Hovorí sa, že nikto nie je doma prorokom. Ani tréner ZDENKO FRŤALA nie je výnimka, keďže väčšinu trénerskej kariéry prežil v Česku.

V minulosti urobil nečakaný ťah, keď po postupe s druholigovým Hradcom Králové do najvyššej súťaže presedlal na kariéru mládežníckeho kouča. Jeho tímu sa darí lákať divákov na štadión napriek slabším výsledkom.

Nedávno kúpil fanúšikom 20 lístkov do hosťovského sektora a dostal aj ponuku nahrať audioknihu. V rozhovore hovorí aj o tom, ako pomohol so skladaním novej klubovej hymny.

V Tepliciach pôsobíte trénersky od roku 2021, ako kouč hlavného tímu zase od marca 2023. Jednoznačne viac toho máte odtrénované v Česku. Cítite sa viac doma tam alebo na Slovensku?

Slovensko bude pre mňa vždy domov. To sú veci, ktoré človek nosí pod kožou – tam, kde vyrastie, kde prežije prvé roky života. Tie sa vám zapíšu hlboko do pamäti a do identity.

Teplice v poslednom období pútajú pozornosť nielen výsledkami, ale napríklad aj vysokými návštevami. Čomu pripisujete aktuálne dobré renomé?

Vždy som sa obklopoval ľuďmi, v ktorých vidím potenciál. Myslím si, že za posledné dva roky, odkedy som hlavný tréner, sa veľa vecí posunulo. Médiá majú obrovskú silu a marketing je dnes neoddeliteľnou súčasťou futbalu. Máme šikovných ľudí, ktorí klub prezentujú výborne. Ale dôležité je aj to, ako sa prezentujeme na ihrisku. Futbal a marketing sú spojené nádoby. Minulosť je jedna vec, prítomnosť druhá. Nežijeme len z histórie, prichádzajú k nám aj noví fanúšikovia.

Som rád, že sa nám podarilo vypredať štadión na zápasy proti Slavii, Sparte či Plzni. Nečakáme, že každé kolo bude na tribúnach desaťtisíc ľudí, ale teší ma, že si fanúšikovia nájdu cestu na štadión napriek tomu, že nie sme medzi top tímami v tabuľke.

Často sa zapájate do rôznych PR aktivít, napríklad do pravidelných stretnutí s fanúšikmi. Je to pre vás dôležitá súčasť práce, aj keď nejde priamo o futbal?

Určite áno. U nás v klube boli kedysi dve skupiny fanúšikov, ktoré neťahali za jeden koniec povrazu. Sme radi, že si uvedomili, že ak fandia jednému klubu, mali by byť jednotní. Podarilo sa ich spojiť a je to cítiť – na tribúnach je výborná atmosféra. Hráči to vnímajú a veľmi im to pomáha.

Chceme byť fanúšikom nablízku, dať im najavo, že sú súčasťou tímu. Ich podpora je pre klub dôležitá. Samozrejme, majú vysoké nároky, čo je pochopiteľné, ale snažíme sa im načúvať a byť súčasťou tejto komunity. Teplice majú bohatú tradíciu a chceme ju znova oživovať. Stretnutia s fanúšikmi sú jeden zo spôsobov, ako s nimi komunikovať bližšie.

Vravíte, že nie je vždy jednoduché byť fanúšikom nablízku. Počul som, že vám raz niekto navrhol, aby ste nahrali audioknihu pre jeho manželku, taže by mohol každý mať Frťalu v ušiach. Ako ste na to reagovali?

Áno, bol to jeden z príspevkov od fanúšičky, ktorá povedala, že mám upokojujúci hlas a že by sa jej páčilo, keby som nahral audioknihu (smiech). Ideálne v slovenčine. Bolo to milé!

Takže sa črtá aj ďalšia práca popri trénovaní?

To nie, asi niektorých fanúšikov nepoteším, ale.... Ja sa chcem venovať futbalu, takže touto cestou sa určite nevyberiem (smiech).

Nedávno ste ale potešili dvadsiatich fanúšikov, ktorým ste zaplatili lístky na zápas so Spartou. Ako vzniklo toto gesto?

Medzi trávnikármi máme pána, ktorého syn je šéf kotla. Pred zápasom na Sparte prišlo prekvapenie – cena vstupeniek bola pomerne vysoká, zaradili nás medzi najatraktívnejšie tímy v lige a tak prišlo nečakané zdraženie.

Ak sa nemýlim, Sparta vtedy oslavovala výročie založenia klubu.

Presne tak, preto sa cena zdvihla. Tak som mu navrhol, aby vybral dvadsať fanúšikov, ktorým by sme lístky preplatili. Chceli sme, aby si zápas užili bez ohľadu na cenu vstupeniek.

A aká bola ich spätná väzba?

Bola skvelá. Dokonca sa stalo niečo nečakané – fanúšikovia Sparty zorganizovali zbierku a vybrali do nášho nadačného fondu po 500 českých korún na každého nášho fanúšika, ktorý prišiel do Prahy. Niektoré veci sa začnú ako problém a nakoniec z toho vzíde pekné gesto. Ukázalo sa, že aj fanúšikovia súperiacich klubov vedia nájsť spoločnú reč.

Sú Teplice futbalové mesto? Ako vás miestni vnímajú?

Keď som sem prišiel ako hráč z Trnavy, prekvapilo ma, že aj keď Teplice hrali druhú ligu, mesto futbalom žilo. Po zápasoch sme mali rituál – stretávali sme sa s fanúšikmi v krčme a diskutovali o futbale. Boli však aj obdobia, keď som sa po nevydarenom zápase radšej mestu vyhýbal. Nemali sme strach stretnúť fanúšikov, skôr sme cítili výčitky.

VIDEO: Zostrih zo zápasu FK Teplice - Slavia Praha

A čo dnes?

Teraz, ako tréner, tu mám množstvo priateľov a známych. Nie vždy sú tie rozhovory príjemné, ale snažím sa fanúšikom vysvetliť situáciu v klube a byť otvorený. Viete, často sa šíria o dianí vo futbale v kluboch rôzne klebety, dezinformácie, niektoré veci sa šíria skreslene. Preto sa snažím ľuďom vysvetľovať realitu a hovoriť o tom, čo sa v klube skutočne deje.

V minulosti ste uvažovali o odchode z pozície hlavného trénera. Fanúšikovia vás však prehovorili, aby ste ostali. Je to tak?

Áno, bolo to po nevydarenom zápase s Karvinou. Mal som v hlave myšlienku, že skončím, vedeli o tom len moji asistenti. Ale nakoniec som sa rozhodol nejednať pod vplyvom emócií. Podpora fanúšikov zohrala svoju rolu.

V klubových štruktúrach máte viacero bývalých hráčov Teplíc – Jana Rezka, Štěpána Vachouška či Pavla Verbířa. Vašou filozofiou je, že chcete do každého klubu, v ktorom pôsobíte, priniesť rodinné prostredie. Je toto jej súčasťou?

Určite sa o niečo také snažíme aj u nás. Každý klub by mal mať záujem, aby bývalí hráči zostali súčasťou štruktúr – či už ako mládežnícki tréneri alebo v iných pozíciách. Títo hráči majú cenné skúsenosti, ktoré môžu odovzdať ďalším generáciám. Bola by škoda, keby klub nevyužil ich potenciál. Som rád, že u nás je bývalých hráčov čoraz viac.

Na konci jesennej časti ste ako jediný tím v Česku porazili Slaviu. Je to zatiaľ váš najväčší úspech v tejto sezóne?

Určite áno. Mali sme náročný záver – hrali sme so Spartou, Plzňou a Slaviou. Málokto čakal, že z týchto zápasov získame päť bodov. Som rád, že sa nám podarilo obrať favoritov o dôležité body.

Pred zápasom so Slaviou ste okrem klasickej prípravy premietali hráčom aj jedno archívne video. Rád pridávate netradičné prvky do predzápasového procesu?

V tréningovom procese sú určité princípy a zásady – taktika, stratégia, systémové veci. Ale občas je dobré narušiť rutinu. Mám rád motivačné videá z rôznych športov, nemusia byť len z futbalu – ragby, americký futbal, hokej. Hráči vidia, že v každom športe je niečo špecifické, motivácia a vášeň je však spoločná.

Pred zápasom so Slaviou som im pustil video zo zápasu z roku 1998, keď sme Slaviu porazili. Chcel som im pripomenúť, že aj veľkého favorita možno zdolať. A som rád, že to vyšlo.

Ako vnímate motiváciu hráčov v zápasoch proti favoritom? Často sa stáva, že tím sa dokáže vybičovať k skvelému výkonu proti silnému súperovi, no potom má problémy so slabšími tímami.

Myslím si, že hráči sa vedia lepšie vyhecovať proti favoritom, pretože takéto zápasy majú prestíž. Fanúšikovia to často vidia inak a kladú si otázku, prečo tím nehrá rovnako dobre aj proti slabším súperom. Ale pre hráčov je jednoducho jednoduchšie nájsť motiváciu proti silnému súperovi. Za mňa by sa hráči mali vedieť vyhecovať v každom zápase, dokonca aj na tréningu.