V drafte si ho v 3. kole z celkovo 71. miesta vybral klub Buffalo Sabres. V NHL odohral 842 zápasov, v ktorých strelil 51 gólov a pridal 202 asistencií.

V profilige hral aj za Carolinu Hurricanes, Los Angeles Kings, Edmonton Oilers a Dallas Stars. Stanley Cup mal na dosah v sezóne 2019/2020, keď v drese Dallasu podľahol až vo finále Tampe Bay Lightning 2:4 na zápasy.

Vždy, keď mohol, prišiel pomôcť aj národnému tímu. Slovensko reprezentoval na 8 svetových šampionátoch (2008, 2009, 2010, 2012, 2013, 2016, 2018, 2019) a dvoch olympiádach (2010, 2014). Na MS 2012 sa tešil zo striebra.

ANDREJ SEKERA ukončil kariéru pred dvoma rokmi. V MVP Talkshow, v ktorej bol hosťom Stanislava Benčata, povedal viac o tom, čo robí teraz, aj priblížil fungovanie NHL.

Už sú to dva roky, čo nehrávaš hokej. Ako sa máš? Si sa tak trošku rýchlo vytratil, chýba ti to?

Mám sa dobre, som zdravý a mám taký klasický život okolo domu, deti a trocha si zašportovať. Áno, vytratil som sa, pri poslednej sezóne mal syn zdravotné problémy, tak som prehodnotil svoje priority a bol najvyšší čas zbaliť kufre a ísť domov. Pár týždňov som si zvykal aj na slovenské pomery a kultúru.

Teraz mám úplne iný režim. Zobudím sa ráno o piatej, sebe aj Katke spravím zelerovú šťavu, vyvenčím psa, prichystám deti a vozím ich do školy. Postupne si na to zvykám, lebo počas kariéry som mal jeden svoj režim, ale teraz je to úplne o niečom inom.

O piatej ráno si vstával aj počas kariéry?

Ja som bol vždycky taký ranný typ. A keď máš dve deti, tak tie sa ťa nepýtajú, čo si robil včera a musíš s nimi vstávať skoro ráno.

Sleduješ aj výsledky klubov a Slovákov v NHL?

Sledujem všetky kluby, ale samozrejme viac tie, v ktorých som hrával, pozerám viac. A potom aj chalanov, ak hrali, tak ako sa im darilo.

Nachádzaš si po kariére nejaký biznis alebo prácu? Vidíš sa možno o pár rokov aj pri hokeji?

Určite si niečo treba nájsť, aby ma mole nežrali. Z každého rožku trošku. Mám nejaký biznis a potom sa motám aj okolo domu. Momentálne sa pri hokeji nevidím, ale možno, keď mi deti trošku odrastú, tak sa k nemu vrátim, lebo som ho robil celý život.

Je teda hokej tvojou súčasťou? Keď sa s niekým rozprávaš, stále sa motáte okolo hokeja? Pýtajú sa ťa na historky? Je to otravné alebo príjemné?

Práveže to obdobie už prešlo. Tí, čo ma poznajú, tak poznajú všetky historky a sem tam rozoberieme slovenskú alebo českú extraligu, ale čo sa týka mojej strany, tak to už prešlo.

Na čo sa teraz najradšej pozeráš? Slovenské zápasy alebo si v noci zapneš NHL?

Ja som nikdy nebol taký typ, že by som v telke pozeral hokej. Maximálne, keď sú majstrovstvá sveta, tak si pozriem, keď hrajú naši. Pozriem si maximálne dobrý zápas v Lige majstrov alebo nejaký dobrý tenis, ale telku veľmi nezapínam aj kvôli deťom.

Poďme teraz k hokeju. Začnem zaujímavosťou, ktorú som našiel. Tri najväčšie kanadské generačné talenty za posledných 30 rokov sú Sidney Crosby, Connor McDavid a Connor Bedard. Majú niečo spoločné so Slovenskom. Vieš, čo to je?

Netuším. (smiech)

Každému nahral na prvý gól Slovák. Crosbymu nahral Žigo Pálffy, ty si nahral McDavidovi a Taylor Hall, ktorého mama je Slovenka, nahral Bedardovi. Prejdime ale k McDavidovi. Aký bol? Od prvého dňa si videl, že tento chalan je inde?

Od prvého tréningu bolo vidno, že bude veľký talent, jemu ruky a nohy išli stále. V rýchlosti dokázal zastaviť a zmeniť smer bez ryhy v ľade. Korčuľoval s úplnou ľahkosťou.

Ako si vnímal to, že mu už od jedenástich rokov vraveli, aký bude talent. Prirovnávali ho už vtedy ku Gretzkému.

Tak na ňom to bolo hneď vidno. Rodičia tiež museli spraviť kus práce pri výchove, neviem, či mali nejakého mentálneho kouča. V Kanade to je vždy takto 'vyhajpované', tam sú univerzitné ligy a MS do 20 rokov a zrazu si už pri mužoch, ani nevieš ako. On je veľmi skromný a pokecá s každým, nemal o sebe nikdy také ego reči o tom, aká je superhviezda.

Stávalo sa ti na tréningoch, že ti v dojazdoch 'zlomil členky'? Milujem tie videá, keď cez štyroch prešiel s takou ľahkosťou.

Tréneri nám vždycky hovorili, že musíme ísť do každého útočníka na telo, aby nám neušiel. Avšak proti takýmto hráčom ako on a Nathan MacKinnon sa to nedalo, hneď nám ušli. Snažil som sa ho tak pozične vykryť a keď trošku rozmýšľaš, tak ho vieš aspoň trochu ubrániť.

Každá generácia má svoju hviezdu, ktorá vedľa seba potrebuje parťáka. Tým jeho je Leon Draisaitl. S ním to asi tiež bola príjemná spolupráca, či?

On vie aj po česky, keďže jeho otec je Čech a trénoval v Prahe a na leto chodí často domov. On možno nemal takú rýchlosť ako Connor, ale mal svoje kvality a pripomína Pavla Datsyuka. Má silný sklz a je silný na puku.

Aj ste si s Leonom pohovorili česko-slovensky?

Väčšinou sme hovorili po anglicky, on po česky vie len pár slov a tiež nie až tak plynule.

Ty si mal celkom šťastie na to, že si hral vo veľkých kluboch a s veľkými hráčmi, na koho najradšej spomínaš?

Najkrajšie spomienky mám na začiatok, keď som sa dostal do NHL a boli tam hráči ako Chris Drury, Thomas Vanek, Ryan Miller či Maxim Afinogenov.

Ako dlho v NHL trvá, kým sa mladý chalan oťuká, aby do toho celého kolobehu nabehol?

Záleží na tom, či ideš do NHL z kanadských junioriek. V nich je už na to taká príprava. Preto si myslím, že títo chlapci sa aklimatizujú stokrát rýchlejšie ako nejaký Európan, ktorý tam príde prvýkrát a zvyká si na všetko. Ale netrvá to dlho. Musíš sa len trénerom ukázať dobrými výkonmi.

Začiatkom kariéry hráča je samozrejme draft. Bolo ti jedno, ktorý tím ťa draftuje, alebo si si v hlave hovoril, že niekde konkrétne by si chcel ísť?

Ja som len chcel byť draftovaný, nezáležalo mi na tom, kam pôjdem. Mojím snom bolo hrať v NHL. Je to rozdelené, že 150 hráčov mimo zámoria a 150 z Ameriky. A z týchto 300 sa zostaví prognóza, z nich by malo byť draftovaných aspoň 80 percent.

Teba draftovalo Buffalo, prirástlo ti hneď k srdcu?

Bolo to veľké mesto, mal som všetko, čo som potreboval. Počasie bolo v osemdesiatich percentách zamračené. Buď pršalo, alebo snežilo. Ale to som neriešil, hral som tam hokej a to ma bavilo najviac.

V Buffale ťa trénoval Lindy Ruff. To si si prešiel celkom peklíčkom, však?

On bol taký svojský a časom som zistil, že musím byť mentálne silnejší. Pred OH vo Vancouveri som neodohral ani jeden zápas, tak som šiel za generálnym manažérom, že by som chcel odohrať aspoň posledných päť zápasov. Zavolal si ma tréner, že jasné, dá mi dva-tri zápasy. Samozrejme, že mi nedal ani jeden. A na OH som sa ukázal v dobrom svetle.