Prehry s Československom, Sovietskym zväzom a Západným Nemeckom spôsobili, že pre hokejistov USA sa ZOH 1988 v Calgary skončili sklamaním. Nepostúpili zo skupiny a hrali len o konečné siedme miesto.
Pre americkú televíziu ABC to bol výrazný škrt cez rozpočet. Záujem divákov o priame prenosy klesol, a tak v televízii potrebovali vysielací čas zaplniť niečím iným, čo by opäť zvýšilo sledovanosť hier.
Napokon objavili jackpot v podobe športovcov z exotickej krajiny. Tí sa stali hviezdami hier, hoci nebojovali o víťazstvo ani o medailové pozície.
Príbeh jamajských bobistov rokmi zľudovel a vďaka filmu Cool Runnings (v slovenskom znení Kokosy na snehu) sa dostal do celého sveta. Zarobil asi 155 miliónov dolárov, oproti rozpočtu 14 miliónov.
Aký je však skutočný príbeh odvážnych Jamajčanov a čo bola iba fikcia?
Bobisti boli vojaci
Za zrodom tohto neobyčajného príbehu je George Fitch. Podnikateľ a obchodný atašé americkej ambasády v Kingstone videl potenciál v jamajských športovcoch a zastával názor, že by mohli súťažiť v akomkoľvek športe.
Inšpiráciou mu boli preteky bezmotorových kár, ktoré sú aj súčasťou filmu. Ide o kombináciu roztláčania kár a jazdy dolu kopcom, čo trochu pripomína boby.
Fitch veril, že šprintéri dokážu boby rýchlo roztlačiť, no neúspešní kandidáti v boji o OH v Soule sa do toho nehrnuli. Nechceli riskovať zranenia.
Úspech nemal ani následný nábor nových bobistov, a tak Fitchov plán zachránili až obranné sily Jamajky, v ktorých pôsobil major George Henry.
Ten vybral dvoch najrýchlejších bežcov Michaela Whitea a Devona Harrisa a tiež pilota helikoptéry Dudleyho Stokesa, ktorý sa stal pilotom bobov.
"Vedel som, že je to rýchly a nebezpečný zimný šport. Nič viac. Najskôr som to považoval za šialené a vravel som si, že do bobov ma nikto nedostane," priznal Harris s odstupom rokov v televíznej relácii Today.
Trojica originálnych členov sa neskôr rozrástla o Freddieho Powella a Caswella Allena, pričom na tréning pred ZOH v Calgary mali asi päť mesiacov.
Fitch vrazil do prípravy skoro 100-tisíc dolárov, dotiahol trénerov a tím absolvoval aj preteky Svetového pohára, aby sa na olympiádu kvalifikoval.
Na boby im zarobili tričká
Vo filmovom spracovaní je aj pasáž, keď kompetentní chcú rôznymi predpismi zabrániť Jamajčanom súťažiť v Calgary. Tieto scény majú reálny základ.
"Boli sme outsideri a ľudia z MOV nás chceli odstaviť. Mysleli si, že budeme hanbou. Už vtedy bol členom aj monacký princ Albert II. a keby nezasiahol, neboli by sme v Calgary," priznal Fitch pre National Public Radio.
VIDEO: Jamajskí bobisti spomínajú na ZOH 1988
Program v ľadovom koryte sa začal súťažou dvojbobov, pričom iba v tejto disciplíne mali Jamajčania štartovať. Stokes s Whiteom obsadili v 41-člennej konkurencii 30. miesto, no ich olympijský príbeh sa tým neskočil.
Tím si chcel skúsiť aj jazdu vo štvorčlennom zložení, čo sa zdalo ako sci-fi. Chýbali mu nielen jazdecké skúsenosti, ale aj peniaze a štvrtý člen. Allen sa totiž zranil a Powell sa neskôr z tímu odčlenil.
Napokon sa však stalo niečo ťažko uveriteľné.
Jamajčania dali vyrobiť stovky kusov svojich tričiek, ktoré išli na dračku a aj vďaka tomu vyzbierali dosť peňazí na to, aby od kanadského tímu kúpili boby.
Štvrtým členom posádky sa stal Stokesov brat Chris, ktorý pôvodne vycestoval do Calgary s úmyslom povzbudiť brata. O zopár dní sedel v boboch.
"Problém bol, že nebol na zozname športovcov. Akreditácie sa už dávno neudeľovali, ale George to nejakým zázrakom vybavil. Za tri dni sme Chrisa všetko naučili a išli sme na to," povedal Dudley Stokes pre ESPN.
Prilby smrdeli po spálení
V prípade jamajského kvarteta je najznámejšia tretia jazda, ktorá sa skončila hrozivo vyzerajúcou nehodou. George Fitch vtedy myslel na najhoršie.
"Bola to nočná mora. Myslel som si, že sú mŕtvi. Zabil som ich... Ako to vysvetlím ich rodinám?" bežalo mu hlavou. Bobisti však odišli po vlastných.
VIDEO: Jazdy jamajských bobistov, vrátane hrozivej nehody
Nehoda sa stala približne v rýchlosti 130 km/h a ďalších 600 metrov sa športovci šúchali dolu korytom. Prilby, ktoré ich zachránili, smrdeli po spálení.
Harris nechcel, aby sa účasť Jamajčanov skončila haváriou. Mal pocit, že by to bolo trápne. Namiesto bučania či posmeškov však diváci odmenili športovcov z exotickej krajiny potleskom a podávali im ruky.
Na rozdiel od filmu neodniesli boby na rukách do cieľa a ani nešlo o technické zlyhanie. Boli príliš rýchli a v zákrute sa prevrátili na ľavú stranu.
"Keď sme sa z Calgary vrátili domov, premiér Eddie Seaga mi udelil čestnú medailu. Povedal, že to prišlo v perfektnom čase a veľmi mi poďakoval za to, že som pomohol zmeniť obraz krajiny," dodal Fitch.
Od Calgary chýbali len dvakrát
Hoci bola nehoda zavinená chybou Stokesa, pilot v tom s odstupom času vidí pozitívum. Tvrdí, že ak by vtedy Jamajčania nehavarovali, film Kokosy na snehu by nevznikol a nebol by inšpiráciou pre ďalších.
"Film dobre zachytil nášho tímového ducha. Snažili sme sa uspieť, i keď nás nikto nebral vážne. Ďalším generáciám to umožnilo spoznať náš príbeh," hovoril Harris pre ESPN pred olympiádou v Soči.
Od roku 1988 je Jamajka až na dve výnimky (2006 a 2010) tradičný účastník olympijských súťaží v ľadovom koryte. Najväčším úspechom je 14. miesto z Lillehammeru, pri ktorom boli aj bratia Stokesovci.
Tridsať rokov po vystúpení jamajských bobistov v Calgary sa na olympiádu 2018 v Pjongčangu premiérovo kvalifikoval aj ženský tím z karibského ostrova a inak to nebude ani hrách v Taliansku.
Jamajka má zaistenú účasť v mužských dvojboboch a štvorboboch, ženskom monobobe a k tomu ešte ženské dvojboby figuruje v pozícii prvých náhradníčok.
"Táto kvalifikácia upevňuje naše postavenie ako jednej z najviac konzistentných tropických krajín v zimných športoch," uviedla Jamajská bobová a skeletonová federácia vo vyhlásení na sociálnych sieťach.
