Pelé ho zaradil medzi najlepších futbalistov všetkých čias a pre Diega Maradonu bol detský idol. Na prvý pohľad to bol muž, ktorý mal všetko.
S klubom vyhral majstrovské tituly, aj trofej pre najlepší tím Európy, získal Zlatú loptu - v tom čase najväčšie individuálne ocenenie.
Mal peniaze, drahé autá, pekné ženy, aj slávu. Bol prvou futbalovou celebritou v histórii, ekvivalentom rockovej hviezdy. Celý čas však bojoval s démonmi a jeho neresti ho napokon zničili.
George Best je azda najznámejší rodák z Belfastu, hlavného mesta Severného Írska, kde nastúpia slovenskí futbalisti v piatok v treťom zápase kvalifikácie MS 2026 proti domácej reprezentácii (od 20.45 naživo na STVR Šport).
Piaty člen The Beatles a rozdielový hráč
Narodil sa 22. mája 1946 ako najstaršie dieťa Richarda Besta a Anne Withersovej, po ňom pribudli do rodiny ešte štyri dievčatá a jeden chlapec. Otec bol sústružník, amatérsky futbalista a fanúšik futbalu, ale pohybový talent zdedil Best po mame, ktorá v mladosti hrávala pozemný hokej.
Už v detstve George vynikal atletickými schopnosťami, bol vrtký, výborne pracoval s loptou. Okrem toho, že hral futbal, bol aj bystrý a celkom dobre sa učil.
Dôležitú rolu v jeho budúcej kariére zohral severoírsky skaut tímu Manchester United Bob Bishop, ktorý si všimol Bestov prirodzený talent a trénerovi anglického klubu Mattovi Busbymu poslal telegram so slovami: Myslím, že som objavil génia.
Best mal pätnásť, keď sa sťahoval z rozdeleného írskeho ostrova do Anglicka, do akadémie Manchestru United. „Zavolali ma na mesačnú skúšku. Keď som prišiel prvý raz, cnelo sa mi za domovom a vydržal som iba dva dni,“ spomínal po rokoch v rozhovore pre Švédsku televíziu. Keď sa vrátil späť, už zotrval.
VIDEO: Takto dával góly George Best
Tréner Busby urobil všetko pre to, aby si plachý chlapec z Belfastu zvykol. Netlačil na neho, nechal ho rozohrať sa v juniorke a postupne ho začleňoval do prvého tímu.
V roku 1963 Best podpísal s klubom svoju prvú profesionálnu zmluvu a v septembri si odkrútil premiéru v najvyššej súťaži proti West Bromwich Albion. Začala sa jeho cesta na vrchol.
Už vo svojej prvej kompletnej sezóne 1964/65 sa tínedžer zo Severného Írska výrazne podieľal na zisku titulu. V 59 súťažných zápasoch za United strelil 14 gólov.
Status futbalovej superhviezdy mu vynieslo štvrťfinále Európskeho pohára majstrov 1966 proti Benfice Lisabon, v ktorom strelil dva góly. Portugalské médiá ho vtedy pre jeho šoumenstvo a dlhé tmavé vlasy nazvali piatym členom The Beatles.
V roku 1967 získali United ďalší anglický titul a v nasledujúcej sezóne sa vyšplhali aj na európsky vrchol. Postupne vyradili Hibernians z Malty, juhoslovanské Sarajevo, poľského majstra Górnik Zabrze a v semifinále Real Madrid. Vo finále narazili na Benficu, ktorú zdolali 4:1 po predĺžení.
George Best patril k ústredným postavám na tejto úspešnej púti, povedané súčasným jazykom, bol rozdielový hráč. Strieľal góly, vytváral šance pre spoluhráčov, bavil fanúšikov rôznymi fintami. Keď sa s loptou rútil na bránku, obrancovia súpera prepadali panike.
„Vedel hrať výborne oboma nohami a niekedy to vyzeralo, že ich má šesť,“ povedal o ňom tréner United Matt Busby.
Na konci roka dostal cenu pre najlepšieho hráča Európy, keď získal viac hlasov ako Bobby Charlton, Dragan Džajić či Franz Beckenbauer. George Best mal 22 rokov. Bol na vrchole a začal sa jeho pozvoľný pád.
Obdivoval ho aj Dobiaš
Hviezda mladíka z Belfastu však nežiarila iba na trávniku. Pomohlo mu k tomu skvelé načasovanie. Šesťdesiate roky patrili vo Veľkej Británii mladým.

Londýn sa premenil z pochmúrneho, konzervatívneho mesta, ktoré len pomaly zabúdalo na vojnové útrapy, na metropolu sveta plnú slobody, nádeje a prísľubov. Bol centrom všetkého vzrušenia, mestom, kde bolo možné všetko. Mladí ľudia dostali slobodu robiť si, čo chcú.
Rodičia generácie 60. rokov strávili svoju mladosť bojom o život v Druhej svetovej vojne a chceli, aby si ich deti užívali mladosť a mali viac zábavy. Hudobníci z kapely The Beatles alebo modelka Twiggy sa stali ikonami popkultúry a idolmi.
George Best medzi nich štýlovo zapadol. Nosil špecifický účes, obliekal sa do výrazných farieb. Po čase si otvoril butik s oblečením (aj dámskym), kde sa často vyskytoval, fotil sa so zákazníkmi, rozdával autogramy a aj týmto spôsobom si budoval svoju značku.
„George Best všetko zmenil. Jeho imidž mimo ihriska bolo niečo nové. Pred Bestom bol profesionálny futbalista chlapík od vedľa, oblečený vo svetri s láskou zo školských lavíc po boku, muž v strednom veku.
George Best prispôsobil futbal silnejúcej túžbe po mladosti, pôvabe a celebritách. V módnom oblečení, s luxusným účesom a húfom krásavíc na mieste spolujazdca, spravil z ľudovej zábavy Hollywood a z futbalistu popovú hviezdu,“ napísal o ňom Jim White v knihe George Best: Pocket Giants.
Vďaka Bestovi sa futbal presunul z poslednej na titulné stránky novín. O jeho obrovskej popularite svedčí, že dostával približne desaťtisíc listov týždenne. Objavil sa v reklame na párky, pomaranče, aj vodu po holení.
Jeho príjmy z externých aktivít prevyšovali zárobky na ihrisku. Koncom roka 1966 zarábal viac než 1000 libier týždenne (priemerná týždenná mzda bola 23 eur), v čase, keď priemerná cena domu vo Veľkej Británii bola 3400 libier

„Mal prirodzený inštinkt pre publicitu, chcel aby sa o ňom hovorilo. Podobne ako Beatles, aj on oslovoval všetkých naprieč všetkým generáciám. Muži, mladí aj starí fantazírovali, že sú ako on. Ženy, mladé aj staré, fantazírovali, že sú s ním,“ písal Jim White v knihe George Best: Pocket Giants.
Obdivovateľov mal George Best aj ďaleko za hranicami. Patril medzi nich aj niekdajší československý reprezentant a majster Európy z Belehradu 1976 Karol Dobiaš. „Best sa mi páčil aj preto, že nosil dlhé vlasy, snažil som sa ho v Trnave napodobniť,“ prezradil v staršom rozhovore futbalista s prezývkou Patino.
Zničil ho alkohol
Veľké očakávania a s nimi spojený tlak, bohémsky životný štýl, flámovanie so ženami a najmä pozitívny vzťah k alkoholu si u Besta vyžiadali daň.
„Začal vynechávať tréningy, strácal motiváciu, športová rutina už ho nebavila. Množili sa konflikty so súpermi a s rozhodcami, často bol suspendovaný, čo škodilo jeho povesti. Jim Morisson britského futbalu strácal dych,“ charakterizoval toto obdobie jeho života český historik Jan Adamec.
Svoje prehrešky vyvažoval zábleskami futbalovej geniality, ale bolo ich čoraz menej. Vo februári 1970 pri víťazstve 8:2 nad Northampton Town v FA Cupe strelil šesť gólov, za čo si vyslúžil pozvanie na Downing Street č. 10 od britského premiéra Harolda Wilsona.
VIDEO: Driblér George West
„Na jeseň 1973 už vyzeral George Best ako depresívna paródia svojho niekdajšieho ja. Na Nový rok 1974 odchádzali fanúšikovia Manchestru United domov po strašlivej prehre 0:3 s Queens Park Rangers.
Bol to Bestov posledný zápas v drese United. O tri dni neskôr sa dostavil neskoro na tréning pred zápasom proti Plymouthu.
Z jeho dychu bolo cítiť rôzne alkoholické kokteily. Tréner, skôr sklamaný ako nahnevaný, ho poslal preč. George Best sa už do United nikdy nevrátil. Bol nadobro preč.
Profesionálnu kariéru najlepšieho hráča Manchestru United zničil alkohol. Mal iba 27 rokov,“ opisoval v knihe Jim White.
Za spoločný írsky tím
Kým na klubovej úrovni dosiahol takmer všetko, čo v tom čase mohol, jeho reprezentačná kapitola neobsahuje žiadne výnimočné momenty. Best odohral za Severné Írsko 37 zápasov, v ktorých strelil 9 gólov.

V jeho ére patrila reprezentácia Severného Írska k priemerným tímom a Besta považujú za jedného z najlepších hráčov, ktorí si nikdy nezahrali na žiadnom veľkom turnaji. Severné Írsko postúpilo na MS 1982, ale Best už mal v tom čase 35 rokov a jeho futbalové ostrie bolo otupené vekom a najmä alkoholom.
Fanúšikovia sa dodnes sporia, či sa cítil viac ako Ír alebo Brit. Írsky ostrov je od roku 1921 rozdelený na severnú, prevažne protestantskú časť, ktorá je súčasťou Spojeného kráľovstva a južnú, prevažne katolícku časť, ktorá tvorí Írsku republiku.
Írske médiá v tejto súvislosti často spomínajú Bestove výroky, v ktorých vyslovil želanie, aby sa futbalisti z oboch častí ostrova spojili v spoločnom írskom tíme.
Takéto úvahy sa z času na čas objavovali, ale na prelome 60. a 70. rokov sa diskusia o jednom írskom reprezentačnom mužstve zastavila pre vypuknutie nepokojov v Severnom Írsku medzi unionistami a republikánmi.
Odprevadilo ho stotisíc ľudí
Po odchode z United si Best zahral ešte v nižších súťažiach v niekoľkých kluboch na Britských ostrovoch či v Írsku a šesť rokov strávil v USA. Futbalovú kariéru uzatváral v Austrálii.
Naďalej plnil titulné stránky novín, ale už len milostnými aférami, príležitostnými bitkami a alkoholizmom. V roku 1984 ho v USA odsúdili na tri mesiace za jazdu pod vplyvom alkoholu a napadnutie policajta.
„V roku 1969 som sa vzdal žien aj alkoholu. Bolo to najhorších 20 minút môjho života,“ znie jeden z jeho legendárnych výrokov.
V roku 2000 mu diagnostikovali vážne poškodenie pečene a o dva roky podstúpil úspešnú transplantáciu. To však nebol pre neho dôvod, aby zmenil životosprávu. Naďalej pil a v októbri 2005 ho museli hospitalizovať na jednotke intenzívnej starostlivosti pre infekciu obličiek.
George Best zomrel 25. novembra 2005 vo veku 59 rokov na zlyhanie viacerých orgánov.
Na poslednej ceste ho odprevadilo okolo 100-tisíc ľudí. Besta pochovali v Belfaste vedľa mamy Anne Withersovej, ktorej predčasnú smrť mal tiež na svedomí alkohol, hoci do štyridsiatky bola abstinentka.
Meno po bývalom slávnom futbalistovi nesie jedno z dvoch letísk v Belfaste. Rok po jeho smrti vydala Ulster Bank milión pamätných bankoviek s jeho podobizňou v hodnote 5 libier. Vypredali sa za päť dní.













