Zažila časy, keď nemali ani na prací prášok. Hráči jej dávajú čokolády

KOMÁRNO. Stredobodom pozornosti sú hráči a tréneri, no chod futbalových klubov zabezpečujú aj iní zamestnanci. Hovorí sa o nich menej, hoci vykonávajú veľmi dôležitú robotu.

Od roku 2000

Pani Mária Ferenczy pracuje v KFC Komárno viac ako 20 rokov. Robila v miestnom múzeu upratovačku, no chcela si nájsť aj druhú robotu. Pomocnú ruku mu ponúkol vtedajší predseda klubu Vladimír Hámori.

„Vďaka nemu som sa v januári 2000 dostala do KFC, vtedy ešte na čiastočný úväzok,“ hovorí milá kustódka.

Dva dni pred Vianocami v roku 2017 ju postihla mozgová príhoda. Bola celý rok práceneschopná.

Do múzea sa po dlhej pauze už nemohla vrátiť, no futbalový klub ju zamestnal na plný úväzok. „Keď som ten jeden rok nemohla pracovať, o veci v klube sa staral môj partner,“ dodala.

Nekonečný boj s blatom

Okolo klubu robí všetko, čo je potrebné. Upratuje kabíny, perie dresy, stará sa o rozhodcov na mládežníckych zápasov.

„Robí sa od pondelka do nedele. Víkendy nemáme, lebo niektorá veková kategória vždy hrá doma. A na zápasoch musím byť,“ zdôraznila Mária Ferenczy.

Na štadióne je už tri hodiny pred výkopom, pripraví pre hráčov dresy, pre rozhodcov uvarí kávu.

Po stretnutí ju zase čaká „množstvo blata“, na podlahe i na dresoch. Dresy nahádže do práčky a pustí sa do upratovania. Večer odchádza zo štadióna s dobrým pocitom, že všetko je znovu čisté, ako má byť. Neporiadok totiž neznáša.

Nenadávajte, fandite!

Predtým ju futbal nezaujímal, no vďaka svojej robote si k nemu vybudovala vzťah. „Hoci vždy je tu čo robiť, nájdem si čas, aby som si počas zápasov sadla na tribúnu. Mám rada, keď hrajú najmenší, ich radosť z víťazstva je neopísateľná. Samozrejme fandím aj áčku. Ich zápasy vždy pozriem do konca, bez ohľadu na počasie,“ prezradila.

Keď začala v klube pracovať, KFC hral iba štvrtú ligu, ale všetko bolo zabezpečené.

Neskôr zažila aj obdobia, keď klub nemal ani na prací prášok. „Kupovali sme len tie najlacnejšie prostriedky, ktoré ani nemohli byť kvalitné. Teraz je situácia úplne iná,“ pochvaľuje si.

V súčasnosti je KFC v druhej lige na treťom mieste. Z prostriedkov od maďarskej vlády sa plánuje veľká rekonštrukcia štadióna.

„Bolo by skvelé, ak by sme sa dostali do prvej ligy. Verím tomu, že raz aj v Komárne bude pravá futbalová atmosféra,“ dodala kustódka, ktorú všetci volajú familiárne teta Marika.

Nadávky na tribúne ju hnevajú. Niekedy aj divákov upozorní: nenadávajte, radšej fandite!

Sníva o európskom zápase

Za dve dekády zažila v klube množstvo hráčov, trénerov i funkcionárov. „Medzitým sa párkrát vymenilo aj vedenie klubu. Ja som však mala dobrý vzťah s každým. Vždy som cítila, že si moju robotu vážia,“ vravela s dojatím v hlase.

Pri príležitosti jej nedávnych šesťdesiatych narodenín ju prekvapili kyticou i dresom s číslom 60.

„Všetci sú ku mne zlatí. Hráči ma vedia nahnevať jedine tým, ak roznesú blato všade po kabíne, hoci ich prosím, aby nechodili dnu v zablatených kopačkách. Vtedy na nich aj zvýšim hlas, potom mi donesú čokoládu a hneď im odpustím,“ hovorila s úsmevom.

Okrem Komárna fandí aj Bayernu Mníchov, lebo jej syn a vnúčik sú fanúšikmi Bavorov.

Jej snom je navštíviť veľký európsky futbalový zápas. „Ešte pred pandémiou som bola raz aj v Dunajskej Strede, bola tam skvelá atmosféra. Rada by som zažila aj stretnutie na nejakom veľkom štadióne,“ uzavrela Mária Ferenczy.