MONCTON. Na drafte do NHL v roku 2023 si ich vybral rovnaký tím. Dalibor Dvorský a Juraj Pekarčík smerovali do St. Louis, prvý menovaný z 10. pozície, druhý zo 76. 

V minulosti sa obaja vyjadrili, že je ich snom zahrať si spolu v tíme Blues. 

Kým Dvorský si v noci na pondelok odbil debut v najlepšej lige sveta, Pekarčík na svoju príležitosť odhodlane čaká v kanadskej juniorke. 

V aktuálnom ročníku QMJHL patrí medzi najlepších hokejistov. V tíme Moncton Wildcats, ktorý suverénne ovládol základnú časť, je druhý najproduktívnejší hráč. 

V posledných 10 zápasoch nazbieral 19 bodov, celkovo ich má na konte 67. 

„So St. Louis komunikujem takmer každý týždeň, rozoberáme spolu moje zápasy. Zatiaľ sú so mnou veľmi spokojní,” hovorí v rozhovore pre Sportnet.  

Na úvod sa vrátime k MS v hokeji do 20 rokov, kde ste patrili medzi opory mužstva. Slovensko prehralo vo štvrťfinále 3:5 s Fínskom a tretí rok po sebe obsadilo 6. miesto. Ako sa spätne pozeráte na výsledok?  

Mrzí ma to stále, veľmi. Pre mňa, ale aj veľa ostatných chalanov, to bol posledný rokv juniorke. Chceli sme pre Slovensko dosiahnuť nejaký úspech, čo sa nám nakoniec nepodarilo. 

Musím priznať, že sme mali do toho dať viac. Myslím si, že naše výkony sa potom odzrkadlili aj na výsledku. 

Turnajom v Ottawe ste ukončili svoje reprezentačné pôsobenie v juniorskom hokeji. Aké spomienky si odnesiete z tejto etapy vašej kariéry?  

Dalo mi to veľa. Z hokejovej i osobnostnej stránky. Na toto obdobie mám nezabudnuteľné spomienky. Vytvoril som si tam silné priateľstvá a väzby. To sa týka chalanov, ale aj trénerov. Za to som nesmierne vďačný. 

Som hrdý na to, že som mohol reprezentovať našu krajinu na juniorských podujatiach. Verím, že raz sa nám viacerým podarí dostať sa do seniorského výberu, kde si na tieto časy zaspomíname.  

Vráťme sa ku klubovej sezóne. Pred aktuálnym ročníkom ste vymenili americkú USHL za kanadskú súťaž QMJHL (Quebec Major Junior Hockey League). Prečo ste sa tak rozhodli?  

Keďže som po sezóne podpísal profesionálny kontrakt v NHL s tímom St. Louis Blues, nemohol som ďalej pokračovať v USHL. Celú túto záležitosť riešila samotná organizácia. 

V QMJHL mal na vás práva tím Acadie-Bathurst Titan. Prečo ste teda prestúpili do Monctonu?  

V St. Louis sa rozhodli, že bude lepšie, keď mi nájdu iný tím a vymenili ma. Oni sa rozhodli pre Moncton.

Po roku v USA ste pre Sportnet hovorili, že ste si museli na tamojší život zvykať pomerne dlho. Bolo to náročné na začiatku aj v Kanade?  

Samozrejme, aj tu som si musel na začiatku zvykať, predovšetkým na iný hokej a systém. Všetko som zažíval odznova aj mimo ľadu - spoznával som rodinu, pri ktorej bývam, spoluhráčov a pod. 

Aktuálne je všetko v najlepšom poriadku, cítim sa tu veľmi dobre. Som šťastný, že tu môžem byť. 

Z domu ste odišli ako 15-ročný, keď vás angažovala Nitra. V zámorí pôsobíte druhý rok. Ako vnímajú doma, že ste v tak mladom veku odišli?  

Mama je na mňa veľmi hrdá, že som odišiel do zahraničia a rozvíjam svoj potenciál. Je veľmi šťastná z toho, že sa mi darí na ľade, aj mimo neho. 

Navyše, pre mňa je to príležitosť naučiť sa sám žiť a osamostatniť sa. 

QMJHL je viac technická liga s dôrazom na ofenzívu a tvorivosť, USHL je zase taktická a defenzívne zodpovedná súťaž. Aké rozdiely v nich vidíte vy?  

Obe súťaže sú dosť podobné. Môžem povedať, že USHL bola viac defenzívnejšia. Tu v QMJHL sa snažíme viac tvoriť hru a tlačiť sa dopredu. Podľa mňa je súťaž v Kanade aj rýchlejšia. 

V Monctone hráme nátlakový hokej s rýchlym forčekingom a to mi veľmi vyhovuje. 

Do sezóny ste vstúpili s cieľom zlepšiť sa v streľbe. Vlani ste nastrieľali deväť gólov, aktuálne ich máte na konte 24. Ako hodnotíte svoj progres v tejto hernej činnosti?  

Jednoducho povedané, začal som viac strieľať a začalo mi to tam padať (smiech). Bol to môj cieľ a som rád, že sa mi ho darí napĺňať. 

V jednom rozhovore ste uviedli, že ste nepracovali so žiadnym špecialistom na streľbu, ale pomohol vám iba tvrdý tréning. Bol práve toto kľúč k úspechu?  

Myslím si, že áno. Po každom tréningu som si pridával extra streľbu, ale zlepšil som to predovšetkým v zápase. Na ľade si viac verím a skúšam strieľať aj z miest, odkiaľ som predtým nestrieľal. 

Na tréningu som si začal počítať strely a góly a to ma namotivovalo k tomu, aby som sa pokúšal o streľbu stále viac a viac. Čím viac mám pokusov, tým je väčšia šanca, že skórujem.

Na sociálnej sieti X kolujú videá, na ktorých pripravujete spoluhráčom góly takmer do prázdnej bránky. Stále platí, že radšej si pripíšete asistenciu ako presný zásah?   

Áno. Tvorenie hry je moja doména. Teší ma to rovnako, ako keď sám skórujem. Som rád, keď môžem hráčov okolo seba robiť lepšími a pomáhať im. 

Všímam si, že videá s mojimi prihrávkami sú na internete. Vždy si to spätne pozriem a teší ma to. 

Po skončení základnej časti máte na konte 53 odohraných zápasov so ziskom 67 bodov. V posledných 10 zápasoch ste ich nazbierali až 19. Ako ste spokojný so svojimi výkonmi?  

Na ľade sa aktuálne cítim veľmi dobre. Navyše, darí sa aj tímu, takže sa nemôžem na nič sťažovať. 

Dostávate priestor v prvej formácii a hráte aj v presilovke. Akú máte spätnú väzbu od trénerov?  

V prvej formácii a presilovke hrám od začiatku sezóny. Dostávam veľký priestor. Myslím si, že sa na mňa môžu spoľahnúť a dôverujú mi. Ja sa im odvďačujem výkonmi na ľade. 

Pri pohľade na vašu produktivitu vidno, že ste body zbierali pravidelne. Čo vám pomáha byť konzistentný počas celého ročníka?  

Dobrá otázka. Asi najviac mi pomáha to, že na každom tréningu tvrdo pracujem. Snažím sa všetko robiť na sto percent. Myslím si, že predovšetkým vďaka tomu dokážem byť úspešný. 

Na konci základnej časti ste druhým najproduktívnejším hráčom tímu. Na prvom mieste je váš spoluhráč z útoku Caleb Desnoyers, ktorý môže byť v prvej desiatke draftu 2025. Ako hodnotíte spoluprácu s ním?  

Je to super chalan. Rozumieme si, či už z hokejovej, ale aj z ľudskej stránky. Našli sme si spolu chémiu. 

Povedal by som, že celý tím funguje ako veľká rodina. Mám tu veľa priateľstiev, všetci spolu dobre vychádzame. Vôbec mi neprekáža, že tu nemám Slováka alebo Čecha. 

Keď ste spomenuli Slovákov, v lige ich pôsobí niekoľko. Prednedávnom nám Marián Studenič v rozhovore povedal, že hrať proti krajanom ho motivuje. Máte to rovnako aj vy?  

Áno, určite (smiech). Aj ja chcem byť lepší ako ten druhý Slovák v súperovom tíme. 

Spolu s tímom Moncton Wildcats ste s predstihom vyhrali základnú časť. S akými cieľmi vstúpite do play-off?  

S tými najvyššími. Chceme vyhrať celú súťaž QMJHL, následne sa dostať do finále kanadských junioriek a vyhrať Memorial Cup. 

Od začiatku sezóny sme nastavení tak, že ideme vyhrať ligu a pohár. Každý deň sa na to sústredíme, máme profesionálny prístup a snažíme sa byť lepší ako ostatné tímy. 

Ako sme spomenuli, v roku 2023 vás do NHL draftoval tím St. Louis Blues. Komunikovali ste so zástupcami klubu počas ročníka? Ako vnímajú vaše výkony?  

S tímom Blues komunikujem takmer každý týždeň, rozoberáme spolu moje zápasy. Som rád, že mám od nich spätnú väzbu. Radia mi, na čom mám ešte zapracovať a čo mám zlepšiť vo svojej hre. 

Zatiaľ sú so mnou veľmi spokojní. Aj mne sa hrá oveľa lepšie, keď viem, že ma sledujú a pomáhajú mi vo všetkom. 

Čo by ste mali podľa organizácie ešte zlepšiť vo svojej hre?  

Na začiatku ročníka to bolo predovšetkým o streľbe, aby som ju využíval viac. Teraz, ku koncu základnej časti, mi pripomínali, aby som sa viac tlačil do bránky a bol dravý za pukom. 

Samozrejme, stále sa musím zlepšovať aj v defenzívnej činnosti.  

Prirodzeným vývojom pre mladých hráčov po skončení v juniorke je presun do AHL. Asi je na to ešte priskoro, ale rozprávali ste sa s tímom o tom, kde budete pôsobiť v budúcej sezóne?  

Mali sme už rozhovory o tom, kde by som mal hrať. Kým to nie je oficiálne, zatiaľ si to nechám pre seba. Chcem čo najlepšie dokončiť tento ročník a potom sa uvidí. 

V reprezentácii tvoríte zohratú dvojičku s Daliborom Dvorský. Boli ste s ním v kontakte počas sezóny?  

Navzájom sa sledujeme. Sme v spoločnom kontakte, niekedy si napíšeme alebo zavoláme. Sme dobrí kamaráti. Okrem neho sledujem aj ostatných priateľov z reprezentácie. 

Ako ste sa dozvedeli o jeho debute v NHL?  

Správu o tom, že nastúpi, som vedel medzi prvými. Deň predtým som s ním volal. Smiali sme sa na tom, že by konečne mohol dostať šancu v NHL. Hneď večer mi písal, že ho povolali do prvého tímu. Bol som mimoriadne rád. 

Sledovali ste zápas St. Louis – Nashville, v ktorom Dalibor debutoval v najlepšej lige sveta?  

Áno, nemohol som si to nechať ujsť. Veľmi sa mi páčil jeho pohyb na ľade, aj tá prihrávka v presilovke, po ktorej Blues skórovali. 

Hral s pokojom, bolo vidno, že zápas si užíva. Som veľmi rád, že sa mu to takto podarilo. 

Výkonmi na juniorskom šampionáte ste zaujali aj generálneho manažéra seniorskej reprezentácie Miroslava Šatana. Uvažovali ste o tom, že by mohla prísť pozvánka aj z „áčka”?  

Hrať za seniorskú reprezentáciu je jednej z mojich snov, už odmalička. Samozrejme, teraz sa sústredím na klubové povinnosti a chcem tímu pomôcť dostať sa v play-off čo najďalej.

Ak by sme sa dostali do finále Memorial Cupu (22. máj - 1. jún 2025) prípravu v reprezentácii, bohužiaľ, nestihnem. 

Na ľade aj pri rozhovore pôsobíte sebavedomo. Ako vám v tomto smere pomohol mentálny kouč, s ktorým spolupracujete?  

Práca Michala Kopčana je pre mňa veľkým prínosom, nemôžem si ho vynachváliť. Som veľmi vďačný, že s ním môžem spolupracovať. 

Pripravuje ma na zápasy, na ťažké momenty a aj keď sa mi príliš nedarí, tak ma povzbudí a snaží sa nastaviť ma na pozitívnu vlnu. V mojej kariére, ale aj v živote, hrá veľkú úlohu. 

Ako vlastne vyzerá „tréning” s mentálnym koučom?   

Každý mesiac spolu telefonujeme a rozoberáme, ako sa cítim. Riešime spolu všetky veci. Nie len hokej, ale aj môj osobný život. 

Odporučili by ste takýto typ tréningu aj svojim rovesníkom?  

Určite. A nielen rovesníkom. Podľa mňa je to pre športovca nevyhnutná vec. Mne osobne to veľmi pomohlo. Naučil som sa, ako v určitých fázach reagovať. 

Okrem mentálneho tréningu robíte aj dýchaciu metódu Wima Hofa. Podobné veci využívajú najmä skúsení športovci, aby si predĺžili kariéru. Nie je bežné, že 19-ročný tínedžer sa zaujíma o takéto veci. Prečo sa popri hokeji orientujete aj na, povedzme, nezvyčajné tréningové metódy?  

Snažím sa robiť to, čo ostatní nerobia. V každej veci, ktorú vykonávam, sa snažím nájsť to pozitívne, aby to bolo v môj prospech. 

Vždy, keď vidím niečo podobné, čo by mohlo zlepšiť môj život a v čom vidím potenciál, tak to skúsim. Naštudujem si o tom potrebné informácie a snažím sa to aplikovať. 

Čo sa týka dýchania, pred zápasom mi to vždy pomôže dostať sa do momentu, do ktorého potrebujem. 

Viem sa vžiť do toho pocitu, ako sa budem cítiť na ľade, čo spravím dobre a čo môžem urobiť lepšie ako minule. Myslím pri tom pozitívne a pomáha to. 

Čo ešte robíte preto, aby ste sa zlepšili z fyzickej a psychickej stránky?  

Pred spaním sa snažím nepoužívať mobil, ale radšej si prečítam knihu. Okrem toho si dávam aj červené okuliare na blokovanie modrého svetla. 

Po skončení aktuálneho ročníka vás čaká ešte jedna povinnosť - maturita. Ste úspešní rovnako v škole ako v hokeji? 

Pred týždňom som bol doma, aby som mohol absolvovať písomnú časť maturity. Dúfam, že to dobre dopadlo (smiech). 

Teraz sa chcem sústrediť na hokej a ústnu časť si dokončím neskôr. Mám na to tri roky, ale budem sa snažiť urobiť to ešte tento rok.