Kto by to znova skúšal? mysleli sme si. Nemohli sme sa viac mýliť, spomínal Hillary na Everest

Tenzing Norgay (vpravo) a  Novozélanďan Edmund Hillary (vľavo) ukazujú 26. júna 1953 v Káthmandú výstroj, ktorú mali na sebe počas výstupu na najvyššiu horu sveta Mount Everest 29. mája 1953.

Kto by to znova skúšal? mysleli sme si. Nemohli sme sa viac mýliť, spomínal Hillary na Everest

Tenzing Norgay (vpravo) a Novozélanďan Edmund Hillary (vľavo) ukazujú 26. júna 1953 v Káthmandú výstroj, ktorú mali na sebe počas výstupu na najvyššiu horu sveta Mount Everest 29. mája 1953. (Autor: TASR/AP)
Tenzing Norgay (vpravo) a  Novozélanďan Edmund Hillary (vľavo) ukazujú 26. júna 1953 v Káthmandú výstroj, ktorú mali na sebe počas výstupu na najvyššiu horu sveta Mount Everest 29. mája 1953.
Tenzing Norgay (vpravo) a Novozélanďan Edmund Hillary (vľavo) ukazujú 26. júna 1953 v Káthmandú výstroj, ktorú mali na sebe počas výstupu na najvyššiu horu sveta Mount Everest 29. mája 1953. (Autor: TASR/AP)
Miloslav Šebela|29. máj 2023 o 06:00

Prví ľudia stáli na najvyššej hore sveta pred 70 rokmi.

BRATISLAVA. „Ešte niekoľko unavených krokov a potom nad nami nebolo nič. Len nebol Žiadne previsy, žiadna posledná veža. Stáli sme spoločne na vrchole. Bolo na ňom dosť miesta pre šesť ľudí. Dobyli sme Everest.

Úcta, úžas, pokora, pýcha, nadšenie – toto mali byť pocity prvých mužov stojacich na najvyššom bode Zeme, keď sa to nepodarilo toľkým pred nami. Ale ja som cítil predovšetkým úľavu a bol som prekvapený.“

Takto prežíval Edmund Hillary výstup na najvyššiu horu sveta Mt. Everest (8849 m). Pocity opísal v knihe High adventure.

Na Evereste stál spoločne s nepálskym šerpom Tenzingom Norgayom pred 70 rokmi - 29. mája 1953. 

„Tudžiče, Čomolungma," zašepkal Tenzing s pokorou i dojatím v rodnej reči vďaku vrchu, na ktorom stáli. Keď k nemu Hillary vystrel ruku, blažene sa umial. Ruku prijal a vzápätí ho prudko objal. 

Jedna sezóna, jedna výprava

Prvú polovicu 19. storočia sa horolezci pokúšali o zmapovanie a zdolanie Čomolangmy z tibetskej strany, ktorá bola strmšia. Nepál horolezcov najskôr do hôr vôbec nechcel pustiť. V roku 1950 Čína obsadila Tibet a Nepál sa predsa len otvoril horolezcom.

Držal sa však striktnej zásady: jedna sezóna, jedna výprava. Na Evereste tak nikdy nebolo viac výprav, ktoré by navzájom súperili. 

V roku 1952 boli Švajčiari veľmi blízko. Vytýčili cestu, ktorá sa neskôr stala normálkou. No nedotiahli ju. Legendárny Raymond Lambert s Tenzingom Norgeyom sa dostali do južného sedla a vystúpili až do výšky 8600 metrov. Potom sa otočili. V tom momente to bol najvyšší bod, na ktorom stál človek. Vrchol už bol na dohľad. 

VIDEO: Správa o zdolaní Everestu z roku 1953

Ďalší rok však dala nepálska vláda povolenie britskej výprave. 

„Briti využili počas vojny zdokonalenú výzbroj a výstroj vrátane výkonných kyslíkových výstrojov," tvrdí Stephen Venables v knihe Slávne výstupy a dodáva, že "expedícia bola do detailov pripravená v štýle vojenského ťaženia". 

Briti poňali túto výpravu inak. Do jej čela postavili veliteľa z armády - dôstojníka Johna Hunta.

Ak predchádzajúce britské výpravy mali niekedy až očarujúco neformálny štýl, Hunt priniesol do tento výpravy vojenskú disciplínu. 

Už pri príprave volili moderný prístup. Testovali vybavenie, skúšali nové materiály aj stravu. Zobrali moderné kyslíkové fľaše. Všetko vybavenie testovali, aby vydržalo extrémne podmienky.

Blížil sa monzún

Výprava je v tomto spojení aj slabé slovo. Na dobytie Everestu bolo v tíme 10 horolezcov, ale s nimi bolo 20 šerpov a 350 nosičov. Bezmála 400 ľudí a tony materiálu, ktorý museli vynosiť z Káthmandú až pod Everest. 

Bol to kolos. Briti však boli odhodlaní urobiť pre vrchol maximum. 

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Ostatné športy»Kto by to znova skúšal? mysleli sme si. Nemohli sme sa viac mýliť, spomínal Hillary na Everest