Londýnsky zápisník: Cestoval som s olympijským víťazom

Olympijský víťaz z Atén sedí vo vlaku na wimbledonské kurty ako my smrteľníci. Aj to je olympiáda.

Z Londýna redaktor SME Tomáš Prokop

Sedím vo vlaku, ktorý smeruje do Wimbledonu, čítam si noviny a zrazu si kýchnem.

„Na zdravie,“ znie z pravej strany. Otáčam sa, chcem poďakovať a miesto toho na chvíľku stratím hlas. Slušná odpoveď na moju alergickú reakciu prišla od argentínskeho basketbalistu Luisa Scolu.

Olympijský víťaz z Atén vo vlaku na wimbledonské kurty ako my smrteľníci a sám, bez sprievodu, pomyslím si v duchu. Aj to je olympiáda.

Vlak zastavuje na stanici Southfields, vystupujem, Scola so mnou. Zdvorilo sa pýtam, či sa so mnou neodfotí, bez problémov súhlasí.

„Prosím vás, odfotíte ma?“ kričím na prvú dobrovoľníčku poruke. „Kričať nemusíte, áno odfotím vás,“ odpovedá po slovensky.

Spraví dve snímky, hráč Phoenixu Suns nahodí profesionálny úsmev. Ďakujem a odchádzam na eskalátor. Po chvíľke sa hore stretávam so Scolom znova, tentoraz oslovuje on mňa.

„Teraz vás poprosím ja o niečo, ako sa dostanem do Wimbledonu? pýta sa opora argentínskeho výberu. Vysvetľujem mu cestu a popritom sa dozvedám, že do All England Clubu ide podporiť krajana a kamaráta Juana Martina del Potra.

„Dúfam, že stihnem aspoň záver. Dlho som ho nevidel hrať. Mohol by získať medailu,“ pokračuje tridsaťdvaročný basketbalista.

Prikyvujem, veď Del Potro by si už zaslúžil úspech po dlhotrvajúcom zranení a hovorím o tom, že som slovenský novinár a idem pozrieť na Danielu Hantuchovú, ktorá nás príjemne prekvapila.

Scola sa zamyslí a pochvíľke vyhŕkne. „Hantuchová? To je tá, čo nafotila pre ESPN tie pekné fotky?“ pýta sa.

S úsmevom prikyvujem a s pozdravom sa lúčim. Utekám na autobus, Argentínčan na taxík.