Na hlavné mesto Slovenska má tie najkrajšie spomienky. Pred 21 rokmi tu získala svoj jediný titul majsterky Európy.

Emócie nikdy neskrývala na ľade a dáva ich najavo aj pri mantineli ako trénerka. Vo svete krasokorčuľovania je neprehliadnuteľnou osobnosťou. Vystupovaním vzbudzuje rešpekt, no svojich pretekárov miluje a povzbudzuje za každých okolností.

Talianka BARBARA FUSAROVÁ-POLIOVÁ je jednou z najvplyvnejších tréneriek tancov na ľade a v jej skupine sa pripravuje aj slovenská dvojica Mária Sofia Pucherová a Nikita Lysak.

Svojrázna trénerka ich sprevádzala aj počas Memoriáli Ondreja Nepelu a po rytmických tancoch ochotne poskytla rozhovor pre Sportnet.

Pred 21 rokmi ste sa v Bratislave stali so svojím partnerom Mauriziom Margagliom majstrami Európy. S akými pocitmi sa vraciate do hlavného mesta Slovenska?

Zimný štadión Ondreja Nepelu je prekrásny. Keď som tu vyhrala, tak sme ešte boli v starej hale, ale tá bola tiež veľmi pekná. Pamätám si, že aj vchod bol inde.

Takže keď sa sem vraciam, mám pocit, akoby som bola na inom mieste, ale potom vidím známe tváre a už sa tu cítim tak, ako voľakedy. Mám tu veľa priateľov. Je to pre mňa krásne miesto, mám nádherné spomienky.

Mám rada celé mesto. Teraz som tu zase ako trénerka slovenského páru. Nie je to prvý raz čo trénujem Slovákov, veď aj Lukáš Csölley bol v našom tíme. Teraz u nás v Miláne trénujú Mária Sofia Pucherová a Nikita Lysak.

Ako ich vnímate? Akú majú podľa vás perspektívu?

Začali spolu korčuľovať iba pred dvoma rokmi a krok za krokom napredujú. Ona bola sólistka, nikdy predtým nerobila tance a pokiaľ viem, ani Nikita s tým nemal nejaké veľké skúsenosti.

Keď sa dali dokopy, najprv mali iného trénera, ale som rada, že prišli do našej skupiny. Tvrdo pracujú, sú to dobrí ľudia a je radosť s nimi pracovať.

V Miláne sa pripravuje viacero párov. Podľa čoho sa rozhodnete, či niekoho zoberiete do vašej tréningovej skupiny?

Zvyčajne predtým, než poviem áno, chcem ich vidieť na videu, lebo je u nás už veľa párov. Ak sa mi dotyčná dvojica páči, ak v nej vidím niečo, tak poviem áno. Inak nie. Ale zvyčajne je u nás miesto takmer pre každého. Ak je niekto ochotný makať, radi pomôžeme.

Čo vás zaujalo v prípade Márie a Nikitu?