BRATISLAVA. V jeho živote všetko našlo správne miesto. Pocítil pokoj. 

„Mám okolo seba dobrých ľudí, pomáhajú mi. Verím si. Myslím, že som sa už nadobro udomácnil vo svojej váhovej kategórii. Ujasnil som si niektoré veci. Zistil som, čo funguje a čo nefunguje. 

Snažím sa v každej voľnej chvíli na sebe pracovať a zlepšovať sa. To je jediná cesta, ako sa posúvať vpred,“ začal rozprávať svoj príbeh džudista Márius Fízeľ, ktorý získal miestenku na blížiace sa olympijské hry v Paríži. 

Dvadsaťpäťročný rodák z Košíc, ktorý žije neďaleko Banskej Bystrice, sa predstaví pod piatimi kruhmi vo váhovej kategórii nad sto kilogramov. Naposledy Slovensko reprezentoval v džude Milan Randl v Londýne 2012. 

Najväčší úspech v kariére

Do Paríža sa Fízeľ prebojoval na základe rebríčka IJF (Medzinárodnej federácie džuda). V jeho váhe sa predstaví dvadsať najlepších svetových džudistov. 

„Na olympiádu sa postupuje na základe rebríčka, kde sú body z turnajov. Od začiatku kvalifikácie som bol na postupovom mieste. Bol som celkom v bezpečí. Nejak som to neriešil,“ priznal. 

Účasť si však poistil vďaka vynikajúcemu tretiemu miestu na aprílových majstrovstvách Európy. Na šampionáte prehral iba s neskorším víťazom, svetovou jednotkou, Isalom Tasojevom. Ako jediný s ním uhral celý zápas. 

Emócie po bronze boli obrovské. 

„Bol som veľmi šťastný. Bral som to tak, akoby som sa stal majstrom Európy. Po niekoľkých rokoch, keď som obsadil smolné piate miesta, sa mi konečne podarilo získať cenný kov. Prehral som iba jediný zápas a to s neskorším majstrom. Je to môj najväčší úspech v kariére.“

Splnený detský sen

Záver kvalifikácie bol poriadne nabitý. Po majstrovstvách Európy nasledovali dva grandslamové turnaje a majstrovstvá sveta. Vďaka dobrým bodom nemusel Fízeľ absolvovať všetky podujatia. 

„S trénerom Jánom Gregorom sme si od začiatku kvalifikácie naplánovali program. Vďaka Bohu nám vyšlo všetko presne tak, ako sme chceli. Na konci kvalifikácie sme nemuseli chodiť na každé preteky a zháňať čo najviac bodov. 

Nemusel som byť v strese, ale mohol som oddychovať a pripravovať sa na majstrovstvá sveta,“ opísal džudista svoj program. 

Na májovom šampionáte obsadil Slovák siedme miesto. 

„Aj bez siedmeho miesta na majstrovstvách sveta by som na olympiádu postúpil. Je to splnený detský sen. Od malička som po tom túžil. Doteraz tomu nemôžem uveriť. 

Snažím sa to však špeciálne neprežívať a neuspokojiť sa s tým. Chcem tam ísť s cieľom podať čo najlepší výkon.“

Zastavilo ho prísne pravidlo

Na MS a Abú Zabí mal však smolu. Mieril vyššie. 

„Som za siedme miesto vďačný, ale veril som si aj na lepšie umiestnenie. Veľmi ma mrzí zápas s Kubáncom Andym Grandom, pretože majstra sveta z roku 2022 som už predtým porazil. Smolne som ho hodil a dotkol som sa žinenky hlavou. 

V džude sa to hodnotí ako nebezpečný hmat, pretože môže dôjsť k zraneniu. Bol som diskvalifikovaný. Mrzí ma to, pretože som vedel, že súper zo zápasu už pomaly odchádzal. Ak by som tam hlavu neoprel, tak by som mohol bojovať o tretie miesto. Mohol som byť opäť vyššie,“ vysvetlil.

Slovenskému reprezentantovi sa to stalo prvýkrát. 

„Je to novinka v pravidlách. Je to zvláštne, pretože na druhý deň dopadol jeden džudista priamo na hlavu a nič sa nestalo. Ja som vlastne iba škrtol vlasmi o žinenku. Jemu nedali nič a ja som bol diskvalifikovaný. Niekedy je to sporné. 

Je to prísne pravidlo. Medzinárodná federácia chce, aby nedochádzalo k nejakým zraneniam krku. Predtým sa dosť padalo na krk a boli z toho rôzne zranenia. Posudzujú to však rôzne. 

Niekedy jednému áno a druhému nie. Možno, ak by som bol lepšie ostrihaný, tak by sa to nestalo,“ zasmial sa. 

Situáciu však ďalej neriešil. 

„Mrzelo ma to, ale nedalo sa s tým nič robiť. Ak by som sa nad tým teraz zamýšľal, nič by mi to nepomohlo. Dám hlavu hore a idem ďalej. Snažím sa zlepšiť, aby sa to do budúcna už nestalo.“

Chýba mu sparing partner

Fízeľ sa nepotreboval na olympijskú kvalifikáciu nijak špeciálne pripravovať.

„Je to dlhoročná práca. Nepoviem si len tak, že teraz začnem trénovať viac, aby som sa dostal na olympiádu. Od prvého dňa, čo som vstúpil na žinenku driem čo najviac, aby som si splnil všetky sny, po ktorých túžim.“