BRATISLAVA. „Človek si dokáže pritiahnuť dobré veci, ktoré chce. Vravela som si, že za tvrdú prácu, ktorú som odviedla, si to zaslúžim. 

Predstavovala som si, ako držím miestenku,“ hovorila si dvadsaťtriročná reprezentantka v boxe, Jessica Triebeľová, počas olympijskej kvalifikácie do Paríža. 

Svoj cieľ si splnila na posledný pokus. Na turnaji v thajskom Bangkoku zdolala vo štvrťfinále súperku v dramatickom zápase 3:2 na body a stala sa prvou reprezentantkou v boxe, ktoré sa predstaví pod piatimi kruhmi.  

„Keď oznámili víťaza, bola to paráda. Veľmi neukazujem na sebe emócie, ale padli aj nejaké slzy. Bol to nával emócií. Ukázala som celé svoje srdce. Mám pocit, že som stále v sne a neviem sa zobudiť,“ prezradila v rozhovore pre Sportnet. 

Trénovala s chlapcami

Jessicu Triebeľovú priviedol k boxu otec, ktorý v mladosti takisto boxoval. V rodnej obci Klin na Orave založili boxerskú klub, kde spoločne s mladším bratom trénovala. 

„S boxom som vyrastala, nič iné som nevedela robiť. Mala som talent od prírody, šlo mi to ľahšie. Nemala som však disciplínu. V ťažkých tréningoch ma museli tréneri poháňať,“ pousmiala sa. 

Mladá športovkyňa často zápasila s chlapcami. 

„Boli to skôr exhibičné zápasy, nikto nebol víťaz. To ma dosť posunulo. Niektorí chlapci so mnou nechceli boxovať, šetrili ma. Keď však zistili, že ja idem na sto percent, tak šli aj oni. Bola to dobrá škola,“ zaspomínala. 

Prvý oficiálny ženský zápas mala na majstrovstvách Slovenska, ktorý vyhrala. Národnou šampiónkou sa stala niekoľkokrát. 

Dôležitou súčasťou boxu je správny tréning a dobrý sparing partner. „Je dobré striedať partnerov, každý má iný štýl. Aby som bola úspešná, musím trénovať s najlepšími, cestovať za nimi a stále sa posúvať.“

Druhý domov

Otec mal kontakty a zohnal pre dcéru ukrajinského trénera. Mladá športovkyňa chodila často trénovať na Ukrajinu. 

„Keď sme začínala so športom, Ukrajina mala najlepších boxerov na svete. Boxom sa v krajine žilo. Mali sme blízko i jazykovo. Sovietska škola je veľmi dobrá. Teraz už však nájdeme dobrých športovcov všade vo svete. Nie je to ako kedysi.

Na Ukrajinu som chodila veľmi často. Absolvovala som tam aj mesačné sústredenie, potom som šla na niekoľko dní domov. Najdlhšie som tam bola, keď som sa pripravovala na letné olympijské hry v Tokiu.  

Aktívne som tam bolo takmer celý rok, domov som chodila na zopár týždňov. Bola som tam na troch veľkých kempoch – dvojmesačný, trojmesačný a mesačný,“ vysvetlila. 

Posledné dva roky ju trénuje Anton Čeredničenko.

Presvedčiť súpera na svoju hru

V boxe je kľúčová fyzická sila a stratégia. „Je to päťdesiat na päťdesiat. Dlho som pracovala na zvýšení mojej fyzickej sily. Bola to moja slabšia stránka. Mám dobrú techniku, ale vždy som mala problém s boxermi, ktorí boli fyzicky zdatnejší. 

Taktika bez sily je nanič, keď to človek nevie využiť správne. Vydrží mu to tak jedno kolo a ďalšie dve sa už nedokáže vytiahnuť. 

Boxer musí byť takisto univerzálny. Po svete sú rôzne štýly a občas môže prísť aj nejaké prekvapenie. Dobrý športovec sa musí prispôsobiť novým veciam.“

Každý boxer má svoj štýl, ktorý mu svedčí a je mu prirodzený. 

„Box je o stratégii, kto ako pristúpi na hru protihráča. Musí ho vyprovokovať a dostať pod tlak, aby súper robil to, čo potrebuje. Je dobré, aby si uľahčil robotu a pracoval so svojou silnou stránkou. Je to potom boj, kto ako vydrží odolávať,“ opísala. 

Nebiť sa z päty

Triebeľová priznala, že ona sama musela zmeniť štýl z ústupného kontra štýlu. Športovec pri tomto štýle nezačína nikdy prvý a boxuje z ústupu. Teraz sa preorientovala na útok. 

„Ľuďom sa viac páči útočný štýl, ktorý lepšie vyzerá. Kto má väčšiu chuť po víťazstve, ide dopredu. Obranca musí ustáť tlak a mať presné rany. Najlepšie je byť univerzálny. Keď je potrebné, byť vpredu, ale vedieť i ustúpiť. 

Musela som sa naučiť viac chodiť dopredu, keď som chcela pomýšľať nad olympijskou miestenkou. Bolo veľmi náročné to zmeniť. Trvalo mi to veľmi dlho. Minimálne päť rokov. 

Päť rokov som na tom pracovala a až teraz som to dokázala vniesť do ringu. Tréning a zápas je odlišná vec.“

Čo je pri boxe najdôležitejšie? 

„Zachovať si chladnú hlavu a horúce srdce. Nebiť sa z päty,“ uviedla okamžite. 

Úder jej poškriabal oko