Z knihy Antona Zerera Hry a Sny.
Orchester na okraji prírodného klziska v Chamonix veselo vyhrával. Kapelník už minútu šibrinkoval dirigentskou paličkou, ale ľad zíval prázdnotou. Nijaký náznak pohybu.
Iba na okraji ľadovej plochy bezradne postávalo pri otcovi jedenásťročné modrooké dievčatko, najmladšia účastníčka prvých zimných olympijských hier roku 1924. (Aby si aj štatistici zgustli: mala presne 11 rokov a 295 dní.)
Nevedelo, čo so sebou. Dávno vyskákalo jednoduchý salchow, predviedlo eulera, vykrútilo piruetu, lenže predpísané štyri minúty voľnej jazdy stále bežali a hudba búrila.
Inak ohnivé dievčisko, z ktorého ako vzácny prameň vyvieralo isté fluidum. Šibalské oči, decentne zdvihnutý noštek, blonďavé kučery, na tvári pehy a na lícach pri úsmeve malé jamky. Klasický miláčik obecenstva.
Medzitým tribunál rozhodcov zaradil maličkú nórsku nádej Sonju Henie na samý koniec výsledkovej listiny, v ktorej figurovalo osem krasokorčuliarok zo šiestich krajín.
Celková atmosféra jej nebola príliš naklonená. Súperkám jej prítomnosť skôr prekážala.
,,S deťmi sa nepretekám,“ vyrukovala s kategorickým vyhlásením víťazka súťaže a majsterka sveta (1922 – 1926) Viedenčanka Herma Plancková-Szabová.
O tri roky ju toto dieťa vyhnalo zo svetového trónu. V nemeckom denníku Junge Welt sa svojho času rozpísali, ako zanovitá Rakúšanka obvinila Henieovcov zo spolčenia na svetovom šampionáte 1927 v Osle, kde práve Sonja odštartovala zlatou medailou nevídanú kariéru a prevzala štafetu.
,,Nerada na to spomínam. V tréningu sa mi zlomila pätka korčuliarskej topánky. Obuvník mi ju opravil a núdzovo vystužil.
Topánka výrazne oťažela a mala som čo robiť, aby som skončila aspoň druhá za Sonjou. Neskôr vyšlo najavo, že Henieovci mi topánku v hoteli ukradli a napílenú vrátili.“
Zámožný veľkoobchodník s kožušinami Wilhelm Henie, inak cyklistický majster sveta na 100 km z roku 1894 a vraj prvý, čo v Osle vlastnil automobil, svoju dcéru jedináčika odmalička veľkoryso a programovo pripravoval na veľkú krasokorčuliarsku dráhu.
,,Aj keď trpíš, usmievaj sa,“ vštepoval jej hlavnú zásadu.
Pod palec si vzal manažment a investície, angažoval skúsených trénerov, ruskú balerínu Tamaru Karsavinovú. Mama Selma sa zasa starala o dcérinu diétu a kostýmy. Sonja často navštevovala najmä romantickú Viedeň.
Trénovala na prvom umelom ľade na otvorenom klzisku u Ediho Engelmanna. Šepkalo sa o jej romániku s Karlom Schäferom (inak dvaja najlepší sólisti na zimných olympiádach 1932 a 1936).
Mihla sa aj v našich končinách – vo Vysokých Tatrách. Pred majstrovstvami Európy 1934, ktoré v Prahe vyhrala, trénovala v roku 1933 v Tatranskej Lomnici, kde tenisové dvorce v zime upravovali na ľadovú plochu.
Sonju mimoriadne inšpirovala svetovo vychytená moskovská primabalerína Anna Pavlovna Pavlovová.
V roku 1927 pätnásťročnú uchvátilo jej vystúpenie v Londýne, kam si Sonja odskočila s rodičmi. Nadchlo ju natoľko, že jej obraz gracióznosti sa jej navždy vryl do pamäti. Túžila sa jej podobať.
,,Veľa som od nej odpozorovala. Naučila ma objavovať krásu v pohybe.“ O niekoľko rokov novinári práve jej pririekli titul – Pavlovová na ľade.
Do choreografie voľnej jazdy vniesla Sonja revolučné zmeny.
,,Tanec vo mne vzbĺkol novým plameňom,“ napísala v autobiografii Tancujúce korčule. ,,Jazda, pozostávajúca iba zo skokov a piruet, je hlúpa.“
V knihe Svetové piruety ju niekdajší podpredseda Medzinárodnej korčuliarskej únie Josef Dědič hodnotil:
„Sonja Henie ukázala, že na ľade možno použiť niektoré prvky baletu, vrátane pohybu na špičkách. Dokázala, že na klzisku možno predvádzať pohyby v dokonalom súlade so sprievodnou hudbou.
Na svoj čas to bol ohromný objav a Sonja navyše predznamenala svojím pôvabom ďalšiu etapu vývoja krasokorčuľovania.“
,,Dosiahla svojho času nevídané: každé malé dievča túžilo po krasokorčuľovaní,“ zhodnotil prínos vikingskej kráľovnej ľadu úspešný americký tréner Frank Caroll.
,,Zmenila tvár tohto športu. Nikto taký sa už nenájde. Už nikdy nikoho nebudú milovať tak ako ju.“
VIDEO: Sonja Henie a jej jazda v roku 1936
Zaviedla módu krátkych sukničiek, čo jej dovoľovalo technicky náročnejšie prvky. Čierne korčuliarske topánky nahradila bielymi. Sonja ako prvá z krasokorčuliarok odhalila nohy (aspoň do polovice lýtok), dovtedy priam povinne a puritánsky skrývané pod dlhou sukňou.
A dala si ich poistiť u Lloyda na päťdesiattisíc dolárov. Vyššie vraj už známa poisťovňa nemala odvahu ísť. A potom ten jej šarm, sladký úsmev bezbrannej blondínky, gracióznosť...
Božská Sonja, šírilo sa.
V St. Moritzi sa v roku 1928 stala najmladšou víťazkou na zimných hrách. Mala iba pätnásť rokov a 316 dní. Prežívala interpretáciu umierajúcej labute tak presvedčivo, že všetkých uchvátila. Tento primát jej medzi sólistkami vydržal polstoročie.
Až v Nagane 1998 ju o 60 dní prekonala Američanka Tara Lipinská. Keď siahla na zlato, mala presne 15 rokov a 255 dní. Inak vôbec najmladšou krasokorčuliarskou olympijskou víťazkou bola Maxi Herberová (na ZOH 1936 15 rokov a 128 dní), štartovala však v športových dvojiciach.
Po prvom olympijskom triumfe nabral Sonjin život nový rozmer.
,,V ten večer som prekročila prah iného sveta neustálej rivality a žiarlivosti, tisícky nových známostí a iba niekoľko pevných priateľstiev, do sveta rýchlikov a parníkov, plesov, slávností a prepychu.“
Nepretržitá séria troch olympijských triumfov (1928 – 1936), desiatich titulov majsterky sveta v jednom slede (1927 – 1936) a šiestich neprerušených prvenstiev európskej šampiónky (1931 – 1936) je medzi sólistkami neprekonaný rekord.
Iba Irina Rodninová, súťažiaca v športových dvojiciach, vydolovala z ľadu viac medailí (Sonja Henie: ZOH 3 – MS 10 – ME 6, Irina Rodninová: 3 – 10 – 11).
Nórsky kráľ Haakon zahrnul Sonju obrovskými kyticami ruží a vyznamenaniami. Neváhal ju prirovnať k takým osobnostiam svojho panstva ako spisovateľ Henrik Ibsen či polárny bádateľ Roald Amundsen.
Amatérsku kariéru ukončila v roku 1936, keď ešte pod piatimi kruhmi tolerovali jej profesionálne úniky a maniery a privierali nie jedno oko, ale obe oči.
Medzinárodný olympijský výbor ju takmer diskvalifikoval, no Nóri pohrozili, že ak ju nepustia na štart, odstúpia a solidárne sa k nim pridali aj olympionici USA. MOV napokon cúvol...
VIDEO: Sonja Henie
Sonjina populárna bola nákazlivá, ba neraz museli pod Alpami prizývať políciu, aby krotila dav, ktorý ju túžil aspoň zazrieť. Zimné hry sa konali v Garmisch-Partenkirchene, keď sa už Nemeckom šíril hnedý mor.
Nórska tlač jej vyčítala, že na berlínskej exhibícii hajlovala a prijala s rodičmi Hitlerovo pozvanie do vodcovho sídla v Obersalzbergu.
Situáciu vyriešila svojrázne: vyhrala olympiádu, o týždeň aj svetový šampionát a s 1 473 pohármi, trofejami a medailami z amatérskeho ľadu zamierila priamo za oceán do revue. Od amatérskej slávy sa pretancovala k veľkým miliónom.
Ďalším generáciám zanechala odkaz:
,,Skúste na ľade vyzerať šťastne, alebo tváriť sa, že sa cítite šťastne, a získate si sympatie divákov aj rozhodcov.“
Jeseň 1936 už Sonja trávila s rodinou v Amerike. Na ceste do Hollywoodu usporiadala niekoľko exhibícií. V Los Angeles otec prenajal jediné klzisko v Kalifornii (Polar Palace), kde sa ukázala v dvoch vystúpeniach.
Spojil sa s tlačovým magnátom Randolphom Heartom, aby jej zabezpečil reklamu. Sonja sa stala pred všetkým veľkými hviezdami bieleho plátna senzáciou. Nikto v Hollywoode krasokorčuľovanie nikdy predtým nevidel.
Iba jedna osoba chýbala na jej prezentácii – Darryl F. Zanuck zo spoločnosti 20th Century Fox. O niekoľko dni však pozval Sonju a predložil jej zmluvu. Prvé stretnutie neviedlo k ničomu, a tak sa rozišli.
Henie vedela, čo chce. Napokon Zanuck prijal jej podmienky: päťročnú zmluvu a čiastku 75 000 dolárov za film, čo sa čoskoro zvýšila o ďalších
5 000 dolárov.
,,Podpísal som zmluvu so Sonjou s korčuľami,“ vysvetlil Zanuck neskôr, ,,ale aj keby nevedela korčuľovať, podpísal by som, ale za menej peňazí...“
Za desať rokov zarobila v Amerike v revue, filmoch a podnikaní dvanásť miliónov dolárov. Len čo doznel potlesk na premiérach, ponáhľala sa vraj do kancelárie, aby skontrolovala tržbu. Vraj typický držgroš, čo sa nikdy neunúval dávať v hoteloch prepitné.
,,Žena, od ktorej by sa aj Rockefeller mohol učiť,“ roztrubovalo sa o nej.
Vravelo sa, že vie, čo chce, a zvyčajne to aj dosiahne. Sonja si užívala v Hollywoode. Na celých pätnásť rokov opustila Nórsko (1938 – 1953) a stala sa jednou z najbohatších žien sveta.
Milovala peniaze, kožuchy, autá, šperky, ktoré vraj vážili viac než ona sama. Prejavila sa ako úspešná obchodníčka, priekopníčka šoubiznisu v športe a filmová herečka. Pravda, s väčším talentom v športe ako v umení. V Hollywoode nakrútila pätnásť filmov.
,,S korčuľami chcem vo filme dokázať to, čo Fred Astaire v tanci.”
V roku 1939 sa objavila v rebríčku filmárskej popularity na treťom mieste: za Shirley Templeovou a Clarkom Gableom. Hollywoodska diva. Ľadová Greta Garbo, písali o nej.
,,V športe a v šoubiznise bola Henieová prvou superstar, v živote však pôsobila ako popoluška v zlatej klietke,“ vykreslil ju Adolf Scherer, nemecký športový historik.
Mimochodom, na jej korčule mohol siahnuť iba jeden človek – brúsič Eddie Pec. Raz v Chicagu zistila, že má tupé nože, a tak Pec musel sadnúť v New Yorku do vlaku, nabrúsiť jej korčule a vrátiť sa vlakom domov.
Po odchode do USA sa prvýkrát doma objavila s malou dušičkou. Viac patrila Hollywoodu ako svojej rodnej krajine, už viac herečka ako krasokorčuliarka.
Nórsko zaradila v roku 1953 až na samý záver európskeho revuálneho turné. Jej návrat znamenal obrovský úspech – 33 beznádejne vypredaných predstavení sledovalo 360 000 Nórov.
Po dvoch manželstvách s americkými milionármi ju uspokojilo až tretie. V roku 1956 sa 44-ročná vydala za nórskeho lodiara a milovníka umenia Nielsa Onstada, svoju detskú lásku.
Spoločne založili galériu aj s dielami renomovaných autorov ako Renoir, Miró, Matisse či Picasso a neskôr ju darovala štátu. Galéria Henie-Onstad Kennstsenter, ktorú otvorili v roku 1968, sídli v Hövikoddene a v jednej z miestnosti sa vynímajú jej vzácne medaily a športové trofeje.
Večným spánkom zaspala v manželovom náručí tesne pred pristátím ambulantného lietadla z Paríža do Osla. Rok predtým jej diagnostikovali leukémiu.
Kým naposledy vydýchla, stihla sa ešte objednať do newyorského salónu krásy k svojej chýrnej kozmetičke Elizabeth Ardenovej...
