"Chlapče, zaplať pánboh, že si skončil," zareagoval ZDENĚK CHÁRA, keď mu syn Zdeno oznámil svoje rozhodnutie. Priznal, že ho prehováral už skôr. Otec najlepšieho slovenského obrancu v histórii v rozhovore pre Sportnet opísal Zdenove hokejové začiatky, netradičné tréningy i pamätné momenty jeho úspešnej kariéry. Objasnil aj to, či mali o jeho syna záujem v českej reprezentácii.

Kedy vám syn oznámil svoje rozhodnutie definitívne ukončiť hokejovú kariéru?

Bolo to v nedeľu, teda len zopár dní pred tým, ako dal oficiálne vyhlásenie. Hovoril som mu, už pred dvoma rokmi, aby skončil. Vtedy ho ešte presvedčil Alexander Ovečkin, aby prišiel do Washingtonu. Potom chcel pridať ešte jeden rok. Povedal som mu, aby išiel tam, kde v NHL odštartoval kariéru. Islander o neho mali záujem a tak sa dohodli.

Zdeno je vodcovský typ, to má po mne. Dokáže spoluhráčov strhnúť na svoju stranu a vždy sa zastal slabších. Aj pre tieto vlastnosti si ho v zámorí stále veľmi vážili. Ešte aj po štyridsiatke trávil na ľade okolo 25 minút. Toľko nehrávajú ani chlapci, ktorí majú 25 rokov. On navyše na ľade stále dokázal lietať ako odtrhnutý vagón.

Čo ste Zdenovi na jeho rozhodnutie povedali?

Chlapče, zaplať pánboh, že si sa rozhodol skončiť (smiech). Máš rodinu a deti, venuj sa im. Hokej už nehráš pre peniaze, tých si si zarobil dosť. Hráš už iba pre to, že ťa to stále baví.

Viem o tom, že v Bostone mu ponúkli prácu v manažmente klubu. On sa tam ešte nevidel, ale myslím si, že to časom príde. Hráči ho rešpektujú. Vždy sa k nim ako kapitán choval férovo. Som presvedčený, že žiadny tím v NHL by hráča, ako je Zdeno, nepustil bez toho, aby mu ponúkli funkciu v klube.

Vidíte Zdena v pozícii trénera alebo skôr ako manažéra?

Viem si ho predstaviť v oboch funkciách. Som si zároveň stopercentne istý, že od Bostonu nejakú ponuku dostane. Má obrovské skúsenosti a hráči ho neskutočne rešpektujú. Má im čo odovzdať. Určite by bol aj výborný tréner.

Viete, čo bude robiť po skončení kariéry?

Vravel mi, že chce napísať knihu. Ja som mu odkladal všetky články, ktoré o ňom vyšli v novinách a teraz to už stačí dať dokopy.

Ako reagovala na jeho rozhodnutie rodina a známi?

Mal som plný telefón. Medzi prvými bol Róbert Švehla. Väčšinou to boli gratulácie, že som vychoval výnimočného syna. Veď som ho aj dva roky trénoval sám, keď ho vyhodili z Trenčína.

Ako si na to obdobie spomínate?

Nebola to žiadna sranda. Dochádzali sme z Trenčína na štadión do Piešťan okolo 45 kilometrov. Ráno mával tréningy od pol šiestej. Z domu sme vyrážali okolo pol piatej, aby sa stihol prezliecť do výstroja.

Po tréningu sme sa zase ponáhľali späť do Trenčína do školy. Kamaráti mi vraveli, aby Zdeno chodil na tréningy sám. Ja som to však odmietal, pretože mu niekto musel merať časy a tepovú frekvenciu.

Málokto vie, že Zdeno mohol reprezentovať aj Česko. Bolo k tomu naozaj blízko?