Martikán sa teší na vodnoslalomársky ošiaľ

Navždy ostane prvým olympijským víťazom v samostatnej histórii Slovenska. V Atlante 1996 bol MICHAL MARTIKÁN zlatý v sedemnástich rokoch, z ďalších troch olympiád sa nevrátil bez medaily. Teraz sa bije o účasť na piatej. A sú to nervy ako nikdy predtým.

S kamarátom Alexandrom Slafkovským ste chodievali na turistické výstupy, s Matejom Beňušom ste stávali na stupňoch víťazov v tímových súťažiach hliadok. Každý z tejto trojice už dokázal zdolať každého. Na olympiádu do Londýna môže ísť iba jeden. Ako sa s tým vyrovnávate?

„Tlak som cítil aj v minulosti. Čelím mu, ako zvyknú vravieť bratia Hochschornerovci. Čím je väčší, tým musím ísť lepšie.“

Vyhrali ste predolympijské preteky v Londýne. Na splnenie interných podmienok kvalifikácie vám stačí na svetovom šampionáte v Čunove zájsť lepšie ako zvyšní dvaja Slováci. Vnímate to ako výhodu?

„To by bola pasca. Pôjdem svoju taktiku. To znamená najlepšie, ako viem. Špekulovať sa nevypláca. Rešpektujem silu konkurentov.“

Tí ostávajú stále vašimi priateľmi.

„Iste. Ale v tomto kvalifikačnom období neexistujú spoločné zábavky na tréningoch. Žiadna nevraživosť, len sa každý koncentruje ako profesionál na svoj výkon. “

Máte za sebou štyri olympiády, na ktorých ste si vyjazdili neoficiálny titul najlepšieho singlistu. Nik okrem vás sa nemôže popýšiť štyrmi medailami. Máte stále iba 32 rokov, Na koľko olympiád si ešte trúfate?

„Nie som starý. Snažím sa o seba starať, regenerovať. Na koniec kariéry ešte nemyslím. Mienim pád〜lovať čo najdlhšie. Tým viac, že existujú prognózy, že časom sa počet lodí v jednotlivých slalomárskych disciplínach opäť zvýši na dve. Za predpokladu, že sa vybalancuje s rýchlostnou kanoistikou.“

O mesiac budú v Čunove MS, na ktorých okrem obhajoby ôsmich titulov majstra sveta (z toho piatich individuálnych) môžete rozhodnúť boj o olympijskú miestenku. Posilňuje vás domáce publikum?

„Určite. Viackrát sa mi podarilo zájsť dobre aj vo svete, ale nezabudnem na elektrizujúcu atmosféru na európskych šampionátoch v Liptovskom Mikuláši či vlani v Čunove. Pred vlastnými divákmi je jednoduchšie podať najlepší výkon. To však bude platiť aj pre ďalších našich. “

V hľadisku v Čunove má byť osemtisíc divákov. Budete ich počuť v lodi, hoci okolo vás hučí divoká voda?

„Počujem. Vodáci potrebujú kontakt s vodou i zemou.“

V máji zažilo Slovensko hokejový ošiaľ. Môže sa zopakovať v septembri ako vodácky?

„Prečo nie, ľudia chodia do Čunova radi. I keď v porovnaní s hokejom bude ten ošiaľ logicky o niečo menší.“

Do Čunova nepríde rekordný počet slalomárov aj preto, že najmä tí z výkonnostne menej rozvinutých krajín si na ťažkú vodu jednoducho netrúfajú. Mnohí hovoria, že kanál v Čunove ja najťažší na svete. Je tak?

„Za normálnych okolností nie. Až keby spustili vodu na maximálny prietok, dalo by sa hovoriť, že má najväčšiu silu i rýchlosť. Ale to nebude.“

Ako vám sedel olympijský kanál v Londýne?

„Jeho boky majú zvláštny symetrický tvar. Ak v ňom urobíte technickú chybu, hrozí, že zastanete a voda si s vami urobí, čo chce. Pretekár musí byť neustále v strehu.“

Ste známy inovátor lodí. Pôjdete v Čunove v rovnakej, v akej ste triumfovali v Londýne?

„Nie, v Čunove budem mať inú. Ak by som sa dostal na olympiádu, tak tam budem mať zase inú.“

Taký rýchly je vývoj?

„Skôr opotrebovanosť. Parametre lode i detaily ostanú podľa posledných zmien z vlaňajšej jesene.“

Ako ste dovolenkovali?

„Zatiaľ nie. Až po sezóne. V nej sa chcem maximálne koncentrovať na boj o Londýn.“