BRATISLAVA. Slovenský hokejista Roman Kukumberg sa v piatok rozlúčil s aktívnou kariérou. V zápase 50. kola Tipos extraligy nastúpil v drese Slovana Bratislava proti Liptovskému Mikulášu.
Po svojom boku mal svojho syna Romana, vedeniu Slovana pre tento moment udelila Ligová rada výnimku, na základe ktorej mohol nastúpiť do prvého striedania.
Kukumberg bol na ľade 37 sekúnd, pri odchode na striedačku ho diváci vyprevadili skandovaným potleskom. Štyridsaťtriročný útočník strávil v Slovane celkovo šesť sezón, zahral si aj nadnárodnú KHL.
S tímom získal dva majstrovské tituly. Uplynulé štyri ročníky obliekal dres prvoligovej Trnavy, kde minulý týždeň odohral svoj posledný zápas. Definitívnu bodku za kariérou dal až v piatkovom súboji v drese Slovana.
VIDEO: Roman Kukumberg a jeho rozlúčkové kolo
Obliekal si aj dresy Nitry, Trenčína, Nižnekamsku, Toronta Marlies, Togliatti, Kazane, Čeljabinska, Chabarovska, Hradca Králové, a Martina.
V drese AK Barsu Kazaň získal Gagarinov pohár, okrem Slovana sa tešil z titulu na Slovensku aj s Trenčínom. Štyrikrát reprezentoval Slovensko na MS.
Najväčší úspech zažil v národnom drese na MS 2004, keď Slováci pod vedením Františka Hossu skončili na 4. mieste po prehre s USA v zápase o bronz 0:1 po nájazdoch.
"Vtedy som bol mladý holub, ani som nevedel ako som sa tam dostal. Ale aj tak mi je ľúto, že sme boli štvrtí. Ale nerád spomínam na obdobie, keď som bol v Kanade. Tejto téme sa snažím vyhýbať."
"Vedel som, že aj keby som dal gól, alebo mal asistenciu, tak nebude platiť. Ale takto som sa chcel rozlúčiť po boku syna. Ale veľmi si ma nevšímal, to si povieme inde (úsmev).
Ale bolo to zvláštne, bol plný štadión. Telo si pýta koniec, ale človeku sa nechce končiť keď vidí toľko ľudí, taký štadión a to všetko okolo," povedal Kukumberg st.
"Pamätám si, keď som prišiel do Slovana, mal som 26 rokov. Spískalo sa to na kúpalisku Tehelné pole vedľa. Naozaj. Bola to náhoda, spomienok je veľa. A veľa pekných.
Cesty autobusom, kabína, vymýšľali sme rôzne hlúposti. Mrzí ma len to, že som nikdy nezažil oslavu titulu na domácom ľade. Aj so Slovanom, aj s Trenčínom a aj v Kazani sme vyhrali posledný zápas sezóny vonku. To som chcel zažiť."
Po skončení kariéry si zaspomínal aj na trénerov, ktorí ho formovali, no kto v ňom zanechal najhlbšiu stopu nechcel konkretizovať: "Je ich veľa. Ale ten najdôležitejší je v Trenčíne a nedávno sme boli spolu. On o tom vie. Ale takí najhlavnejší boli dvaja, oni to vedia."