Osemnásť súťažných dní a až dvanásť umiestnení v najlepšej desiatke. To je bilancia slovenského cyklistu LUKÁŠA KUBIŠA v úvodnej tretine sezóny.

Po prestupe do českého tímu Elkov Kasper výkonnostne narástol a neskrýva smelé plány. K favoritom bude patriť nielen na národnom šampionáte, ale je ním aj v internej kvalifikácii o účasť na olympiáde v Paríži.

"Malo by sa rozhodovať medzi mnou, Matúšom Štočekom a Martinom Svrčekom. Verím, že sa mi podarí pozbierať ešte nejaké solídne výsledky.

Je to môj sen a som rád, že aj tím sa k tomu postavil tak, že chce, aby sa jazdci Elkovu dostali na olympijské hry, podobne ako v Tokiu," povedal pre Sportnet.

Po piatich rokoch v Dukle Banská Bystrica ste prestúpili do tímu Elkov Kasper. Ako ste si za tých pár mesiacov zvykli na nové prostredie? 

Myslím si, že som sa adaptoval veľmi rýchlo. Od decembra, keď som bol na prvom sústredení, som súčasťou tohto tímu a všetci mi vychádzajú v ústrety či už pretekári, manažment alebo mechanici.

Bolo to pre mňa niečo nové, ale vďaka takýmto ľudom bolo pre mňa jednoduchšie zaradiť sa do kolektívu. Veľmi sa mi páči, že tu nie je žiadne skupinkovanie, ale všetci sme si blízki. 

Keby ste mali oba tímy porovnať, v čom sú medzi nimi hlavné rozdiely?

Napríklad, teraz mám tri bicykle, z toho dva na preteky a jeden na trénovanie. Tým pádom nemusím s tréningovým bicyklom nikam cestovať. Páči sa mi, že cestujeme na preteky karavanom, v ktorom máme veľké pohodlie. 

Takisto aj počas pretekov máme vďaka tomu vytvorené výborné zázemie, môžeme si tam spraviť kávu, mávame tam porady, kde nás nikto nevyrušuje. Je to lepšie ako keď vyložíme stoličky niekde pri aute a kempujeme. 

Najhlavnejšie sú však preteky. Tie, ktoré boli naposledy vo Francúzsku, som išiel prvýkrát. Keď sme sa pozreli na štartovú listinu, tak tam bolo množstvo WorldTour tímov, ktoré prišli so svojimi development tímami. 

Kým vlani som o takomto čase jazdil v Suchej nad Parnou alebo Bánovciach nad Bebravou, tak teraz bojujem na ťažších pretekoch. Aj tie slovenské preteky sú perfektne zorganizované, ale pokiaľ sa chceme porovnávať so svetovou konkurenciou, tak musíme jazdiť náročnejšie preteky. 

Aká je úroveň tzv. rozvojových tímov?

Zhrnul by som to veľmi jednoducho. Podujatie Circuit des Ardennes, kde som skončil siedmy, vyhral Joseph Blackmore a o týždeň neskôr skončil štvrtý na Brabantskom šípe. Hovorí sa o ňom ako o najväčšom britskom talente. 

Samozrejme, tímy najvyššej cyklistickej úrovne môžu rotovať svoje zostavy. Keď sa bavíme o tíme Israel Premier Tech, tak aj Chris Froome môže na nejakých menších pretekoch jazdiť za development tím.

Hoci ste prvé preteky išli až koncom februára, na konte máte už osemnásť súťažných dní. Vyhovuje vám takto nabitý súťažný program?

Ja to mám rád, vtedy aspoň netreba toľko trénovať (smiech). Som za to, že treba pretekať a s rozumom trénovať. Sezónu sme začali dvoma jednorazovkami v Chorvátsku, čo bolo výborné.

Potom sme mali kratšie etapové podujatie a následne opäť ďalšie klasiky v Slovinsku. Prvé dlhšie etapáky sme mali až teraz vo Francúzsku. 

Ako ste spokojný s doterajšími výsledkami? Z tých osemnástich dní ste až dvanásťkrát skončili v najlepšej desiatke. 

Tá jednotka tam stále nesvieti, takže mám na čom pracovať.