Home office i online štúdium? Košičania si zatrénovali na piesočných dunách

Zabudnuté potvrdenia o negatívnom výsledku PCR testu im takmer zmarili cestu na Kanárske ostrovy.

Sedemčlenná výprava atlétov z Košíc sa po dvoch týždňoch vrátila domov zo sústredenia na ostrove ležiacom v Atlantickom oceáne.

O trénovaní na piesočných dunách a novej sezóne sme sa rozprávali s bývalou slovenskou reprezentantkou v trojskoku a súčasnou predsedníčkou klubu Atletika Košice DANOU VELĎÁKOVOU.

Počas cesty na sústredenie ste zažili menšie problémy, ktoré vám skomplikovali situáciu na letisku. O čo presne išlo?

Dvaja z našej skupiny si zabudli vytlačiť potvrdenia o negatívnom výsledku PCR testu. Kontrola na letisku v Budapešti najskôr nebola ochotná akceptovať elektronickú podobu z mailu. Podarilo sa nám ich ale prehovoriť a tak nás pustili aspoň do Frankfurtu, kde sme si mali potvrdenia vytlačiť. Tam ale od nás nič také nechceli, takže napokon sme z toho vyviazli celkom dobre.

So sestrou sme zvyknuté z našich ciest na medzinárodné súťaže alebo na sústredenia na preplnené letiská. Cez Frankfurt sme leteli už mnohokrát a vždy tam boli davy ľudí. Teraz je cestujúcich naozaj len hŕstka.

Keď sme pristáli na Kanárskych ostrovoch videli sme asi len dve či tri lietadlá. Je vidieť, že ľudia sa v týchto časoch boja cestovať a ďalší možno nie sú ochotní podstupovať kvôli tomu PCR testy.

Na Kanárske ostrovy ste vyrazili so skokanskou skupinou – traja tréneri a štyria zverenci. V akých podmienkach ste tam trénovali?

Bývali sme na ostrove Gran Canaria v mestečku Vecindario. Mali sme k dispozícii atletický štadión vo vzdialenosti asi 500 metrov od nášho ubytovania. Trénovali sme aj na pláži na kopcovitých piesočnatých dunách. Tie sme mali asi pol hodiny cesty autom.

Prečo ste si vybrali práve Kanárske ostrovy?

Keďže doma na Slovensku platia prísne opatrenia a do haly nás nechcú pustiť, rozhodli sme sa ísť niekam, kde sú štadióny pre vrcholových športovcov otvorené. Navyše sme využili situáciu, keďže do práce ani do školy sa nechodí. Naši zverenci majú štúdium online, my sme mali home office. Všetko sa tak dalo skĺbiť. Skúšky, práca aj tréningy.

Platia v súvislosti s koronavírusom na ostrovoch prísne opatrenia?

Je tam zákaz vychádzania od desiatej večer až do rána do ôsmej. Dodržiavajú to naozaj poctivo. Všetci tam na verejnosti zodpovedne nosia rúška. Nemajú s tým žiaden problém. V obchodoch kontrolujú dodržiavanie hygienických opatrení policajti.

Je to podobné aj na štadiónoch?

Na štadióne, či v posilňovni nosia tréneri rúška. Zverenci to nemajú pri vykonávaní športových aktivít povinné. Keď im tam vyskočia počty nakazených vláda okamžite zareaguje a zatvoria všetko okrem obchodov.

Na sústredení ste boli aj s vašou zverenkou Silviou Kaliašovou. Ako prebiehali vaše tréningy?

Zamerali sme sa na rýchlosť, techniku a silu. Doma by sme nič z toho nemohli natrénovať. Už po prvom týždni mali naši zverenci dosť. Zvládli ale všetko, čo sme si pre nich pripravili. Aj napriek únave boli radi, že môžu trénovať v takých výborných podmienkach. Navyše odmenou im po každom tréningu na pláži bol kúpeľ v oceáne.

Mohli ste si v rámci voľného programu užívať krásy exotickej prírody?

Veľa času mimo tréningov sme žiaľ nemali. Keďže sme tam boli len na krátku dobu, mali sme iba jednu voľnú nedeľu. Po tréningoch počas týždňa sa museli zverenci pripravovať na online skúšky. Aspoň menšou útechou im boli masáže a oddych v rámci regenerácie. My tréneri sme pracovali na tréningových plánoch. Každý mal teda dosť práce.

Náš tréner Dubovský sa navyše ujal varenia. Aj vďaka tomu sa mohli zverenci sústrediť vyslovene len na tréning a školské povinnosti. Keby si mali variť sami asi by to skončilo iba pri cestovinách. Takto mali pestrú a vyváženú stravu.

Mnoho pretekov už bolo kvôli koronavírusu zrušených alebo preložených. Bude náročné splniť limity pre vrcholové podujatia?

Našim hlavným cieľom bude splniť limit na letné majstrovstvá Európy do 22 rokov v Bergene. Chceli sme sa o to pokúsiť už teraz počas halovej sezóny. Situácia je ale ohľadne pretekov neistá. Navyše nemôže v hale trénovať, takže absolútne netušíme ako bude sezóna vyzerať. Opäť so Silviou vyskúšame, čo jej pôjde lepšie, či skoky do diaľky alebo trojskok.

Pred pár týždňami ste prevzali pozíciu predsedníčky klubu Atletika Košice. Pribudlo vám viacero povinností. Budete popri tom stíhať aj trénovať?

V klube si všetci pomáhame. Bývalý predseda Stanislav Návesňák sa už chcel zbaviť papierovačiek ale naďalej ostáva hlavou klubu. Zháňanie sponzorov a finančné záležitosti ostanú aj naďalej pod jeho patronátom. Budem mať pár povinností navyše ale myslím si, že aj s pomocou sestry to zvládnem.

Je to pre mňa veľká výzva. Najmä počas tejto neľahkej doby. Bude potrebné zháňať a vybavovať telocvične, aby mali aj deti kde trénovať. Pevne verím, že keď sa situácia okolo pandémie upokojí, všetky deti sa vrátia a budú pokračovať v tréningoch.

V Košiciach citeľne chýba atletická hala. Aké máte možnosti v rámci tréningového procesu počas zimy?

Trénujeme v podmienkach aké máme k dispozícii. Väčšinou len v telocvičniach alebo vonku, ak to počasie umožňuje. Je smutné, že z druhého najväčšieho mesta na Slovensku musíme dochádzať do haly vzdialenej 500 kilometrov na západ, ak si chceme normálne zatrénovať. Navyše v súčasnej situácii ani nemáme istotu, či by sme sa do haly v Bratislave vôbec dostali. Pevne verím, že sa aj v Košiciach dočkáme haly, akú si toto mesto zaslúži. Projekty sú už dlho, len ich treba zrealizovať.

Aké preteky vás najbližšie čakajú?

Tento víkend sme mali pretekať v hale v Bratislave, ale hygienik to zamietol. Podujatie bolo presunuté na 14. februára. Najbližšie máme v kalendári 3. februára míting Ostrava Indoor Gala. Dali sme si prihlášku do národného programu, musíme počkať, či nám ju schvália a vyberú nás. Potom sú 6. a 7. februára preteky v Budapešti ale zatiaľ nevieme, či nás tam vôbec príjmu.