V roku 2017 získal na Makabejských hrách zlato s hokejistami Kanady. Na podujatí v Izraeli sa raz za štyri roky schádzajú židovskí športovci z celého sveta.
Kanadský hokejista AARON BERISHA, ktorý aktuálne oblieka dres Trenčína, má židovské korene po mame. Rodák z Toronta (25 r) má na konte aj dva tituly z kanadských juniorských líg.
Aké spomienky máte na Makabejské hry, kde ste s kanadským výberom získali zlaté medaily?
Bol to pre mňa výnimočný zážitok. Mal som možnosť prvýkrát si zahrať v jednom tíme spolu s bratom. Navyše na jednom z najväčších športových podujatí na svete. Je organizované vo forme olympiády a zúčastňuje sa ho viac ako sto krajín. Zaujímavé tiež bolo hrať hokej uprostred púšte. To nezažijete každý deň. Bolo to veľmi pekných pár týždňov.
Ako ste prežívali oslavy?
Nezáleží na tom, aké podujatie človek vyhrá. Vždy si to treba poriadne užiť a osláviť to. Pevne verím, že sa mi to podarí zažiť aj v Trenčíne. Zdvihnúť nad hlavu pohár je jeden z najkrajších pocitov na svete.
Vyhrali ste aj juniorskú ligu OHL. Ktorý úspech si ceníte viac?
Ťažko to porovnávať. Liga je dlhodobá súťaž. Trvá deväť mesiacov a človek ju hrá pre jeden cieľ - dostať sa do finále a uspieť v ňom. Na Makabejských hrách sme boli spolu ako tím dva týždne. Nemali sme veľa času sa spoznať. Bol som rád, že som sa za taký krátky čas naučil aspoň mená spoluhráčov. S viacerými sme doteraz v kontakte. Niektorí chlapci majú aj úspešné kariéry, čo im veľmi prajem.
Na čo z juniorských čias najviac spomínate?
Bolo to pre mňa skvelé obdobie. Od trénerov som cítil dôveru, ktorú som sa im snažil splatiť výkonmi na ľade. Zároveň som zažil veľa zábavy so spoluhráčmi. Človek sa medzi 16 až 21 rokmi výrazne formuje. Vtedy je dôležité mať okolo seba správnych ľudí.
Po rokoch ste sa stretli v jednom tíme so spoluhráčom Justinom Lemckem. Presvedčil vás, aby ste prišli do Trenčína?
Hrali sme spolu asi pred ôsmimi rokmi v Kanade a teraz sme sa stretli na Slovensku. Je šialené, aký je hokejový svet malý. Justin mi dal veľmi dobré referencie na Trenčín aj na extraligu. Zatiaľ to spĺňa moje očakávania.
Narodili ste sa v Kanade. Máte židovské korene. Aké pocity ste mali, keď ste prvýkrát navštívili Jeruzalem?
Pre mňa aj môjho brata bolo veľmi zvláštne, keď sme tam v roku 2017 prišli. Najviac ma prekvapilo, že v takom veľkom meste je len jeden štadión. Bol som z Kanady zvyknutý, že klziská sú na každom rohu. Bola zaujímavá skúsenosť hrať hokej v krajine, kde boli každý deň teploty okolo 30 stupňov a hneď oproti bola pláž. Bolo to ako hrať NHL v Los Angeles alebo Las Vegas.
Dodržiavate aj niektoré židovské tradície?
Rodičia ma nikdy neviedli k náboženstvu. Mama chodila do synagógy, ale keďže ja som mal obvykle cez víkendy zápasy, nemohol som sa toho zúčastňovať.
Keď som doma, mama väčšinou navarí aj typické izraelské jedlá. Moja obľúbená je kuracia polievka s macesovými knedličkami. Otec je zasa špecialista na grilovačky. Zopár tradícií dodržiavajú, ale nedržia sa ich striktne.
Vaším veľkým koníčkom sú videohry. Koľko času pri nich trávite?
Drží ma to už od detstva. Viem pri tom skvele relaxovať. Čas pri hraní rýchlo uteká, takže človek strávi pred televízorom aj niekoľko hodín denne. V predošlých rokoch som veľa cestoval, ale keďže teraz pre pandémiu to možné nie je, tak si buď niečo zahrám alebo si prečítam knihu.
Najčastejšie hrávam akčné hry. Viacero mojich bývalých spoluhráčov, ktorí končili s hokejom, sa snažia preraziť ako profesionálni hráči videohier. Aj to je možnosť, ako si niečo zarobiť.
Najbližšie k NHL ste boli počas kempu vo Vancouvri. Je pre vás najprestížnejšia liga sveta stále métou, ktorú by ste chceli dosiahnuť?
Mal som šťastie, že som sa mohol zúčastniť predsezónneho kempu, kde Vancouver vyberal mladých hráčov. Bola to pre mňa skvelá skúsenosť. Samozrejme, každý kto ide do kemp, si dáva za cieľ podpísať zmluvu s tímom NHL. Je tam však veľmi silná konkurencia a množstvo talentovaných hráčov. Odkedy som začal hrať hokej, sníval som o NHL. Človek nikdy nevie, čo prinesie budúcnosť. Vždy sa o to treba pokúšať.