Ešte pred niekoľkými rokmi chceli iba zachrániť rodný klub. Dnes je z neho silná a rešpektovaná značka slovenskej extraligy s tými najvyššími ambíciami. 

Spišská Nová Ves sa aj vďaka práci bratov Rapáčovcov zaradila medzi špičku. Starší z nich, RICHARD RAPÁČ, je už päť rokov generálny manažér a klub pod jeho vedením pravidelne napreduje.

Počas jeho éry získali „Rysy" bronz, striebro a vlani sa tešili zo zisku Pohára Dušana Pašeka za výhru v základnej časti.

V Spišskej pokukujú aj po najvyšších métach. „Už len titul nás delí od skompletizovania všetkého, čo sa v profesionálnom hokeji na Slovensku dá vyhrať," hovorí Rapáč v predsezónnom rozhovore.

Keď sme sa rozprávali naposledy, vyhrali ste Pohár Dušana Pašeka po víťazstve v základnej časti. Napokon ste však už vo štvrťfinále podľahli Zvolenu. Ako ste si v klube zhodnotili uplynulý ročník a aký bol z vášho pohľadu?

Sezóna bola nezabudnuteľná. Najmä posledný zápas, kedy sme pred vypredaným hľadiskom otočili zápas proti Slovanu a následne si prevzali pohár. To zostane navždy v mojej pamäti.

Keď brat Branislav (Rapáč) spoločne s Lukášom (Vartovníkom) prevzali trofej, spomenul som si na prvoligové začiatky a celú cestu, ktorou sme prešli. Aj v televíznom rozhovore bolo vidieť, že ma premohli emócie.

Do extraligy sme vstupovali s tým, že sa ju budeme snažiť zachrániť, resp. udržať, čo najdlhšie to bude možné.

Po 5 rokoch máme v Spišskej postup do extraligy a následne bronz, striebro a pohár Dušana Pašeka. Už len titul nás delí od skompletizovania všetkého, čo sa v profesionálnom hokeji na Slovensku dá vyhrať.

Na začiatku bola našim vzorom Nitra a dnes môžeme povedať, že aj my sme menší klub, ktorý je športovo aj finančne zabezpečený, čo nás, samozrejme, nesmierne teší.

Verím, že niektorému z ostatných klubov sa skôr či neskôr podarí zopakovať našu cestu. Veľmi dobre má k tomu nakročené napríklad Martin. Je to hokejové mesto, ktoré aktuálne chýba na extraligovej mape.

Navyše, klub aktuálne vedú dobrí ľudia. Osobne sa s ními poznáme a vidno, že majú záujem robiť hokej pre ľudí, podobne ako to robíme aj my v Spišskej.

Na prvé miesto v tabuľke vtedy priviedol mužstvo tréner Vladimír Záborský, ktorého pred novou sezónou ale nahradil Peter Oremus. Prečo ste sa rozhodli pre zmenu na poste hlavného trénera?

Je to komplexná otázka, a tak sa pokúsim aj komplexne zodpovedať. Interne sme dlho premýšľali nad tým, ako posunieme Vladovu kariéru dopredu. Je to stále mladý tréner, ktorý má všetko pred sebou.

Takmer trištvrte sezóny som bol jeho asistent a som s ním na dennej báze. Vidím, ako mu na všetkom záleží, aké má plusy, ale aj mínusy a ako reaguje v určitých situáciách.

Pozíciu hlavného trénera si po výsledkoch určite zaslúžil, ale rozhodli sme sa, že najlepšie pre neho aj pre klub bude, keď bude pokračovať ako asistent.

Keď prišla možnosť angažovať skúseného trénera, akým pán Oremus nepochybne je, všetci vo vedení tímu, vrátane Vlada, sme sa zhodli, že to bude výborné rozhodnutie.

Je to iný typ kouča ako bol napríklad Vlastimil Wojnar alebo Jason O'Leary, ale pre nás je Oremus najlepšia možnosť a Vlado sa popri ňom môže veľa naučiť.

S Vladom máme podpísaný dlhoročný kontrakt a som presvedečený, že raz v budúcnosti prevezme kormidlo Spišskej ako hlavný tréner.

Kapitán tímu Branislav Rapáč po prvom tréningu pod novým koučom povedal, že to bol „najťažší prvý tréning v kariére". Čo okrem tvrdej driny priniesol tréner Oremus do kabíny Spišskej Novej Vsi?

Myslím si, že prinesie veľké množstvo skúseností, víťaznú mentalitu a možno aj taký dobrý odstup. Je to starší tréner a my všetci v klube robíme tútu prácu krátko.

Rozhodnutia, ktoré sme urobili aj v minulej sezóne, sa ukázali ako nesprávne. Najmä to, že sme sa na konci ročníka naháňali za pohárom a niektorých hráčov sme zbytočne veľmi „vytáčali".

Vyústilo to do viacerých zranení a do play-off sme šli bez piatich hráčov zo základnej zostavy, z toho dvaja boli kľúčoví. To sa neskôr s ďalšími vecami ukázalo ako jeden z najväčších faktorov, prečo sme neuspeli.

S odstupom času pripúštate, že aj vedeniu chýbali skúsenosti?

Áno, beriem to z časti aj na seba. Niektoré veci sme robili zle. Napríklad sme nedokázali odtiahnuť tlak z mužstva a pozícia favorita nám vôbec nesedela. Tých faktorov alebo bolo viac, nebolo to len o nás a trénerovi.

Vymenovali ste úspechy aj z minulých rokov. V nasledujúcom ročníku nebudú očakávania fanúšikov o nič menšie. S akými cieľmi vstúpite do novej sezóny?

Hokej nerobíme pre účasti v semifinále, finále a medaily. My ho robíme preto, lebo ho máme radi a aj nasledujúci rok si chceme hlavne užiť. Naše motto je, že dôležitejšia je cesta ako cieľ. A to hovoríme aj fanúšikom.

Hokej v Spišskej Novej Vsi je aktuálne na nejakej úrovni a stále priaznivcom pripomíname, že to nemusí trvať dlho, nech si to užívajú. Predsa len, Spišská je malé mesto a veľa faktorov sa musí skĺbiť, aby sme každý rok poskladali dobrý tím, nazbierali financie a pod.

Náš cieľ je vždy ten istý - zaručiť si miesto v play-off a baviť ľudí hokejom. Ak príde niečo navyše, sme radi. Inak sa neupierame na to, že keď nebude se-mifinále, tak to bude neúspech. U nás to tak nefunguje.

Ak sa pozrieme na súpisku tímu, s výnimkou Nerijusa Ališauskasa ste vymenili všetkých legionárov. Bol nevyhnutný takýto krok?

Túto otázku dostávam asi každý rok (smiech). Koncept našej práce so zahraničnými hráčmi je známy a nie je to žiadna novinka.

My hľadáme typy hráčov, ktorí chcú v Európe preraziť, ktorí sem idú prvýkrát a ktorí sa chcú posunúť niekam vyššie.

Naše výsledky práce s takýmito hokejistami - dvaja alebo traja sa vždy od nás presunú do lepších tímov a líg - nám potom otvára ďalšie podobné možnosti.

Takýto hráči by k nám inak neprišli. Finančne sme dosť limitovaní a s výnim-kou dvoch alebo troch hráčov za posledných päť rokov si držíme svoj štandard. Je to nutné.

Keď sa v lete s nimi rozprávame o cieľoch klubu, narovinu im povieme, že chceme, aby urobili maximum pre Spišskú a po sezóne sa môžu posunúť niekam za lepšími podmienkami.

Niektorých hráčov by sme určite radi udržali, napriklad Connora Forda, ktorý bol podľa mňa jeden z najlepších zahraničných hráčov, akí tú hrali. Ale tá téma ani nebola na stole.

On urobil najlepšiu prácu pre nás, my sme splnili jeho nároky a vybojoval si kontrakt vo Fínsku. Všetci sme boli na konci sezóny spokojní.

Úplným opakom je ale práve Ališauskas, v Spišskej nastúpi už na štvrtú sezónu. Už vlani ste spomínali, že predĺžiť zmluvu s ním bolo „takmer nemožné". Ako sa vám to podarilo aj tento rok? Našiel v Spišskej „druhý domov"?

Čo sa týka Nerijusa, má jednu nevýhodu, resp. veľkú výhodu pre nás - nie je to Kanaďan (smiech). Inak by v slovenskej extralige už dávno nehral.

Je to rodinný typ, páči sa mu Spišská, malé mesto, veľmi podobné ako u neho doma. Aj podmienky u neho nie sú až také nadštandardné ako u iných hráčov, takže vždy vieme nájsť zhodu.

Zo zahraničných hráčov azda najviac vyčnieva meno najnovšej akvizície Mathiasa Laferrièreho, ktorý do tímu prišiel priamo z AHL. Aké sú od neho očakávania?

Ja si myslím, že rozdielovým hráčom, nielen v Spišskej, ale v celej extralige by mal byť Damien Giroux. On by mal byť ten, ktorý nás bude ťahať za úspechom.

Čo sa týka Mathiasa, prišiel na poslednú chvíľu a pri ňom máme niekoľko otáznikov. Berieme ho do tímu ako centra, ale on na tejto pozícii dlhšie nehral. Sám s tým ale bol stotožnený. Som zvedavý, ako sa popasuje z touto úlohou a uvidíme, či to zvládne.

Obaja - Laferrière aj Giroux - pôsobili dlhšie vo „farmárskych tímoch" NHL. Je náročné priviesť hráčov z AHL do slovenskej extraligy?

Na konci dňa aj tak rozhodujú financie. Ako som už však spomínal, u nás je to iné. Chalanom, ktorí sa hneď nedostanú do Nemecka, Fínska alebo Česka, agenti odporučia práve Spišskú ako medzistupeň.

My sa snažíme využiť práve túto možnosť a priniesť sem hráčov, ktorí majú perspektívu hrať inde, ale ešte taký kontrakt nedostali.

Hokejistov smerujúcich z AHL do Európy je každý rok veľmi veľa a nie každý si nájde to „vysnívané" miesto. My hľadáme práve v tomto rybníku.

Nie je to v takom množstve hráčov ako „hľadať mačku vo vreci"?

Nie je to jednoduché. Keby to bolo ľahké, tak to robia všetci. Výsledky z minulosti nám ale ukazujú, že máme na to čuch a verím, že nám to vydrží čo najdlhšie.

Zároveň ale súhlasím s tým, že je veľmi náročné robiť takéto obmeny každý rok. Ale ak chceme byť konkurencieschopný, iná cesta nie je.

V minulosti chodili na Slovensko prevažne hráči z ECHL, ale v poslednom období kluby dokážu priviesť aj hokejistov z kvalitnejšej AHL a často aj bývalých hráčov z NHL. Zvýšil sa kredit slovenskej extraligy vo svete?

Jednoznačne. Slovenská extraliga zo športovej stránky napreduje míľovými krokmi. Keď si to porovnám s časmi, keď sme postúpili do extraligy, tak sa to ani nedá. Cudzinci, ktorí nastúpili v tom čase za Spišskú, by dnes vôbec nehrali.

Vidíme to aj na odchodoch hráčov, tí najlepší sa vždy niekam posunú. Slovenskú ligu pozorne sledujú aj manažéri z Česka alebo z Fínska a vidia, že keď sa hráči presadia u nás, tak budú úspešní vedieť aj v ich ligách.

Môže sa podľa vás niekedy v budúcnosti situácia otočiť? Že hráči, napríklad z nemeckej DEL, budú chcieť prísť na Slovensko a ostanú tu hrať niekoľko rokov.

Myslím si, že viac by sme sa mali zamerať na slovenských hráčov ako zahraničných. Veľmi trpíme na to, že nám chýba generácia Slovákov. Musíme sa orientovať na výchovu našich hokejistov.

To, že sem príde hráč z DELky je fajn, zdvihne to úroveň ligy, ale pokiaľ nezačnú Slováci hrať v tímoch prím, nebudú nasadzovaní do ťažkých situácií ako presilovky, napredovať veľmi nebudeme.

Takže pravidlo o zmene počtu legionárov zo sedem na šesť ste privítali.

Na jednej strane áno, na druhej zase nie. Všetkým nám to zároveň sťažuje prácu, pretože kvalitných slovenských hráčov nie je veľa a nie je z čoho vyberať.

Nie je to populárny názor, tiež som bol dlho proti tomu, ale po piatich rokoch v extralige vidím, že súťaž by mala ešte znížiť počet legionárov a na niekoľko rokov sa uzavrieť. Počas tohto obdobia vychováme Slovákov a potom ligu môžeme opäť otvoriť, nastaviť systém postup - zostup a hrať ďalej.

Aj teraz vidím, že tímy hľadajú centrov. Na trhu sú traja a všetci majú viac ako 35 rokov. Nemajú výkonnosť, ale keďže kluby nemajú kam siahnuť, tak aj o takýchto hráčov je stále záujem.

Mohli by byť prvým príkladom Košice, ktoré v novom ročníku budú hrať iba čisto so slovenským kádrom?

To rozhodnutie je extrémne, ale prispeli k tomu zrejme predovšetkým finančné dôvody. Inak by, ako každý iný klub, hľadali legionárov.

Ak sa vrátime ku kádru Spišskej Novej Vsi, zmeny ste urobili aj na brankárskom poste, lotyšského gólmana Mareksa Mitensa nahradil Denis Godla. Vkladáte do neho najväčšiu dôveru?

Pre nás je to určite podpis leta. Vnímame to tak, že s ním máme kvalitného brankára a nemuseli sme siahnuť po legionárovi. To nám dáva určitú výhodu.

Možnosť získať Denisa tu bola dlhšie, ale v minulosti sme sa nevedeli spoločne dohodnúť. Teraz urobil určité ústupky, aby mohol byť doma a my sme radi, že sa tak rozhodol.

Do tímu pribudol aj skúsený útočník Marek Viedenský. Vypýtal si ho sám tréner Oremus alebo bol vašim cieľom na prestupovom trhu?

Myslím si, že ľuďom, ktorí sledujú slovenskú extraligu, je jasné, že Marek prišiel na popud trénera Oremusa. Verí mu a ich spolupráca je dlhodobo úspešná. Myslím si, že bez trénera Oremusa by sme nemali ani najmenšiu šancu priviesť Mareka k nám do klubu.

Jeho kvality sú stále enormné, na ľade, ale aj v kabíne. Jediným otáznikom je jeho zdravie. Veríme ale, že mu vydrží, po hokejovej stránke sa o neho nebojím.

V minulej sezóne ste do tímu priviedli aj mládežníckého reprezentanta Samuela Murína, ktorý mal v Spišskej pôsobiť aj v nasledujúcom ročníku, ale klub na sociálnych sieťach v komentároch uviedol, že smeruje do USHL. Viete priblížiť jeho situáciu?

Samo už odišiel do zámoria. Cez leto sme spolu sedeli a rozprávali sa o tom, čo je pre jeho kariéru najlepšie. Je to veľmi nádejný mladý hráč a v Spišskej by určite dostal priestor, ale on sa rozhodol odísť do Ameriky.

Má tam spoluhráčov z reprezentácie, kamarátov a my sme mu v tom nechceli brániť. Prajeme mu, aby si naplnil sen. V Spišskej má trojročnú zmluvu, ktorá je teraz pozastavená, ale dvere má u nás vždy otvorené.

V príprave ste zatiaľ odohrali tri zápasy - dva ste vyhrali, ale minulý týždeň ste podľahli doma Osvienčimu. Ste spokojný so skladbou tímu a herným prejavom?

Vo všeobecnosti neprikladáme príprave veľkú váhu. Sústredíme sa predovšetkým na tréningy, kde veľakrát robíme veci ešte vo väčšej intenzite.

Chystáte pred štartom novej sezóny priviesť ešte niekoho alebo je káder nateraz uzavretý?

Máme ešte rozpracovaný príchod jedného centra. Sezónu by sme chceli začať so siedmimi cudzincami, pretože, ako som už spomínal, Laferrière nie je čistokrvý center, takže tam panuje istá obava, či dokáže hrať na tejto pozícii na požadovanej úrovni alebo sa presunie na krídlo, kde hrával v AHL a vytvorí tým konkurenciu ďalším hráčom. Pred prvou reprezentačnou prestávkou by sme to okresali.

Ak môžete prezradiť, ako je na tom klub pred začiatkom sezóny z finančnej stránky? Navýšili ste rozpočet?

Rozpočet navyšujeme každú sezónu. Keď sme vstupovali do extraligy, náš rozpočet bol približne milión eur. Odvtedy sme ho zdvojnásobili, teraz je to na úrovni dvoch miliónov eur.

Veľa bude závisieť od fanúšikov. Ak ich ten hokej bude baviť a budú na neho chodiť, podporia nás a dajú nám možnosť vyskladať stále lepší káder.

Vnímame aj podporu našich partnerov a sponzorov. V meste a okolí hádam nie je podnikateľ alebo firma, ktorá by nejakým spôsobom neprispela.

Je tu veľká hokejová komunita a bez nej by sa to nedalo robiť. Náš hokej stojí na štyroch pilieroch a keď vypadne čo i len jedna zložka, tak to spadne. Našťastie, zatiaľ to funguje veľmi dobre a ja dúfam, že to tak ostane čo najdlhšie.

Počas leta sa uskutočnila v Spišskej Novej Vsi aj rekonštrukcia štadióna. Viete priblížiť, aké zmeny nastali a ako ste s nimi spokojný?

Keby mi niekto v minulosti povedal, že v Spišskej sa bude rekonštrukovať štadión, tak by som tomu veril ešte menej ako tomu, že klub bude hrať extraligu.

Je to úžasná vec, obrovské plus nielen pre fanúšikov, mužstvo, ale napríklad aj pre mládež. Úroveň sa posúva markantne dopredu a vytvárame prostredie adekvátne 21. storočiu. Hokej v Spišskej bude vďaka tomuto kroku ešte o niečo vyššie.

Modernizácia zahŕňa naozaj veľa - ošetrenie strešnej konštrukcie, vynovené multimediálne zariadenie so vstupným turniketovým systémom, flexibilné mantinely, kompletná výmena vnútornej infraštruktúry starých kabín a vybudovanie nových šatní vrátane sociálnych priestorov, modernizácia vstupných priestorov, bufetov, toaliet pre divákov.

Ďalej je to fotovoltaická elektráreň a vzduchotechnická jednotka pre hlavnú ľadovú plochu. Fanúšikov však môžem ubezpečiť, že celá južná strana zimného štadióna bude odovzdaná k prvému domácemu extraligovému zápasu.

Zároveň môžem dodať, že pracujeme aj na ďalšom projekte opláštenia, ktorý by štadión dostal na úroveň multifunkčnej arény.

Spomenuli ste mládežnícke výbery. Viete priblížiť situáciu v jednotlivých tímoch, ktoré patria pod klub?

Mládež máme pod sebou dva roky. Odvtedy sa nám s juniorkou podarilo postúpiť do extraligy. Snažíme sa pracovať s hráčmi z okolia a vytvoriť im čo najlepšie podmienky.

Cieľom je postupne zapájať mladíkov do A-mužstva, aby sme si vychovali svojich hráčov. Aby odchovanci, ktorí si prejdú dorastom a juniorkou mali možnosť hrať seniorský hokej. Myslím si, že niektorí hráči určite dostanú priestor už v nasledujúcej sezóne.

Ale keď mládež nefungovala desaťročia na požadovanej úrovni, nedokážeme za dva roky vytvoriť hokejistov, ktorí sa uplatnia aj v extralige. To je dlhodobý proces, ktorý musí začať už niekde na základnej škole a postupne cez všetky kategórie až k seniorskému výberu.

Program pre verných fanúšikov s názvom „Hrdý rys" bude fungovať už tretí rok. Ako ho s odstupom času hodnotíte? Odzrkadlilo sa to aj na predaji permanentiek a vstupeniek?

U nás každoročne záujem o permanentky stúpa. Veľmi si dávame záležať na marketingu a budovaní hokejového podhubia. Ľudia spočiatku tomuto projektu neverili, ale teraz vidia, že sa to robí transparentne a majú z toho benefity.

Snažíme sa fanúšikov vtiahnuť do kabíny, ukázať im nejaké zákulisné veci, zaujímavosti a vidíme, že to má zmysel.