BRATISLAVA. Keď v roku 2016 ukončil profesionálnu hokejovú kariéru, dostal prácu snov. Bývalý slovenský reprezentant Miroslav Zálešák prijal novú výzvu. 

Podpísal zmluvu s klubom NHL Colorado Avalanche a menovali ho do funkcie profesionálneho skauta pre oblasť Európy a NHL. Prácu vykonáva dodnes a vlani sa tešil s klubom zo zisku Stanleyho pohára. 

Do tajomstva hľadača talentov zapojil i svojho syna Alexa. „Niekoľkokrát som ho zobral na skautské tripy. Neskutočne sme si to užili. Sledovali sme spoločne hráčov,“ povedal štyridsaťtriročný bývalý útočník. 

„Videl som z opačnej strany, ako to vníma. Hovoril mi, čo si všetko ako skaut všíma a čo je podstatné. Snažím sa tieto detaily zapracovať do mojej hry. Nie je to najľahšie,“ doplnil ho syn. 

Chcel od neho góly

Alex Miroslav Zálešák patrí do talentovanej generácie z ročníka 2006. Aj on sledoval svojho otca v jeho hokejovej kariére a vyrastal s hokejkou v ruke. 

„Otec ma zobral v Skalici na verejné korčuľovanie, kde som spravil prvé krôčiky na ľade. Okamžite sa mi to zapáčilo. Chodieval som za ním do šatne, keď hral hokej. Poznal som veľa hokejistov. Ako malé dieťa som im hovoril ‘Čau, kamarát‘. Teraz ich zdravím ‘Dobrý deň‘,“ usmial sa šestnásťročný mladík. 

Rodičia mu však ukázali všetky športy. Nechceli ho do ničoho tlačiť. 

„Vyrastal v hokejovom prostredí. Rozhodol sa pre hokej, pretože to videl každý deň doma. Nepotreboval som ho vôbec špeciálne motivovať. Našiel lásku k tomuto športu a hrá ho dodnes. Sníval som, že budem mať syna hokejistu ako každý hokejový otec,“ uviedol Zálešák starší.

Syn hrá na rovnakej pozícii ako otec. Obaja sú útočníci. „Motivoval ma otec. Vždy chcel odo mňa, aby som dával góly,“ prezradil. 

Rady si spätne rekapituluje

Mladík hokejovo vyrastal v Skalici, kde ho jednu sezónu trénoval i otec. 

„Zaregistrovali ho ako asistenta trénera, ale v skutočnosti bol na dvoch zápasoch. Keď nebol v zahraničí, tak bol s mužstvom na tréningoch. Bol som vždy veľmi rád, keď bol s nami na ľade. Priniesol so sebou pozitívnu energiu. Nerobil medzi hráčmi žiadne rozdiely. Musím však priznať, že na mňa bol vždy tvrdší ako na ostatných. Chcel odo mňa to najlepšie,“ povedal Alex. 

„To si vymyslel,“ zasmial sa otec. 

„Je to iné, keď je na ľade syn. Snažil som sa ho brať ako súčasť jedného mužstva. Bola to zaujímavá skúsenosť,“ dodal vzápätí. 

Bývalý reprezentant neustále odovzdáva svoje bohaté skúsenosti a snaží sa pomôcť synovi na ľade i mimo neho. „Až keď som skončil s hokejom, vidím, aké chyby som robil v mladosti.“

Otec mal však pocit, že jeho rady spočiatku nepadli na úrodnú pôdu. „Inak sa dohovára desaťročnému chlapcovi a inak šestnásťročnému. Teraz cítim od neho aj spätnú väzbu. Komunikácia je iná ako pred dvoma rokmi,“ vysvetlil. 

„Vždy mi chcel iba dobre. Niekedy som to bral viac ako kritiku. Keď sa na to teraz spätne pozriem, viem, že mi chcel iba pomôcť. Všetky rady, čo mi hovoril si rekapitulujem,“ priznal Alex. 

Otcova kópia, ale pracovitejšia

Skalica je malé mesto a meno Zálešák neuniklo hokejovej verejnosti. „Nie je to jednoduché. Má to výhody i nevýhody. Meno sa spája aj s tlakom, pretože bude chcieť byť lepší ako otec. Nastavil si však, že hokej je jeho život a kariéra,“ uviedol otec. 

„Vidím to z oboch strán. Má to aj plusy i mínusy. Pozitívne hodnotím, že mám určité príležitosti skrz jeho meno. Usilujem sa však, aby som si vytvoril vlastnú cestu. Negatívne vnímam, že ma ľudia porovnávajú s otcom. 

Snažím sa to vytesniť a pracovať s tlakom, ktorý na mňa ľudia vytvárajú. Mám mentálneho trénera. Myslím, že mi to väčšie problémy nerobí a dokážem sa s tým vyrovnať. Uvidím, aké to bude v budúcnosti. Určite to bude ťažšie a ťažšie,“ doplnil mladík. 

Talentovaný útočník má však vlastnosti, ktoré ho od otca odlišujú. „Je veľmi pracovitý, sebavedomý, dravý a cieľavedomý. Je veľmi živý, ani chvíľu neobsedí. Vie, čo chce a ide si za tým. Je to najväčší rozdiel medzi nami. Myslím, že ja som taký nebol,“ vyzdvihol. 

V čom sa obaja podobajú? 

„Veľa známych alebo bývalých spoluhráčov mi povedalo, že je moja kópia a korčuľuje podobne ako ja,“ zasmial sa bývalý reprezentant. 

Odchod v mladom veku 

O tom, že Alex ide tvrdo za svojim cieľom, hovorí aj fakt, že v pätnástich rokoch odišiel do Švédska. S otcom sa vybrali na týždňovú skúšku na sever Európy. 

„Bol sa ukázať v dvoch kluboch – vo Švédsku a vo Fínsku. Páčilo sa mi tam. Tréneri boli výborní. Vybral som si nakoniec švédsky klub kvôli ľuďom, pretože Fíni sú viac uzavretí. Naopak, Švédi viac otvorení,“ opísal mladík. 

Prvú cestu do klubu MoDo Hockey absolvovali spoločne. 

„Strávil so mnou prvý týždeň, pomohol mi všetko vybaviť, zoznámiť sa s mestom a usadiť sa. Keď odišiel, zostal som sám. Niekedy je to náročné, pretože si varím i periem. Už som si však zvykol,“ pokračoval. 

Z odchodu mali rodičia obavy. „Nevedeli sme, či to zvládne. Sme však na neho nesmierne hrdí, že sa s tým popasoval. Samozrejme, že sme ho navštevovali. Boli sme tam tri alebo štyrikrát,“ povedal Miroslav Zálešák. 

Mama na telefóne