„Tréner Dalič varuje pred Hamšíkom, Lobotkom a Kuckom,“ tvrdí chorvátsky novinár VEDRAN BABIČ z denníka Slobodna Dalmacija.
Chorvátsko má menej obyvateľov ako Slovensko, napriek tomu je úradujúcim vicemajstrom sveta a má niekoľko svetových hráčov. Ako je to možné?
Na to je veľmi ťažké odpovedať, ale skúsim to. V prvom rade sme národ talentovaný na šport. Máme dobrú genetiku, v globále sme vysoký národ. A tiež sme extrémne motivovaní ukázať svetu, čo všetko dokážme.
Vždy sme mali vynikajúcich futbalistov. Športovci sú vo všeobecnosti najlepšími chorvátskymi veľvyslancami, takže je to aj ďalšia motivácia.
Mnohí Chorváti hovoria aj o vplyve vojny na ich túžbu presadiť sa. Šport bol pre nich cestou k lepšiemu životu. Platí to?
V deväťdesiatych rokoch u nás bolo veľká športová eufória. Svoj podiel na tom mala aj vojna, ktorou náš národ veľmi trpel v rokoch 1991 až 1995. Počas bojov bolo veľa emócií, ktoré motivovali našich športovcov. Goran Ivaniševič, basketbalový tím okolo Dražena Petroviča, futbalisti.
V kombinácii s talentom to prinieslo niekoľko vynikajúcich športových výsledkov. Aj po všetkých tých rokoch stále existuje veľká motivácia. Keď naši športovci reprezentujú krajinu, cítia veľkú hrdosť. Platí to v každom športe.
Chorvátska futbalová reprezentácia vlani skončila druhá na majstrovstvách sveta. Je dnes rovnako silná ako vlani?
Nie. Nemyslím si, že je taká silná.