Prekonala mononukleózu, odpisovali ju. Napriek tomu sa nevzdala sa a znovu naštartovala svoju kariéru.

V behu na lyžiach reprezentovala Slovensko na zimných olympijských hrách v Pjongčangu 2018, nominovala sa tiež na blížiace sa majstrovstvá sveta do Oberstdorfu.

Napriek tomu vo veku 26 rokov uvažuje o konci kariéry.

„Žiadala som tristo eur na prípravu, čo je minimum. Nedostala som ani cent,“ povzdychla si BARBORA KLEMENTOVÁ.

Od 24. februára do 7. marca sa v nemeckom Oberstdorfe konajú majstrovstvá sveta v behu na lyžiach. V akých disciplínach budete štartovať a aké máte ambície?

V šprinte a tímovom šprinte. Ciele na konkrétne umiestenia si nedávam, na to som nikdy nebola. Výsledok do štyridsiateho miesta by však potešil. Zo šampionátu chcem odchádzať s pocitom, že som do toho dala všetko.

Idem si užiť prítomnosť svetových hviezd, pretože od nich sa dá veľa naučiť. Sú to profesionáli a ja, takzvaný amatér, som šťastná, že som sa tam vôbec dostala a budem mať tú česť s nimi súťažiť.

Ste amatérska športovkyňa?

Za behanie na lyžiach nie som platená, takže som amatérka. Trénujem na vlastnú päsť v domácich podmienkach. Dostala som možnosť byť zaradená do B-tímu reprezentácie, no odmietla som ju.

Prečo?

Tréneri sa ma na konci sezóny pýtali, či chcem pokračovať. Najskôr som povedala áno, ale pod podmienkou, že budem dostávať mesačný plat aspoň tristo eur.

Skončila som školu a nemala som na výber. Slovenská lyžiarska asociácia (SLA) ma však nezamestnala. Že vraj na to nemá zdroje a zamestnaní nebudú ani tí, čo si vybehali áčko.

Rozhodla som sa preto s trénermi nespolupracovať. Už dlhší čas mi vôbec nevyhovuje, kto reprezentáciu vedie a ako to celkovo funguje.

Je známe, že vás roky v bežeckom lyžovaní podporuje rodina.

Áno, ale nejde to večne. Keďže som na prípravu od SLA nedostala ani cent, začala som uvažovať nad koncom kariéry, že si nájdem robotu a bežky budem robiť len ako koníček popri práci.

Nakoniec som predsa zasa poprosila rodičov o podporu a oslovili sme aj zopár sponzorov. Podporil ma tiež priateľ, ktorý behá za Česko, kde majú úplne iné podmienky ako my na Slovensku.

Môžete to porovnať?

V prvom rade je zamestnaný a dostáva mesačný plat. Každý mesiac majú desaťdňové sústredenie. Čo sa týka starostlivosti o pretekárov, je to iný svet.

V tíme sú partia, ktorá sa navzájom ťahá a podporuje. U nás som nikdy nezažila, aby sme boli v družstve skupina piatich, šiestich dievčat. Dobrá nálada v tíme je veľmi dôležitá a významný faktor úspechu.

Aj priateľ je jeden z dôvodov, prečo tento šport stále robím na tejto úrovni. V príprave ma potiahol a išla som podľa českého tréningového plánu.

Kde ste trénovali?

Slovenský raj, Vysoké Tatry, Chvojnica. Vo veľkej miere v domácom prostredí. Našťastie ma priateľ zobral na tréningy do Česka a v auguste som bola týždeň v talianskom Livigne.

Prípravu som zakončila vo švajčiarskom Davose, kde som tri týždne absolvovala s reprezentáciou Slovenska. Malou výhodou je, že môžem s ňou aspoň cestovať na preteky. Aspoň niečo.

Prečo vám nevyhovujú tréneri Slovenska?

Nepáči sa mi prístup, akým vedú tréningový proces a tiež ako motivujú, respektíve nemotivujú pretekárov. Nevyhovujú mi, nikdy som ich ako svojich trénerov nebrala. Aj keď som bola v reprezentácii.

Ak by mi dali plat aspoň tých tristo eur, zaradenie pod nich by som prijala. Pretože by som mala aspoň nejaké drobné na prípravu. Brala by som to tak, že je to moja práca a šéfov si človek nevyberá.

No keďže mi nedali ani to, povinnosti voči trénerom som neprijala.

Ak to mám jednoducho povedať, trénerom v reprezentácii Slovenska nejde o športovcov. My im slúžime len ako prostriedok na zisk. Keď niekto robí problémy, odstavia ho a už po ňom rok ani pes neštekne.

Po účastníčke zimných olympijských hier?

Znie to zvláštne, ale je to tak. Je to realita a zrkadlo našej spoločnosti. Človek sa potom ani nečuduje, keď neuspeje.

V minulosti ste prekonali mononukleózu. Zdravotne ste v poriadku?

Cítim sa dobre, zdravá. Nemám však za sebou žiadne špeciálne vyšetrenia, ktoré by mali byť samozrejmosťou, keďže súťažím na svetovej úrovni.

To však, samozrejme, nikoho nezaujíma. Na Slovensku máme v zdravotnej starostlivosti rezervy, ak by to tak nebolo, skôr by sme naše výkony posunuli na vyššiu úroveň.

Človek pri takýchto veciach uvažuje, či to má zmysel ešte siliť.

Som dospelá a tiež mám nejaké predstavy a túžby si ich splniť. A niekedy v živote už nejde držať jazyk za zubami a človek musí povedať všetko, čo si myslí. Aj keď sa to mnohým ľuďom nebude páčiť.

Ako som vravela, keďže som skončila školu, potrebujem aspoň nejaké peniaze. Bola by som ochotná všetkému sa prispôsobiť.

Tristo eur aj tak nie je veľa.

Keby bývam sama, nestačí mi to ani na nájom. No je to aspoň niečo. Najskôr mi vraveli, že budú robiť všetko preto, aby som bola podporovaná. Ale k ničomu nedošlo.

Mám informácie, že niektorí berú plný plat. Žiaľ, na všetkých asi nie je. Preto si idem vlastnou cestou. Pre mňa je malý zázrak, že som sa nominovala na majstrovstvá sveta bez akejkoľvek pomoci SLA.

Koľko stojí bežecké lyžovanie vašu rodinu?

Konkrétne čísla nepoviem, ale stojí to dosť. Je to náročné už len v tom, že bývam v oblasti, kde nie je dosť snehu. Dochádzať musím na Skalku pri Kremnici, čo je 81 kilometrov. A všetci vieme, koľko dnes stoja pohonné hmoty.

Keď chcem konkurovať svetovej špičke aspoň z polovice, potrebujem aj nejaké vybavenie.

Pre zaujímavosť poviem, že jedno trojtýždňové sústredenie vo Švajčiarsku – ubytovanie, strava a poplatky za trate stojí okolo tisíc eur.

Mrzí ma, že reprezentujem Slovensko a nedostanem nič. Taký je však slovenský šport. Deje sa to vo viacerých odvetviach, nielen v bežeckom lyžovaní.

V čom je podľa vás problém?

V nastavení tejto spoločnosti. Preto stále intenzívnejšie premýšľam nad koncom. Lebo niekedy mi šport už viac berie ako dáva. Zrejme si nájdem robotu a zabezpečím sa finančne. Nebudem prvá, čo skončí pre zlé podmienky od SLA.

Kto ešte skončil?

Napríklad Peter Mlynár, Katarína Garajová, Daniela Kotschová a ďalší. Navyše, teraz je to pre opatrenia súvisiace s pandémiou koronavírusu náročné.

Každá krajina má iné podmienky, vyžaduje iný test. Minulý rok si stačilo zbaliť lyže a ísť. Mohli sme sa slobodne pohybovať. V každom prípade, aj napriek opatreniam sa na majstrovstvá sveta veľmi teším. Uvidíme, čo bude potom.