnej futbalovej stránky, určite riešiť každý detail, prihovoriť sa, dopodrobna opravovať chyby, detaily, ktoré sú veľmi dôležité.

Michal Košuda: Tréner musí byť zaujímavá osobnosť, musí milovať deti a musí sa stále vzdelávať. Musí mať nejaký cieľ. A to moje motto, byť najlepším možným trénerom pre svojich zverencov, to by mal chcieť podľa mňa každý.

Poznám aj trénerov bez akejkoľvek praxe, čo ešte nikde netrénovali, ale prvá vec, na čo sa pýtajú, je výplata v klube. To je pre mňa čudné. Ja som sám napísal do Slavie Praha, či môžem ísť na stáž, sadol som na vlak za vlastné peniaze a strávil som tam niekoľko dní. Nechcem, aby to vyznelo ako pochvala samého seba, ale prekáža mi, keď príde neskúsený tréner – a to je jedno či je bývalý ligový hráč alebo obyčajný mladý chalan – a už si pýta peniaze.

Myslíte si, že sú nejaké faktory, podľa ktorých sa dá určiť už v mladom veku, či bude z dieťaťa profesionálny futbalista?

Michal Fabian: To je ťažká otázka. Každé dieťa sa vyvíja a rastie, rozvíja sa so všetkými aspektami okolo. Ale jednoduchšie to majú deti, ktoré majú dobré pohybové schopnosti. V mladom veku im treba dať šancu, úsmev na tvári a snažiť sa rozvíjať ich.

Michal Košuda: Podľa mňa sa to nedá. Dá sa určiť, či bude športovec. Pohybový základ je dôležitým znakom, že z tohto chlapca niečo bude.

Čo sa vám na dnešnom futbale páči a čo by ste zmenili, ak by ste mohli?

Michal Fabian: Ak sa venujeme mládeži, tak jednoznačne podpora zanieteného rodiča, ktorý to v dnešnej dobe nemá tiež ľahké. Ale pre to svoje dieťa urobí maximum a dennodenne ho donesie na štadión a funguje aj trojuholník tréner – rodič – hráč, čo dnes ale nemôžeme úplne o každom povedať.

Keby mám niečo zmeniť, tak asi obmedzenia, ktoré sú dnes pre deti... Pretože šport vonku je zdravý a my musíme sedieť nezmyselne doma.

Michal Košuda: Páči sa mi technický futbal, mám rád, keď hráči ovládajú loptu, keď majú dokonale zvládnutú techniku a predvádzajú na ihrisku veci nad plán, ktoré nie sú naučené.

Vnímam, že futbal je každý rok iný. Teraz je oveľa rýchlejší, teraz potrebujú, aby hráči boli silní, atletickí.

Aký máte vzťah s rodičmi vašich zverencov?

Michal Fabian: Výborný. Veľmi dôležitá je však pravidelná komunikácia.

Michal Košuda: Mal som výnimočný ročník 2006, kde trojuholník rodič – hráč – tréner fungoval skvele. Tento ročník skončil v prvej lige tretí za mužstvami ako Žilina a Ružomberok. Doteraz som v kontakte s mnohými rodičmi.

Jeden rodič mi povedal, že to, aký som futbalový maniak, dobre vplýva aj na deti, že aj oni spravia všetko pre to, aby boli futbaloví maniaci.

V mojej aktuálnej kategórii sú rodičia, ktorých som si získal už po mesiaci, ale aj takí, čo si myslia, že oni vedia všetko a tréner nevie nič. Bola to moja prvá skúsenosť, ťažko sa mi to znášalo, ale bojujem s tým, lebo pre mňa sú prvoradé deti.

Ale ak tréner vysvetlí rodičom svoju filozofiu, ako chce vychovať tie deti, poskytne nejaký plán na dva-tri roky, tak si myslím, že tam nemôže byť žiadna chyba. Rodič to buď akceptuje, alebo, ako im hovorím, okolo Žiaru je kopa klubov, môže tam zobrať svoje dieťa. Nemyslím si, že práve ja som najlepší tréner na svete.

Ako ste zvládali obdobie, keď pre pandémiu boli tréningy zakázané?

Michal Fabian: Mali sme viac voľna, ale nespali sme. Snažili sme sa o pravidelné online tréningy a individuálne plány pre deti. Robili sme bodovacie súťaže v individuálnom tréningu v každej kategórií, a v aktuálnom období v tom aj pokračujeme.

Michal Košuda: Pri prvom lockdowne sa to začalo nejakými individuálnymi plánmi, ale ukázalo sa, že vo veku desať rokov je to úplne zbytočné. Neskôr sme to nastavili tak, že sme od nich očakávali aktivitu: či sa pôjdu s rodičmi bicyklovať, či na prechádzku, na túru do hôr, a toto sme im bodovali.

Boli tam aj nejaké online tréningy, ale bolo to naozaj smiešne, keď som pred kamerou skákal na lopte. Potom som k tomu pridal nejaké učenie o svojej osobnosti: bavili sme sa o tom, ako mať svoj cieľ, prečo robiť na sebe naviac.

V tomto novom ročníku mám oveľa viac chlapcov, čo robia automaticky sami na seba a posielajú mi dennodenne videá, ako cvičia. Ale už nerobím skákanie na lopte pred kamerou.

Ktorý bol váš najpamätnejší futbalový zážitok?

Michal Fabian: Bolo ich viac, ale nikdy nezabudnem na jednu stávku na sústredení. Chalani ju vyhrali a za ich výhru bol nočný futbal dospelí proti skupine, čo vyhrala stávku. Na snehu. Dohodli sme sa , že kto prehrá, musí urobiť desať angličákov v hlbokom snehu… Futbal sme vyhrali my a chalani išli do toho.

Michal Košuda: Napríklad, keď som sa zbalil 26. decembra a odišiel som trénovať na kemp do Prahy a nevedel som, či sa vôbec vrátim, v rámci dopravy. Veľký zážitok bol aj robiť tréningové ukážky na deň detí pre MŠK Žilina, kde som bol na hlavnom ihrisku.

Ako zážitok beriem aj to, že som sa dostal na školenie do Nemecka, bol som v Norimbergu a v Herzogenaurachu, kde je aj sídlo Adidasu.

No a ten silný ročník 2006 bol pre mňa najsilnejší zážitok.

Aký je váš trénerský sen?

Michal Fabian: Kedysi som chcel trénovať veľké mužstvá, sníval o tom. Dnes je mojím snom v prvom rade rodinný život, snúbenica a drobec a hlavne zdravie pre nás všetkých. Vo futbale je sen jasný. Deti vychovávať, v tom dobrom slova zmysle... Viesť ich tým správnym smerom a vychovať možno nejakého Ronalda...

Michal Košuda: V kútiku duše túžim po tom, aby sa môj hráč objavil v prvej lige. Bol by to pre mňa veľký úspech.