BRATISLAVA, VANCOUVER. Ak by sa niekto podujal zostaviť rebríček najväčších prekvapení v histórii ženského hokeja, tento výsledok by nechýbal v Top 10.  

V novembri 2008 slovenské hokejistky vyhrali turnaj olympijskej kvalifikácie v Bad Tölzi a senzačne si vybojovali miestenku na ZOH 2010 vo Vancouveri.  

Ich nasledovníčky môžu tento kúsok napodobniť. Od štvrtka do nedele sa opäť v Nemecku, ale tentoraz v meste Bremerhaven, uskutoční finálový turnaj olympijskej kvalifikácie o postup na ZOH 2026 v Miláne. 

Do bavorského mestečka Bad Tölz, ktoré preslávili kúpele a krimi seriál Big Ben, prišli Slovenky ako totálny outsider. V rebríčku IIHF boli v tom čase na 17. mieste, ich súperkami boli Nemky (7. v rebríčku), Kazašky (10.) a Francúzky (11.).  

V reprezentácii bolo v tom čase šesť hráčiek pôsobiacich v zahraničí, ale iba jedna profesionálka. Všetky ostatné hrali hokej popri zamestnaní či štúdiu. 

Úroveň ženského hokeja na Slovensku začala pomaly stúpať, keď hokejový zväz inicioval v roku 2005 vznik projektu v Slovane Bratislava, kde sústredili viacero špičkových hokejistiek. 

„Boli sme pokope niekoľko rokov, na ľade sme o sebe vedeli. Každá jedna hráčka vedela, čo má robiť,” vysvetľuje bývalá útočníčka a jeden z pilierov reprezentácie Janka Kapustová. 

Trénerom výberu bol Miroslav Karafiát. Hráčky mali voči nemu obrovský rešpekt a až na jednu výnimku mu všetky vykali. Tou výnimkou bola jeho dcéra.

„Ja som ho ani neoslovovala. Mne prišlo hlúpe mu aj tykať a vykať ešte horšie. Väčšinou sme komunikovali len pohľadmi,” smeje sa Iveta Frühauf. V tom čase nosila ešte meno Karafiátová. 

Outsider, ktorý nemal postúpiť 

„Do kvalifikácie sme šli s veľmi malou dušičkou. Aj keď sme o tom nahlas nehovorili, niekde v kútiku duše sme verili, že by sa nám to mohlo podariť,” opisuje spomienky Kapustová. 

V roku 2007 Slovenky postúpili z II. divízie MS do prvej, k elite mali však stále ďaleko. Postup na zimnú olympiádu by sa rovnal zázraku. Ale jeden taký sa v Bavorsku stal. 

„Nepamätám si už veľa, ale dodnes mám pred očami oba góly, ktoré sme dali Nemkám. Ešte mi zostalo v spomienkach, ako sa baby hádzali do striel, eufória, ktorá vypukla po zápase a to, že sme podali skvelý tímový výkon,” hovorí Zuzana Tomčíková.  

Bývalá brankárka bola kedysi veľkou oporou reprezentácie. „Keby nebolo Zuzany, na olympiádu by sme asi nepostúpili. Počas kvalifikácie mala toľko roboty, že sa to nedá ani opísať,” chváli ju Kapustová. 

V prvom zápase kvalifikácie Slovenky vyzvali domáce hokejistky. Bývalé hráčky spomínajú, že tohto zápasu sa obávali najviac.  

Dalii však dva góly a vyhrali nad favorizovaným tímom 2:0. Na dva presné zásahy im stačilo deväť striel na bránku. Nemky, účastníčky elitnej kategórie MS, ich vyslali až 36. 

„Nemky nás veľmi tlačili, mleli nás v našom obrannom pásme,” opisuje Kapustová, ktorý strelila úvodný gól stretnutia z obrovskej diaľky. 

„Prvý gól Janky Kapustovej bol úsmevný, brankárke prepadla strela spoza modrej čiary. Druhý som strelila ja,” oživuje si spomienky obrankyňa Iveta Frühauf. 

„Priznám sa, zábery odtiaľ si sama niekedy pozriem, len tak nostalgicky. V ten istý rok sme postúpili aj do A-kategórie,” dodáva Frühauf, ktorá v súčasnosti stojí na striedačke reprezentácie ako asistentka trénera. 

Cesta domov bola dlhá 

V druhom zápase nastúpili Slovenky proti Kazachstanu, s ktorým v tom istom roku prehrali na turnaji I. divízie MS 1:5. V Bavorsku však vyhrali 1:0. 

Tím opäť podržala brankárka Tomčíková, ktorú doplnili obetavé výkony spoluhráčok. Po zápase sa hokejistky videli jednou nohou vo Vancouveri. Ich postup spečatilo až o niekoľko hodín neskôr víťazstvo Nemecka nad Francúzskom. 

„Nebol náznak ani malej oslavy. Realizačný tím nám to zatrhol. Potom nám doniesli možno dve fľaše šampanského, štrngli sme si a to bolo všetko,” hovorí s úsmevom Frühauf. 

Veľkolepé oslavy postupu sa rozbehli až po treťom zápase, keď hokejistky zdolali Francúzky rozdielom 3:1. 

„Cesta domov bola dlhá, spievali sme, určite sa aj niečo kúpilo...” vraví Kapustová. 

Vancouver bol krst ohňom 

Od novembra 2008 ubehol čas veľmi rýchlo. Slovenské hokejistky boli členkami najväčšej výpravy na Zimných olympijských hrách v ére samostatnosti. Do Vancouveru cestovalo dokopy 73 športovcov. 

„Ono to môže byť celkom čudné, ale ja si spomínam predovšetkým na kvalifikáciu a samotnú cestu na OH. Olympiáda bola úžasná, ale najväčšie emócie boli v Nemecku,” hovorí Frühauf. 

Slovenky odštartovali olympijský turnaj proti domácemu výberu. V tom čase bolo na svete ťažko hľadať lepší ženský hokejový tím. 

V Canada Hockey Place čakalo na hokejistky búrlivé publikum. Kým na Slovensku sa dali diváci na ženskom hokeji počítať v desiatkach, úvodný duel Kanaďaniek vo Vancouveri chcelo vidieť viac ako 16-tisíc ľudí. 

„Už keď sme vykorčuľovali na rozcvičku, tak sme boli v strese. Plný štadión sme ešte nevideli. Bol to krst ohňom, tie hráčky boli na úplne inej úrovni a ukázalo nám to, kde je náš ženský hokej,” spomína po rokoch Kapustová. 

Slovenky nakoniec prehrali vysoko 0:18. „Vo veľkej miere nás zaskočili, že sú až také dobré,” dodala Frühauf. 

Prvý gól Slovenska na turnaji prišiel až v druhom zápase proti Švédsku. Do siete „troch koruniek” skórovala Anna Džurňáková. Slovenky prehrali 2:6, neskôr so Švajčiarskom 2:5. 

V zápasoch o umiestenie prehrali s Ruskom 2:4 a turnaj ukončili prehrou 1:3 s Čínou. Vo Vancouveri obsadili ôsme miesto. 

V silnej konkurencii nezískali ani bod, čo hráčky mrzí aj s odstupom času. „Každá jedna sme sa chceli tešiť z výhry na olympiáde. Aj preto mám možno lepšie spomienky z kvalifikácie,” hovorí Frühauf. 

Okrem ženského turnaja spomínajú aj na ten mužský. Slovenskí hokejisti bojovali vo Vancouveri o historickú prvú medailu pre kolektívny šport. V dueli o bronz vyhrávali nad Fínskom 3:1, nakoniec prehrali 3:5. 

„Boli sme v hľadisku, keď Demitra rozhodol o výhre nad Ruskom. Dokonca sme videli aj zlato Anastasie Kuzminovej. To sú krásne spomienky, na ktoré sa nezabúda,” dodala nostalgicky Kapustová. 

Druhá šanca na malý zázrak 

Vo veľmi podobnej situácii vstúpi do olympijskej kvalifikácie aj súčasný výber trénera Miroslava Mosnára. V konkurencii Nemecka, Maďarska a Rakúska sú Slovenky opäť v pozícii outsidera. 

„Skupina je hrateľná. Verím, že sa im to podarí aj tentokrát,” povzbudzuje hokejistky Kapustová. 

Podľa nej budú zápasy vyrovnané a dôležitým elementom v zostave Slovenska môže byť útočníčka Nela Lopušanová. 

„Musia sa k nej pridať aj spoluhráčky, bojovať ako tím, ale práve Nela môže rozhodnúť zápasy,” dodala Kapustová. 

Trochu inak vníma aktuálnu kvalifikáciu Iveta Frühauf. Ako asistentka trénera je priamo s tímom a vie, čo musia hokejistky urobiť, aby si zaručili miesto na olympiáde v Miláne. 

„Dôležité bude mentálne nastavenie dievčat. Ak zvládnu prvý zápas, môže sa stať čokoľvek.” 

„Aktuálny tím je mladší, ale myslím si, že máme v tíme hráčky, ktoré sa vedia pobiť o víťazstvo a že sú ochotné urobiť pre postup všetko, ako sme to pred niekoľkými rokmi urobili aj my,” zakončila Frühauf. 

Slovenky čaká prvý zápas kvalifikácie vo štvrtok proti Maďarsku. V sobotu budú čeliť Nemecku a miniturnaj ukončia zápasom proti Rakúsku.