BRATISLAVA. Pamätníci spomedzi fanúšikov dodnes hovoria o nezabudnuteľnom zážitku. Aj po desaťročiach si dokážu spomenúť na detaily.

Kde sedeli alebo stáli v hľadisku, kto si ako počínal na ihrisku, alebo prečo ich nechceli zo školy pustiť na futbal.

Pred 50 rokmi nastúpilo Československo v kvalifikácii majstrovstiev Európy 1976 vo futbale v Bratislave proti Anglicku. O zápas bol nebývalý záujem.

Podľa dobových médií ho chcelo naživo vidieť až 150-tisíc ľudí. Napokon sa ich v stredu 29. októbra 1975 tiesnilo na tribúnach Tehelného poľa vyše 50-tisíc. Ale nevideli takmer nič.

VIDEO: Podcast Nostalgia

Vo Wembley 0:3

Na Slovensku sa koncom 60. rokov minulého storočia sformovala silná generácia futbalistov. Slovan Bratislava získal v roku 1969 po víťazstve nad FC Barcelona vo finále Pohár víťazov pohárov a Spartak Trnava v tom istom roku dokráčal až do semifinále Európskeho pohára majstrov (predchodca Ligy majstrov).

Na majstrovstvá sveta 1970 do Mexika odcestovalo až 17 slovenských futbalistov, ale československé mužstvo vedené trénerom Jozefom Markom doplatilo na krátku aklimatizáciu a prehralo všetky tri zápasy v skupine.

Ďalšie dva pokusy prebojovať sa na veľký turnaj Čechom a Slovákom nevyšli. Nasledujúcu možnosť dostali v kvalifikácii ME 1976.

Československo vyžrebovali do I. skupiny s favorizovaným Anglickom, Portugalskom a Cyprom. V úvode kvalifikácie prehral výber Václava Ježka (hlavný tréner) a Jozefa Vengloša (asistent) na londýnskom Wembley s Angličanmi jasne 0:3.

Potom však doma jasne zdolal Cyprus 4:0 a Portugalsko dokonca 5:0 a pred odvetným súbojom proti Anglicku bolo jasné, že prípadná výhra by výrazne zvýšila šance na postup.

Aj vtáci chodili pešo

Hostia po príchode do Bratislavy hýrili sebavedomím. Anglicko tiež chýbalo na EURO 1972 aj na MS 1974 a veľmi sa chcelo vrátiť medzi elitu.

Manažér Don Revie prezradil na letisku dva dni pred zápasom zloženie základnej jedenástky a novinárom porozdával obálky s charakteristikou jeho hráčov v angličtine a češtine. Lenže Angličania si do Bratislavy doviezli okrem dobrej nálady aj typické londýnske počasie.

Už pred zápasom bolo jasné, že na hráčov i fanúšikov čakajú veľmi náročné podmienky. Futbalisti sa strácali v hustom bielom opare, ktorý sa vznášal nad hracou plochou. Komentátor televízneho priameho prenosu Karol Polák vtedy vypustil do éteru hlášku ktorá zľudovela: „Na ihrisku je taká hmla, že aj vtáci chodia pešo.“

„Z lavičky som videl trochu viac ako kolená hráčov, len keď sa niekto mihol pri nás. Bola otázka času, kedy zvíťazí zdravý rozum a zápas sa ukončí. Ten deň nebol určený, aby sme nad Angličanmi vyhrali,“ vysvetľuje v podcaste Nostalgia Alexander Vencel st., náhradný brankár v zápase.

Opora Slovana Bratislava tvorila v reprezentácii dlhé roky brankársku dvojičku s Ivom Viktorom z Dukly Praha.

„Nikdy predtým a ani potom som nič podobné nezažil. Bol to šok. Netušil som, čo sa dialo na druhej polovici ihriska, nebolo vidieť vôbec nič,“ hovorí do telefónu 83-ročný Viktor.

„Po výkope anglického brankára som utekal tam, kde bežali všetci, lebo som tušil, že by tam mohla byť lopta.

Priznám sa, že si z toho zápasu veľa nepamätám, lebo po jednom rohovom kope som dostal taký úder do hlavy, že som o sebe nevedel. Prebral som sa poriadne až v šatni a pýtal som sa spoluhráča, ktorý sedel vedľa - už neviem, kto to bol - či je polčas.

Možno som stratil na chvíľu aj vedomie, ale bál som sa priznať, lebo na druhý deň by som nehral,“ pridá spomienku Ladislav Jurkemik, v tom čase iba 22-ročný obranný pilier československého tímu.

Po 17 minútach taliansky rozhodca Alberto Michelotti po porade s delegátom zápas predčasne ukončil. Verdikt znel: stretnutie sa zopakuje na druhý deň o 14.00.

Fanúšikov velebil aj tréner

Tisícky fanúšikov, ktorí pricestovali do Bratislavy z rôznych kútov Československa, stáli pred dilemou: Kde strávia noc.

Podľa spomienok priamych aktérov časť fanúšikov prespala v kempe na Zlatých pieskoch, niektorí na železničnej stanici, ďalší v zájazdových autobusoch, ktorými pricestovali, alebo aj pod holým nebom pri ohníkoch na parkovisku v blízkosti štadióna. Našli sa aj ochotní a podnikaví študenti, ktorí ponúkli svoje izby na internátoch.

Deň D teda nadišiel vo štvrtok. Tehelné pole ožiarilo slnko, na tribúnach bolo opäť plno.

„V šatni sme mali tabuľu, na ktorej bolo znázornené ihrisko a tam, kde čiara oddeľovala našu polovicu, napísal tréner Ježek motivačné krédo: Jen přes moji mrtvolu (Len cez moju mŕtvolu),“ spomína Jurkemik.

„Tréner Jožko Vengloš vyžadoval, aby sme sa pred zápasom riadne zapotili. Všetci, aj náhradníci. A keďže na ihrisko sa vtedy mohlo vojsť len štvrťhodinku pred zápasom, tak sme lietali v útrobách štadióna po chodbe a cvičili sme, kým Angličania sa len prechádzali.

Vyžarovalo z nás veľké odhodlanie, povzbudzovali sme sa, že sa im za žiadnu cenu nepoddáme,“ opisuje dianie pred zápasom Alexander Vencel.

Angličania viedli po góle Micka Channona, ale tesne pred koncom prvého polčasu Zdeněk Nehoda vyrovnal hlavou po rohovom kope Mariána Masného na 1:1 a krátko po začiatku druhého polčasu sa Dušan Galis vrhol hlavou do Masného centrovanej lopty a strelil víťazný gól.

Ľavý obranca Angličanov Ian Gillard, ktorého zopárkrát vyzvŕtal Marián Masný, si už v reprezentácii viac nezahral.

Angličania po druhom inkasovanom góle niekoľkokrát domácich zatlačili, ale československý tím odolal.

„Fanúšikovia nám vtedy veľmi pomohli, hnali nás dopredu. Tá masa ľudí nám dodala takú energiu, že sme necítili únavu. Dôležité bolo, že sme po druhom góle hrali zodpovedne a koncentrovane.

Tréner Ježek nám vždy prízvukoval, aby sme boli profesionáli. V reprezentácii sme sa veľa naučili. A najmä sme si verili - aj proti silným súperom,“ hovorí Jurkemik.

VIDEO: Góly zápasu ČSSR - Anglicko 2:1 v roku 1975

Poklonu fanúšikom vystrúhal po zápase aj tréner Václav Ježek. „Také obecenstvo, ako v Bratislave, som ešte nezažil. Mohlo by byť vzorom pre naše ostatné štadióny,“ vravel po zápase novinárom.

Angličania po prehre lamentovali

Korešpondent britskej BBC po prehre citoval trénera Angličanov, ktorí sa sťažoval na tvrdosť domácich futbalistov.

„Don Revie po zápase povedal, že „toľko provokácií nevidel ani vo veľmi emotívnom zápase Anglicka proti Argentíne na MS v roku 1966“.

Domáci hráči podľa neho okopávali, udierali a strkali do anglických hráčov po celom ihrisku a pri každej príležitosti sa púšťali do polemiky s talianskym rozhodcom Michelottim.

Napriek hanebným scénam na ihrisku dostal červenú kartu iba československý náhradný brankár Alexander Vencel, ktorý sedel na striedačke,“ referoval z Bratislavy.

Brankár Vencel prízvukuje, že vždy sa snažil byť na ihrisku korektný a slušný a červenú kartu z pamätného zápasu považuje za škvrnu na kariére. Čo sa vtedy udialo?

„S Kolomanom Göghom sme boli dobrí priatelia aj mimo ihriska. Pán tréner Angličanov už nespomenul, že Kevin Keegan rozrazil Kolovi nos, až mu z neho striekala krv ako gejzír. Stalo sa to zopár metrov od lavičky.

Kolo o sebe po údere do tváre nevedel, kričal som preto na nášho lekára a maséra, čo nejdú za ním, ale oni čakali na pokyn rozhodcu. Tak som vstal a vbehol som na ihrisko, kde som sa k nemu sklonil a otočil som ho, aby zmenil polohu.

V tom som pocítil, ako ma asistent rozhodcu ťahá za kabát. Tak som sa na neho obrátil so slovami: Počuj, ty makarón, nevidíš, čo sa tu deje? Jediné, čo rozumel, bolo slovo makarón, ale to stačilo na to, aby podišiel k hlavnému Michelottimu a ten ma vylúčil,“ opisuje Vencel.

Zápas sledoval ďalej z okraja hracej plochy, kde sa zamiešal medzi usporiadateľov a o chvíľu tŕpol, keď videl ako sa Keegan zrazil s brankárom Viktorom. „Pri pomyslení, čo by sa stalo, keby Viktor nemohol ďalej chytať, ma oblial studený pot. Ale napokon to on, aj celý tím, ustáli,“ hovorí.

Po zápase ho známy futbalový funkcionár Rudolf Baťa doviedol do kabíny rozhodcov, aby im všetko vysvetlil, ospravedlnil sa a vyhol sa vyššiemu trestu. Lenže rozhodca Michelotti ani netušil, že vylúčil náhradného brankára.

„Myslel si, že som usporiadateľ. V zápise o stretnutí uviedol, že mi udelil červenú kartu za vbehnutie na ihrisko v snahe pomôcť spoluhráčovi. Žiadny vyšší trest som už nedostal.“

Jurkemik oponuje, že proti Angličanom určite nehrali tvrdšie ako súper. „Keď proti nám nastupovali hráči z veľkých futbalových krajín, asi si mysleli, že sa pred nimi skloníme. Ale táto partia taká nebola. My sme boli rozhodnutí, že im nedáme dýchať nešetrili sme krokmi a to sa im nepáčilo.“

Dráma na Cypre, ešte pred zápasom

Nádej žije! písal po pamätnej výhre nad Anglickom denník Československý sport. Už o dva týždne neskôr tím ČSSR remizoval v Porte s Portugalskom 1:1.

„Portugalci chceli veľmi vyhrať, s bodom sme boli spokojní. Pamätám si, že pri odchode z ihriska po nás diváci hádzali kamene, takže sme si museli kryť hlavy,“ krúti hlavou Jurkemik.

Keďže v Portugalsku remizovalo aj Anglicko, bolo jasné, že víťazstvo na Cypre v poslednom zápase zabezpečí československému tímu prvenstvo v skupine.

„Iné ako víťazstvo ani neprichádzalo do úvahy. Vedeli sme, že máme životnú šancu,“ vysvetľuje Jurkemik.

Československo si už v prvom polčase vypracovalo komfortný trojgólový náskok. „Žiadne oslavy sa však nekonali. Už o tri dni nás čakali zápasy v lige a tréner Ježek nám ani nedovolil okúpať sa v mori,“ dodá Jurkemik.

Napínavejší než zápas bol skôr prílet na Cyprus.

„Nič podobné sme nikdy predtým nezažili. Kapitán nás varoval, že nám hrozí turbulencia. Už sme boli tesne nad pristávacou dráhou, keď lietadlo z nej sfúklo preč.

Kapitánovi sa našťastie podarilo opäť nabrať výšku a pristáli sme na druhý pokus. Nehanbím sa to povedať, ale s Lacom Jurkemikom sme sa vtedy chytili za ruky a čakali, čo bude,“ pousmeje sa Alexander Vencel.

Prvenstvo v kvalifikačnej skupine ešte neznamenalo postup na finálový turnaj majstrovstiev Európy. Osem víťazov totiž vytvorilo štyri dvojice vo štvrťfinále play off.

VIDEO: Štvrťfinále play off ČSSR - Sovietsky zväz 2:0

Československo v ňom nastúpilo proti Sovietskemu zväzu a vyradilo ho po výsledkoch 2:0 (v Bratislave) a 2:2 (odveta v Kyjeve), tri zo štyroch gólov strelil Jozef Móder.

Až potom sa mohla partia trénerov Ježka a Vengloša chystať na európsky šampionát do Juhoslávie, kde dosiahla najväčší úspech v histórii československého futbalu.

„Tvorili sme veľmi dobrú partiu. V mužstve mali prevahu slovenskí futbalisti, čo bolo prirodzené, lebo slovenské kluby - Slovan, Inter, Trnava či košické tímy - hrali vtedy v lige prím. Myslím, že pod vedením dvojice trénerov Ježek a Vengloš naša generácia dozrela. To, že sme napokon získali titul majstrov Európy nebola náhoda,“ tvrdí Ivo Viktor.