Medzi radovými tehlovými domčekmi v priemyslovom meste Liverpoole stojí jeden z najslávnejších štadiónov v dejinách anglického futbalu: Goodison Park, domov futbalového klubu Everton FC.
Tento rok sa tu Premier League hrala poslednú sezónu, pretože klub sa sťahuje na nový, modernejší štadión pri rieke Mersey.
A mne bolo jasné, že toto miesto musím navštíviť, kým ešte žije futbalom. Nie je to totiž len obyčajné ihrisko so štyrmi tribúnami, je to kus histórie, duše mesta.
Nenápadný, ale nezameniteľný
Goodison Park nie je obrovská moderná aréna s parkoviskami a obchodným centrom. Z diaľky je dosť nenápadný, pretože je doslova vtlačený do obytnej štvrte, medzi typicky anglické radové domčeky, ktoré od štadióna delí len úzky chodník.
Keď však prídete bližšie, jeho okolie vás nenechá na pochybách, že práve tu je domov Evertonu. Modrá farba je tu totiž úplne všade: brány, múry, doplnky, všetko to kričí „Everton!“
Prehliadku štadióna som si nemohla nechať ujsť! Vstupenky na prehliadku stáli 23,50 £ (26 eur) a nebolo jednoduché ich zohnať. Fanúšikovia vedeli, že sa blíži koniec, takže termíny prehliadok mizli naozaj rýchlo a keďže išli do predaja postupne, bolo treba na nich trochu „striehnuť“.
Na mieste sa už kúpiť nedali, išlo to iba on-line. Podarilo sa a keď mi dorazili do e-mailu, stačilo ich následne ukázať na recepcii pri štadióne. Tam som dostala na pamiatku kľúčenku a mohla som vstúpiť do futbalového chrámu.
História sa tu písala v roku 1985
Mali sme dvoch sprievodcov, obaja boli logicky verní fanúšikovia, ktorí chodia na Goodison už desiatky rokov. A musím sa priznať, že prehliadky s fanúšikmi mám najradšej, ani najlepšie spracovaný audioguide vám nesprostredkuje emócie, ktoré vám dokážu odovzdať iba dlhoroční fanúšikovia…
Naša prehliadka sa začala štýlovo, v útulnom klube pre sponzorov, ktorý je príznačne nazvaný „1985“, čo je rok odkazujúci na najúspešnejšiu sezónu Evertonu v histórii.
Vnútri boli vystavené trofeje, vrátane tej za víťazstvo v Pohári víťazov pohárov. Finále proti Rapidu Viedeň vtedy Everton zvládol s prehľadom, ale fanúšikovia dodnes spomínajú najmä na semifinále s Bayernom Mníchov.
Po remíze v Nemecku prišla doma legendárna otočka a víťazstvo 3:1. Vraj to bola jedna z najlepších atmosfér, aké kedy štadión zažil, predovšetkým vďaka fanúšikom a húževnatosti tímu.
Klubová minulosť, ktorá zmenila mesto
Ďalšou zastávkou bola rozľahlá miestnosť, kde sa odohrávajú tlačové konferencie. Práve tu sprievodcovia rozprávali o dávnej histórii klubu. Málokto totiž vie, že Everton pôvodne hrával na Anfielde.
Dnes je Anfield samozrejme neoddeliteľne spätý s Liverpoolom FC, avšak ešte pred rokom 1892 bol domovom Evertonu. Klub tu hral od roku 1884, keď sa presunul z neďalekého Stanley Parku. Na tie časy mal Anfield totiž výborné zázemie: trávnaté ihrisko, kabíny pre hráčov aj kapacitu cez 20 000 divákov.
Potom však prišiel zlom, Majiteľ pozemku, John Houlding, začal požadovať vyššie nájomné. Okrem toho mal ambície vlastniť celý klub a prevádzkovať štadión ako ziskový podnik, čo sa väčšine vtedajších členov Evertonu vôbec nepáčilo. Vzťahy sa vyostrili, nakoniec sa klub s Houldingom rozišiel a rozhodol sa postaviť si nový štadión.
V roku 1892 teda vznikol Goodison Park, prvý anglický štadión postavený výhradne pre futbal. Houlding však nechcel, aby jeho štadión zostal prázdny, založil teda nový klub Liverpool FC. Z jednej klubovej krízy sa tak zrodilo jedno z najslávnejších derby sveta: Merseyside derby.
V miestnosti pre tlačové konferencie sa počas rokov striedali desiatky trénerov i hráčov, jej steny zdobia archívne fotografie, nechýba medzi nimi portrét najväčšej klubovej legendy Dixieho Deana. Čiernobielu fotku človek možno prehliadne, ako som však následne zistila, jeho meno sa v Evertone vyslovuje s úctou a až posvätným rešpektom.
Niet divu, William Ralph „Dixie“ Dean je považovaný za najslávnejšieho hráča v histórii klubu. V sezóne 1927/28 dokázal to, čo sa odvtedy nikomu nepodarilo: strelil 60 gólov v jedinej ligovej sezóne!
Jeho rekord prežil takmer sto rokov, napriek nástupu moderného futbalu. Dean bol nielen fenomenálnym strelec, ale aj symbol oddanosti a tvrdej práce, bol to muž, ktorý nosil modrý dres s hrdosťou a vášňou.
Jasný rukopis Archibalda Leitcha
Hneď potom prišiel pekný moment, keď sa pred nami prvýkrát otvoril pohľad do vnútra tohto svätostánku. Vyjdete z tmavej chodby a zrazu... tribúny sa pred vami týčia v celej svojej kráse.
Celý štadión je z tohto pohľadu kompaktný, surový, s drevenými detailmi a železnými prvkami. Jeho nezameniteľnú podobu mu vtlačil Archibald Leitch, škótsky inžinier a architekt, ktorý navrhol desiatky štadiónov naprieč Veľkou Britániou, okrem iného aj Ibrox, Craven Cottage alebo... Anfield.
Prvou Leitchovou stopou na Goodisone bola stavba tribúny Goodison Road Stand z roku 1909. Vtedajší novinár Ernest Edwards z Liverpool Echo prirovnal novú stavbu k lodi RMS Mauretania, čo bola najväčšia osobná loď sveta. Odtiaľ vznikla prezývka „Mauretania Stand“.
Štadión tak začal získavať svoju ikonickú podobu. Druhou a nemenej slávnou stavbou je Bullens Road Stand z roku 1926, dvojposchodová tribúna s oceľovou konštrukciou, drevenými podlahami a typickými Leitchovými balkónovými vzperami, ktoré slúžia zároveň ako zábradlie v hornej časti tribúny.
Týmto dekoratívnym, a pritom plne funkčným prvkom, dnes fanúšikovia hovoria jednoducho "Leitch trusses" a zaujímavosťou je, že Goodison Park je jediný štadión, na ktorom sa zachovali v plnej podobe na dvoch tribúnach. Z pôvodných 17 konštrukcií dnes totiž prežili len tri, okrem Goodisonu ešte na Ibroxe a Fratton Parku.
Kabíny: dve rôzne reality
Priamo z ihriska sme vstúpili do zázemia kabín. Najprv sme mali možnosť prezrieť si hosťujúcu kabínu? Prekvapila ma. Nečakala som žiadny veľký luxus, ale bola naozaj chladná, strohá, s minimálnym komfortom, skoro ako by sa človek zrazu ocitol niekde v nižšej súťaži.
Aj ostatní návštevníci boli zaskočení, ale sprievodca reagoval so smiechom: „Tu sa súperom nemá páčiť.“ Predtým tu dokonca ani netiekla voda, zo stropu padala omietka a bola tu zima ako v mrazničke. Dnes je to síce lepšie, ale žiadny luxus to nie je.
Domáca kabína oproti tomu pôsobila úplne inak. Rozhodne je priestrannejšia, vybavenejšia, má lepšie zázemie, pohodlnejšie lavice. Na stenách visia dresy hráčov.
Pri jednom sa zastaví hádam každý – Ferguson 9. Nie je to však známy manažér z Manchestru United, ale Duncan Ferguson, klubová legenda, tvrdý bojovník a srdciar, ktorého fanúšikovia stále zbožňujú.
Trávnik ako z videohry
Z kabíny prejdeme cez hráčsky tunel priamo ku ihrisku. Tento pohľad je zase trochu iný ako ten prvotný. Tu som si pozrela predovšetkým perfektne upravený trávnik, ktorý mi na prvý pohľad pripadal zelený ako z videohry FIFA. Veľmi ma prekvapilo, že striedačky sú naozaj veľmi malé a tesne pri sebe. Štadión síce možno nevyzerá v televízii ohromne, ale naživo pôsobí až intímne, osobne.
Na striedačky sme sa mohli pohodlne usadiť a zoznámiť sa s rôznymi rekordmi, ktoré Goodison Park drží, a nie je ich málo! Bol to prvý štadión v Anglicku, ktorý bol postavili špeciálne pre futbal, v roku 1892, keď sa Everton presťahoval z Anfieldu.
Prvý mal tiež dve poschodia tribún, podzemné vyhrievanie trávnika (už v roku 1958) a elektronickú svetelnú tabuľu. Ale to nie je všetko. V roku 1960 sa práve tu odohral prvý zápas anglickej ligy, ktorý vysielali v televízii, a o šesť rokov neskôr, počas majstrovstiev sveta v roku 1966, hostil prvé stretnutie šampionátu na britskej pôde.
Na ihrisku sa prehliadka končí. Všetci dostávame certifikát o absolvovaní tour, čo bol naozaj milý suvenír na pamiatku.
Husia koža od začiatku do konca
Ďalší deň som mala šťastie, že sa mi podarilo zohnať vstupenky na jeden z posledných zápasov Evertonu v Goodison Parku, proti Manchester City. A musím povedať, že hoci atmosféra nebola elektrizujúca, zápas mal pre mňa výnimočný náboj.
Pred zápasom to v okolí naozaj žilo, všade boli fanúšikovia a takmer sa nedalo nikam ani hnúť. Po prechode turniketom som zostala úplne paf. Štadión totiž zvnútra pôsobí oveľa impozantnejšie, než som čakala a rovnako ako pri prehliadke o deň skôr, aj tu bolo vidieť, že si skrátka uchoval kúzlo starých čias.
Keď som vošla na tribúnu, bola som úplne omámená úžasným pohľadom na hraciu plochu, kde sa rozcvičovali hráči, ktorých som doteraz poznala len z televízie. Tribúny sa zatiaľ zaplnili do posledného miesta, a aj vzhľadom na to, ako ťažko sa zháňali vstupenky, neboli tam skoro žiadni turisti.
Pred úvodným hvizdom si fanúšikovia zaspievali klubovú hymnu, čo bol impozantný zážitok, pripravili si tiež jednoduchú choreografiu, potom však úplne prestali fandiť.
Absencia atmosféry mi však vôbec neprekážala, očarilo ma totiž dianie na ihrisku. Podo mnou behali najlepší hráči sveta. Každá prihrávka od De Bruyneho bola ako z rozprávky, Doku bol na nezastavenie a úžasný O’Reilly bol všade!
Niekedy som sa pristihla, že ani nedýcham. A potom sa na mňa otočila pani sediaca vedľa mňa a sucho predniesla: „Dnes je to ale nuda, čo?“ Ťažko povedať, či sme pozerali na rovnaký zápas.
Goodison Park mal pôvodne zmiznúť z povrchu zemského, ale majitelia klubu v máji tohto roka rozhodli, že upustia od demolácie a na ikonickom štadióne bude pôsobiť ženský tím Evertonu.
Tento článok vznikol v spolupráci s FutbalTour. Kompletnú ponuku futbalových zájazdov nájdete na ich oficiálnom webe.
