Na ľade pôsobil ako hokejový Mozart. Génius, ktorý nemal problém zosmiešniť celú päťku súpera, nečakane zakončiť alebo vykúzliť úžasnú prihrávku. Kam prišiel rozdával vďaka svojej hre radosť, dobrú náladu priniesol vždy aj do kabíny. Volali ho Barón, Gróf, Ziggy, no najmä Žigo. Piateho mája oslavuje 50. narodeniny majster sveta z Göteborgu, legendárny ŽIGMUND PÁLFFY.

Oslavujete 50 rokov. Ako sa cítite?

Momentálne hrozne. Mám sennú nádchu, som alergik. Chytí ma to každý apríl, máj. Inak som však na päťdesiatnika na tom fyzicky dobre.

Ako sa udržiavate?

Behávam, po oteplení znova začínam hrať tenis. Je pre mňa dôležité sa udržiavať v kondícii. Keď som nehral rok, pribral som aj desať kíl. Okamžite sa dostavili problémy, bolesti, tomu sa chcem vyhnúť. Nemám postavu kulturistu, nikdy som ju ani nemal, udržiavať sa vo forme je však pre mňa prvoradé.

Máte svoje obľúbené trasy na behanie?

Chodím do Zlatníckej doliny, sú tam aj jemné kopce. Konečne vytiahnem aj bicykel, tiež ho musím už prevetrať.

Veľa hráčov po kariére trávi voľný čas na golfovom ihrisku. Vás golf nechytil?

Nie. S dcérou som však nedávno bol na ihrisku, kde hrali footgolf. Celkom sa mi to páčilo. Asi to vyskúšam.

Futbal máte rád?

Jasné. Do piatej triedy som ho hrával pravidelne. Aj dnes, keď sa podarí, si s chalanmi zahrám na veľkom ihrisku.

Vybehnete aj na ľad?

Dlhom som nebol. Akosi ma to neláka. Viem, že v Bratislave majú bývalí hokejisti svoj partičkársky hokej, ale nebol som ešte s nimi. U nás v Skalici zasa nie je toľko možností. Dávnejšie som si zahral 'horskú ligu', ale nebolo to ono. Niektorí to brali príliš vážne, chceli sa na mňa asi vytiahnuť. To už nepotrebujem.

Nechýba vám prostredie hokejovej kabíny?

Už som si od toho odvykol, hoci sprvoti mi to chýbalo. Predsa len, je iné stretávať sa s hokejistami a potom s ľuďmi, ktorí nemajú športové návyky. Počas kariéry som mal jeden režim, teraz mám iný.

V Skalici ste známa osobnosť, každý vás tu pozná. Ako to vnímate?

Som tu doma. Ľudia sú na mňa zvyknutí, už nikto nerieši, že som bol známy hokejista. V Trenčíne sa mi páčilo, mal som možnosť bývať aj tam, ale rozhodol som sa vrátiť do Skalice. To isté bolo s Bratislavou. Chvíľu so tam žil, ale či ste v New Yorku, alebo v mestách na Slovensku, stále je to cudzina. Doma som len v Skalici. Mám tu kamarátov, rodinu.

Nikdy vás nelákalo usadiť sa v zámorí?

Nie. Rozdiel je, keď si hráč v Amerike alebo Kanade založí rodinu, jeho deti hovoria primárne po anglicky, chodia do školy. Niekto si tam hneď po kariére nájde aj prácu. Napríklad Jardo Modrý, ktorý so mnou hrával, zostal žiť v Amerike, páči sa mu tam. Na druhej strane aj syn Jožka Stümpela sa narodil v zámorí, ale vrátili sa domov. Každý to má inak. Opakujem, pre mňa je domov len Skalica. Aj Bratislava bola pre mňa cudzie mesto.

Ako vyzerá váš bežný deň?

Doobeda trénujem, venujem sa sebe. Poobede mám už voľný program. Hocičo sa vyskytne. Začínam pracovať v záhrade, okolo domu je veľa roboty.

Ste kutil?

To zas nie, ale o trávnik sa musím starať. Mama už má svoje roky, potrebuje pomôcť. Zvykne k nám chodiť aj sestra s deťmi, počas víkendov som pravidelne s dcérou. Nenudím sa.

Aký ste otec?

Myslím si, že dobrý. Samozrejme, ideálom rodiny je, keď sú obaja rodičia spolu, ale to už neriešim. S dcérou mám vynikajúci vzťah. Má 15 rokov, stále má nejaké aktivity. Ako tínedžerka má často v rukách aj mobil, ale od toho ju odnaučím.

Mladé dievčatá majú na otcov neraz svojské požiadavky. Nechcela od vás napríklad, aby ste jej kúpil koňa?

(smiech) Kde by ho dala? Hoci, stajne tu máme, ale keď, tak skôr psa.

Vráťme sa k hokeju. Viacerí bývalí hráči pôsobia pri tímoch na rôznych pozíciách, aj vy ste sa pohybovali okolo skalickej mládeže. Platí tento status naďalej?

Dlhšie som nebol na zimáku. Svoje spravil aj Covid. Som astmatik, dostal som to a mal som ťažší priebeh. Nebolo mi všetko jedno. Aj preto som sa radšej v poslednom čase stránil väčšieho počtu ľudí.

Napriek tomu, nemáte ambíciu sa vrátiť do hokejového prostredia? S vašimi skúsenosťami by ste mali komu čo odovzdať...