Má výnimočný talent. Sedemnásťročný obranca LUKA RADIVOJEVIČ je prirodzený líder, ktorý už v mladom veku patrí k oporám tímu. 

Syn bývalého hokejistu, Branka Radivojeviča, prekonal v minulej sezóne niekoľko štatistík a rekordov. Pre mladého hráča je to však iba malé plus v jeho rozbiehajúcej sa kariére. 

„Otec stále analyzuje moje zápasy a vraví mi, čo som urobil dobre a čo zle. Je to veľká výhoda mať za otca bývalého hokejistu. Mám pri sebe niekoho, kto mi môže poradiť,“ prezradil v rozhovore pre Sportnet. 

Počas uplynulej sezóny ste pokračovali vo švédskom klube Örebro, kde ste obhájili titul v osemnástke, pravidelne ste nastupovali v juniorke a vyskúšali si aj najvyššiu súťaž. Ako by ste ju zhodnotili? 

Sezóna bola fajn. Vo všetkých kategóriách to bolo super. Za osemnástku sme síce s niektorými chalanmi nehrali tak veľa, ale vyhrali sme titul. Na finále sme prišli všetci, pretože polovica tímu hrala v juniorke. V juniorskej lige sme mali najmladší tím. 

Možno boli niektorí chlapci nahnevaní, že sme sa vrátili na finále, pretože oni celú sezónu bojovali o finále a my sme prišli a dokončili to. Nikto to však nedával najavo a všetci sme si to užívali. Boli sme veľmi dobrý tím. 

Oslavy boli možno trochu skromnejšie, pretože sme prišli iba na niekoľko zápasov a už sme získali medailu. Bolo to iné, ale stále to bol super zážitok. 

Deň predtým sme s dvadsiatkou skončili druhí, čo bolo tiež super. 

Pôsobenie v Áčku bola pre mňa veľmi veľká skúsenosť. Som rád, že som mohol byť na striedačke a hrať niektoré zápasy. V jednom stretnutí som si zahral aj presilovú hru. 

V play-off som bol ako náhradník a mal som iba jedno striedanie. Nedá sa povedať, že by som hral. Veľmi si túto šancu vážim. Dalo mi to veľa. 

Ako vás vnímali starší hráči v kádri? 

Cez play-off sme urobili aj so staršími hráčmi dobrú partiu. Veľmi si vážim, že si ma zobrali pod ochranné krídla. 

Na záver sezóny prišiel za vami aj váš otec, Branko Radivojevič, ktorý veľmi prežíva vaše zápasy. Aká bola jeho návšteva? 

Otec prišiel na dôležité zápasy počas play-off. V juniorke sme skončili v základnej časti až jedenásty. Pozícia nebola priveľmi dobrá, ale zdolali sme prvý aj druhý tím v tabuľke. 

Na finále nás prišlo podporiť veľmi veľa blízkych ľudí. Bol plný zimný štadión, šesťtisíc ľudí, ktorí vytvorili super atmosféru. 

Nakoniec sme však prehrali s tretím tímom. Mrzí to, ale stále sme urobili veľký krok vo vyraďovacej časti.

Otec stále analyzuje moje zápasy a vraví mi, čo som urobil dobre a čo zle. Je to veľká výhoda mať za otca bývalého hokejistu. Mám pri sebe niekoho, kto mi môže poradiť. 

V juniorskej súťaži ste sa stali najproduktívnejší obranca (4 góly a 33 asistencií) vo vašej kategórii a ovládli ste aj štatistiku plus/mínus bodov. Vo švédskej najvyššej súťaži do 20 rokov pred vami nikdy nehral obranca kategórie U17, ktorý by dokázal takto produkovať. Prekonali ste i rekord v počte bodov. Vnímali ste to? 

Vedel som, že som vyhral štatistiku plus/mínus bodov. Je to pekné, že som stanovil akýsi rekord. Nie je to pre mňa však nič veľké. 

Keď som stanovil rekord, tak som dal gól proti môjmu bývalému tímu AIK Štokholm. Bolo to symbolické, pretože tam moja cesta vo Švédsku začala a tam som aj pokoril rekord. 

Cítite sa vo švédskej lige dobre? 

Áno, ich štýl hry mi celkom vyhovuje. Nemôžem na to povedať nič zlé. 

Ako ste na tom s jazykom? 

Vo Švédsku som už štvrtý rok. Prvé dve sezóny som pôsobil v tíme AIK Štokholm a väčšina tímu bolo zo zahraničia. Tam sme mali prvý jazyk angličtinu, aj Švédi rozprávali po anglicky. 

Po prestupe do Örebra som ostal jediný import a prvý jazyk je švédčina. Stále mi to však nejde do hlavy. 

Keď ste prišli do Švédska, starala sa o vás vaša teta, ktorá s vami bývala. Ako to máte s ubytovaním teraz? 

Teta bol so mnou vo Švédsku až tri sezóny a patrí jej za to veľké ďakujem. Veľmi si to vážim, že šla so mnou. Poslednú sezónu som už bol sám. Dostal som jednoizbový apartmán. Bolo to celkom fajn a mal som tam všetko, čo potrebujem. 

Teraz sa budem sťahovať do trochu väčšieho. Už je to také iné, pretože sa musím naučiť starať sa o domácnosť. 

Ako ste to zvládli? 

Zo začiatku to bolo trochu ťažšie, ale postupne som si na to zvykol a naučil sa nejaké veci. 

Viete si navariť alebo oprať? 

Už áno. Často som volal mame (úsmev). 

Podpísali ste zmluvu na ďalšie dva roky. Rozmýšľali ste aj nad zámorím?